杏MAP导航

Zuzana Klimanová - Vatikán

Japonsko je kon?titu?nou monarchiou le?iacou na vulkanickom súostroví v Tichom oceáne. Pozostáva z takmer 7-tisíc ostrovov, z ktorých najvä??ie sú známe Hon?u, Kjú?u, ?ikoku, Hokkaido. Najvy??ím vrchom krajiny je sopka Fud?i (3776 m). Tá je spolu s vychádzajúcim slnkom symbolom krajiny.

Drvivú vä??inu (98,5%) obyvate?stva Japonska tvoria Japonci, 0,5% Kórej?ania a 0,4% ?íňania. Vä??ina Japoncov sa hlási k ?intoizmu a budhizmu, katolíkov je tu 0,42%, ?o je celkovo 536 tisíc.

Z histórie ?krajiny vychádzajúceho slnka“

Dejiny niekdaj?ieho Krá?ovstva vychádzajúceho slnka boli pozna?ené dlhými obdobiami národnej izolácie pred vonkaj?ím svetom, vrátane zákazu ciest Japoncov za hranice i zákazu cudzích kníh. Striedali sa s obdobiami, ktoré zas ukazujú osobitnú schopnos? kultúrnej asimilácie Japonska.

Táto uzavretos? vo?i Západu sa skon?ila tlakom zo strany USA v roku 1854, kedy bola podpísaná Zmluva z Kanagawy. Po nej nastalo obdobie reforiem cisára Meiji (Meid?i), ktoré za?ali  meni? zastarané feudálne Japonsko na moderný ?tát. Japonsko sa neskôr ako jedna z mocností sveta pustilo do viacerých vojenských konfliktov, aby zvý?ilo svoj prístup k prírodným zdrojom v Ázii, zameriavajúc sa najmä na Kóreu a ?ínu. V roku 1910 Japonsko kontrolovalo Kóreu a ju?nú ?as? ruského ostrova Sachalin.

Po?as Prvej svetovej vojny sa Japonsko postavilo na stranu spojencov. Jeho priemyselná produkcia vzrástla ?tvornásobne a bolo schopné vybudova? si transoceánsku flotilu.

Po?as vlády cisára Hirohita, ktorý nastúpil v roku 1926, mala ?oraz vä??í vplyv vojenská moc. To malo za následok nástup militarizmu. Vojenskí velitelia, ktorí sa viackrát sna?ili zosadi? cisára, za?ali vyh?adáva? mo?nosti násilného zvä??enia územia v Ázii. Cie?om ich útokov sa stala ?ína.

A? do roku 1945 v Japonsku existoval totalitný re?im. V roku 1931 Japonsko napadlo Mand?usko a nastolilo tu re?im s bábkovou vládou, v roku 1937 okupovalo ?ínu a v roku 1940 ju?ný Vietnam. Na snahu USA zastavi? japonskú expanziu prostredníctvom embárg odpovedalo Japonsko vystúpením zo Spolo?enstva národov, v roku 1940 sa pridalo k Paktu troch ve?mocí s Nemeckom a Talianskom a v roku 1941 zaúto?ilo na americkú námornú základňu Pearl Harbour bez vyhlásenia vojny.

Od Druhej svetovej vojny po katastrofy posledných rokov

Japonsko vy?lo z Druhej svetovej vojny ako porazenec. Po atómovom útoku na Hiro?imu a Nagasaki bola krajina okupovaná Spojenými ?tátmi americkými, ktoré ho spravovali a? do roku 1951, pri?om ho prinútili k odzbrojeniu. Po porá?ke v roku 1945 Japonsko muselo do svojej ústavy zavies? ?lánok, v ktorom sa zrieka vojny a udr?iavania ozbrojených síl.

Postupom ?asu v?ak dochádza k ústupkom – pod názvom ?Sily sebaobrany“ si Japonsko zabezpe?ilo vojenský aparát, od roku 2001 mô?e vysiela? vojsko do zahrani?ia a 

od roku 2007 má opä? ministerstvo obrany. V rokoch 2004-2008 udr?iavala krajina kontingent vojska v Iraku. V politike sa v poslednom období opä? objavuje vplyv nacionalistov, ktorí chcú v zahrani?nej politike Japonsku prinavráti? rolu ve?moci s impulzom k militarizmu.

Krajinu vychádzajúceho slnka zastihlo v poslednom období aj nieko?ko katastrof. V roku 2011 to bolo cunami, ktoré zasiahlo japonskú atómovú centrálu vo Fuku?ime a spôsobilo jadrovú nehodu, ktorá bola ni?ivej?ia ne? tá v ?ernobyle. V roku 2018 zas krajinu postihli ni?ivé záplavy, ktoré si vy?iadali viac ne? 200 m?tvych a zni?ili ju?nú ?as? krajiny.

Z h?adiska sily ekonomiky je Japonsko tre?ou najsilnej?ou krajinou na svete, po USA a ?íne. Vyzna?uje sa najmä technologickým rozvojom, osobitne v oblasti nanotechnológie. Po atómových katastrofách, ktoré za?ilo Japonsko, si krajina vyvinula silnú protinukleárnu mentalitu a podporuje obnovite?né a ?isté zdroje energie.

Dejiny Cirkvi – sedem generácií v podzemí

Kres?anstvo do Japonska ako prvý priniesol sv. Franti?ek Xaverský, ktorý pristál na tamoj?ích ostrovoch 15. augusta 1549. Po jezuitoch sem prichádzali na misie i franti?káni, dominikáni a augustiniáni. Misionári tu dokázali vybudova? kres?anskú komunitu, ktorá bola silne zakorenená vo viere a zároveň v lokálnej kultúre, pou?ívajúc japon?inu. Katolícka komunita rýchlo rástla, dosiahla vy?e 300 tisíc veriacich a v roku 1588 tu vznikla diecéza Funay, ktorej centrom bolo mesto Nagasaki.

Táto prvá komunita kres?anov bola takmer úplne vyhubená po?as prenasledovaní, ktoré sa za?ali koncom 16. storo?ia ukri?ovaním 26 mu?eníkov (?es? franti?kánov, 

troch jezuitov a 17 veriacich). Toto prenasledovanie, ktoré sa pova?uje za jedno z najnásilnej?ích v dejinách kres?anstva, vyvrcholilo v 17. storo?í.

Po vyhubení v?etkých kňazov a zni?ení kostolov i napriek masakrom dokázali niektorí Japonci pre?i? a tajne odovzdáva? svoju vieru z generácie na generáciu. Vytvorili si vlastnú tajnú symboliku, ríty i jazyk. Tak sa za?ala epocha skrytých kres?anov kakure kiri?itan. Existenciu týchto kres?anov v Urakami ne?aleko Nagasaki objavili v Japonsku a? v polovici 19. storo?ia misionári z Parí?skych zahrani?ných misií.

Ke? vypuklo prenasledovanie, kres?ania sa pripravovali na mu?eníctvo prostredníctvom rukopisov s názvom ?In?trukcie pre mu?eníctvo“. Po?as obdobia, ktoré trvalo a? 260 rokov, sa metodicky ?kolili aj samotní prenasledovatelia kres?anstva. V?aka spisu ?Príru?ka pre vy?etrovate?ov o nábo?enských presved?eniach“ vieme, ?e úlohu vyhubi? kres?anov v Japonsku pova?ovali za ne?ahkú. ?Osobitne Kórejci sú hlboko spätí s vierou, ktorá je ve?mi zakorenená najmä u ?ien“, pí?e sa v spise, kde sa tie? uvádza, ?e za udanie kres?ana sa vyplácalo 300 strieborných.

Svoju vieru si skrytí kres?ania z Urakami udr?iavali aj v?aka knihe ?Manuál pre kajúcnos?“, ktorá vy?la v roku 1603 a týkala sa tých, ktorí v strachu zapreli vieru a potom sa opä? prihlásili ku Kristovi. Pôsobenie viacerých reholí tu spôsobilo vytvorenie viacerých skupín skrytých kres?anov, ktoré odzrkad?ujú rozdiely spiritualít, v?etci sa v?ak pova?ovali za nasledovníkov misionárov starobylých ?ias.

Postupná obnova prítomnosti kňazov

V roku 1644 bol v Japonsku zavra?dený posledný kňaz, ktorý zostal v krajine, reho?ník a misionár Konishi Mansho. Odvtedy viac ne? 200 rokov nemohol na pôdu Japonska vkro?i? ?iaden kňaz. Cirkev v?ak celý ?as plánovala ako do Japonska dosta? kňazov. V roku 1708 tu pristál diecézny kňaz Sidotti, no hne? bol zadr?aný a 15. decembra 1715 bol popravený. Jeho prítomnos? v?ak iste povzbudila tamoj?ích skrytých kres?anov.  Pápe? Benedikt XIV. 24. februára 1748 vyhlásil Franti?ka Xaverského za patróna Japonska, ?ím obrátil pozornos? celej Cirkvi na túto krajinu.

Objavenie japonských kres?anov po dlhých rokoch ich existencie bez kňazov bolo historickým momentom, av?ak u? onedlho, v roku 1867 sa za?alo ?al?ie prenasledovanie a kres?ania, ktorí otvorene vyznávali svoju vieru, boli vyhnaní do exilu. Takto zomrelo v exile vy?e 600 veriacich. Pápe? Pius IX., ktorý bol o tom informovaný, zaslal list na povzbudenie kres?anov.

V roku 1862 bolo svätore?ených 26 kres?anských mu?eníkov z roku 1597 a v roku 1863 im bol v Nagasaki zasvätený vôbec prvý kres?anský kostol v Japonsku. Po otvorení sa Japonska nanútenom zo Strany USA a po obnove cisárstva dynastie Meid?i nastala v roku 1871 nábo?enská sloboda. Kres?anstvo sa ?írilo najmä v Ósake, Sendai, vtedaj?om hlavnom mete Kjóto i v severných ?astiach krajiny.

Do Japonska sa vrátili jezuiti, franti?káni, dominikáni a saleziáni. V roku 1891 vznikajú diecézy Nagasaki, Ósaka a arcidiecéza Tokio. V roku 1927 bol vysvätený prvý biskup japonskej národnosti Mons. Januarius Kyunosuke Hayasaka. Jeho diecézou bolo Nagasaki. V roku 1919, ?i?e pred sto rokmi, zriadila Svätá stolica v Japonsku apo?tolskú delegatúru s jurisdikciou aj pre Kóreu a Taiwan. V roku 1966 tu za pontifikátu Pavla VI. vznikla apo?tolská nunciatúra.

Aj po získaní nábo?enskej slobody bolo kres?anov v krajine len ve?mi málo. Kres?anská viera bola v Japonsku dlho pova?ovaná za cudziu miestnej kultúre. A? po Druhom vatikánskom koncile (1962-1965) Cirkev pochopila nutnos? inkulturácie pri evanjelizácii v Japonsku.

Ako prvý pápe? v histórii nav?tívil Japonsko sv. Ján Pavol II., a to vo februári 1981.

Katolícka cirkev v Japonsku dnes

V sú?asnosti tvorí Cirkev v Japonsku 536 tisíc katolíkov z radov ob?anov krajiny, ?al?ích 600 tisíc veriacich sem pri?lo z iných krajín za prácou.

Cirkev v Japonsku má tri arcidiecézy a 13 diecéz. Pôsobí tu 29 biskupov, 1407 kňazov 29 stálych diakonov, 80 bohoslovcov, takmer 5 tisíc reho?ní?ok, 174 ?lenov sekulárnych in?titútov, pä? laických misionárov a 1307 katechétov. Katolícke komunity sú roz?írené v oblasti ostrova Hirado, na súostroví Goto a v meste Nagasaki. Najpo?etnej?ou je arcidiecéza Nagasaki, po nej nasleduje Jokoama a Ósaka.

Cirkev je v Japonsku re?pektovaná v?aka svojím ?kolám, ktoré nav?tevujú aj nekres?ania. Najznámej?ou z nich je Univerzita Sofia v Tokiu vedená jezuitmi. ?koly sú tie? pôdou pre medzikultúrny a medzinábo?enský dialóg. Japonskí ?intoisti sa zú?astnili na svetovom medzinábo?enskom stretnutí v Assisi v roku 1986.

Katolícka cirkev v Japonsku pôsobí najmä na charitatívnom poli, v oblasti zdravotníctva, spravuje domy pre dôchodcov, centrá pre bezdomovcov a iné sociálne slu?by. Po zemetrasení v roku 1995 i po jadrovej nehode vo Fuku?ime v roku 2011 poskytovala pomoc Katolícka charita a iné katolícke organizácie. Cirkev sa v Japonsku anga?uje aj v oblasti pokoja. Biskupi upozorňujú na vzrastajúce riziko radikálneho nacionalizmu.

Cirkev v Japonsku sa sústre?uje na posilnenie evanjeliza?nej ?innosti farností a diecéz. Výzvou sú?asnosti je otázka, ako odovzda? vieru novým generáciám ovplyvneným konzumným spôsobom ?ivota a lákaným novými sektami. Japonsko je známe vysokým po?tom samovrá?d. Problémom je aj odovzdávanie viery de?om v zmie?aných man?elstvách, ktoré v Japonsku nie sú zriedkavé. ?al?ou výzvou je aj slabá znalos? náuky viery u katolíkov v oblasti man?elstva, rodiny a ochrany ?ivota. ?asté u katolíkov sú aj rozvody, spolu?itie nezosobá?ených párov a pou?ívanie antikoncepcie.