杏MAP导航

?imon Gab?o – Vatican News

Pápe? Lev XIV. v pozdrave pripomína historický význam oboch udalostí, ktoré sú silnými symbolmi snahy o jednotu medzi kres?anmi. Spomína najmä Nicejský koncil z roku 325, kde sa zi?li biskupi z celého vtedy známeho sveta a spolo?ne vyjadrili vieru v bo?stvo Je?i?a Krista. Práve tam bolo potvrdené, ?e Kristus je ?pravý Boh z pravého Boha“ a ?jednej podstaty s Otcom“. Pod?a slov pápe?a bol tento koncil ?odvá?nym znamením jednoty uprostred rozli?nosti – raným svedectvom presved?enia, ?e na?e spolo?né vyznanie mô?e prekona? rozdelenie a podpori? spolo?enstvo.“

Svätý Otec pripomína aj Konferenciu v ?tokholme z roku 1925, ktorá spojila okolo 600 pravoslávnych, anglikánskych a protestantských predstavite?ov, a ktorú zvolal priekopník raného ekumenického hnutia, Nathan Söderblom, luteránsky arcibiskup Uppsaly. Ten bol presved?ený, ?e slu?ba zjednocuje a vyzýval svojich kres?anských bratov a sestry, aby ne?akali na úplnú zhodu v teológii, ale aby sa spojili v ?praktickom kres?anstve“ – v spolo?nej slu?be svetu pri h?adaní pokoja, spravodlivosti a ?udskej dôstojnosti.

?Hoci Katolícka cirkev nebola na tomto prvom stretnutí zastúpená, dnes mô?em s pokorou a rados?ou potvrdi?, ?e stojíme s vami ako spoluu?eníci Krista, uvedomujúc si, ?e to, ?o nás spája, je omnoho vä??ie ne? to, ?o nás rozde?uje“, pí?e v posolstve pápe?.

Petrov nástupca uvádza, ?e od Druhého vatikánskeho koncilu Katolícka cirkev naplno prijala ekumenickú cestu. Koncilový dekrét o ekumenizme Unitatis Redintegratio nás pod?a jeho slov vyzval k dialógu v pokornej a láskyplnej bratrskej jednote, zakorenenej v na?om spolo?nom krste a v na?om spolo?nom poslaní vo svete. Svätý Otec pripomína, ?e veríme, ?e jednota, ktorú si Kristus praje pre svoju Cirkev, musí by? vidite?ná – a ?e takáto jednota rastie cez teologický dialóg, spolo?nú modlitbu, kde je to mo?né, a spolo?né svedectvo tvárou v tvár utrpeniu ?udstva.

Ako ?alej pápe? pí?e, ?toto povolanie k spolo?nému svedectvu nachádza silný výraz v téme tohto Ekumenického tý?dňa: ??as pre Bo?í pokoj‘. Toto posolstvo nemô?e by? aktuálnej?ie. Ná? svet nesie hlboké jazvy konfliktov, nerovnosti, ni?enia ?ivotného prostredia a rastúceho duchovného odcudzenia. No napriek týmto výzvam si pripomíname, ?e pokoj nie je len ?udský výtvor, ale znamenie Pánovej prítomnosti medzi nami. Je to zároveň prís?ub aj úloha, preto?e nasledovníci Krista sú povolaní sta? sa tvorcami zmierenia: ?eli? rozdeleniu s odvahou, ?ahostajnosti so súcitom a priná?a? uzdravenie tam, kde bolo zranenie.“

Svätý Otec spomína aj nedávne ekumenické mí?niky, ktoré posilnili toto poslanie. V roku 1989 sa svätý Ján Pavol II. stal prvým rímskym pápe?om, ktorý nav?tívil ?védsko, a bol srde?ne prijatý v katedrále v Uppsale arcibiskupom Bertilom Werkströmom, primásom ?védskej cirkvi. Tento moment znamenal nový za?iatok v katolícko-luteránskych vz?ahoch. Nasledovalo spolo?né pripomenutie si reformácie v Lunde v roku 2016, kde sa pápe? Franti?ek spolu s luteránskymi lídrami zú?astnil spolo?nej modlitby a pokánia. Tam sa potvrdila spolo?nú cesta ?od konfliktu ku spolo?enstvu“. Pápe? na konci pozdravu uvádza, ?e tento tý?deň, ke? spolu vedieme dialóg a slávime, ho te?í, ?e jeho delegácia mô?e by? prítomná ako znak záväzku Katolíckej cirkvi pokra?ova? na tejto ceste spolo?nej modlitby a slu?by – kdeko?vek to je mo?né – v prospech pokoja, spravodlivosti a spolo?ného dobra.

?Nech Duch Svätý, ktorý in?piroval Nicejský koncil a ktorý nás v?etkých na?alej vedie, preh?bi va?e spolo?enstvo v tomto tý?dni a prebudí novú nádej na jednotu, po ktorej ná? Pán tak ve?mi tú?i medzi svojimi nasledovníkmi. S týmito my?lienkami sa modlím, aby bol pokoj Kristov s vami v?etkými“ zakon?uje svoj pozdrav pápe? Lev XIV.