笔á辫别? Lev XIV. mlad?m: Va?ou nádejou je Je?i? – tú?te po ve?k?ch veciach, po sv?tosti
Homília Svätého Otca Leva XIV.
Svätá om?a – Jubileum mladých
Rím – Tor Vergata, 3. augusta 2025
Drahí mladí,
po v?eraj?ej vigílii, na ktorej sme sa spolo?ne zú?astnili, sa dnes opä? stretávame pri slávení Eucharistie, sviatosti úplného daru seba samého, ktorý nám zanechal Pán. Mô?eme si predstavi?, ?e v tejto skúsenosti krá?ame podobne ako emauzskí u?eníci ve?er na Ve?kú noc (porov. Lk 24, 13 – 35): spo?iatku sa vz?a?ovali z Jeruzalema, ustráchaní a sklamaní. Odchádzali presved?ení, ?e po Je?i?ovej smrti u? niet ?o o?akáva?, niet v ?o dúfa?. No stretli práve jeho, prijali ho ako spolupútnika, po?úvali, ako im vysvet?oval Písma, a napokon ho spoznali pri lámaní chleba. Vtedy sa im otvorili o?i a ve?kono?ná rados? prenikla do ich s?dc.
Dne?ná liturgia síce priamo nehovorí o tejto udalosti, no pomáha nám zamyslie? sa nad tým, ?o je jej podstatou: nad stretnutím so zm?tvychvstalým Kristom, ktoré premieňa ná? ?ivot, osvet?uje na?e city, tú?by a my?lienky.
Prvé ?ítanie z Knihy Kazate? nás, podobne ako oboch u?eníkov, pozýva postavi? sa zo?i-vo?i na?ej ?udskej obmedzenosti a pominute?nosti vecí tohto sveta (porov. Kaz 1, 2; 2, 21 – 23); a ?alm, ktorý naň odpovedá, nám ponúka obraz ?sú ako bylina v rozpuku: ráno kvitne a rastie, ve?er vädne a usychá “ (? 90, 5 – 6). Sú to silné, mo?no a? ?okujúce slová, no nemajú nás desi?, akoby i?lo o ?tabuizované“ témy. Krehkos?, o ktorej hovoria, je toti? sú?as?ou zázraku, ktorým sme. Pomyslime na symbol trávy: nie je nádherné vidie? rozkvitnutú lúku? Je krehká, tvorená jemnými steblami, zranite?ná – mô?u vyschnú?, ohnú? sa, zlomi?. No zároveň sú hne? nahradené novými, ktoré vyrastajú po nich. Tie prvé sa darovaním seba samých stávajú vý?ivou pre ?al?ie. Takto ?ije lúka – neustálym obnovovaním. Aj po?as zimných mesiacov, ke? sa zdá, ?e v?etko navonok ml?í, v podzemí pulzuje jej ?ivot a pripravuje sa, aby na jar vybuchol do tisícov farieb.
Aj my, milí priatelia, sme takí: stvorení pre takýto ?ivot. Nie pre ?ivot, v ktorom je v?etko predvídate?né a nehybné, ale pre ?ivot, ktorý sa neustále obnovuje v darovaní a láske. Preto v nás stále ?ije tú?ba po ?viac“, ktorú nám nijaká stvorená vec nemô?e da?. Cítime hlboký, spa?ujúci smäd, ktorý ?iaden nápoj tohto sveta nedoká?e uhasi?. Nepodvádzajme preto svoje srdce neú?innými náhradami! Po?úvajme ho! Vystúpme na jeho hlas ako na stoli?ku – ako deti, ktoré sa na ?pi?kách dívajú z okna do priestoru stretnutia s Bohom. Objavíme tam Boha, ktorý nás ?aká – ba ?o viac, jemne klope na okno na?ej du?e (porov. Zjv 3, 20). A je nádherné, aj vo veku dvadsa? rokov, otvori? mu srdce, vpusti? ho dnu a s ním sa vyda? na cestu do nekone?ných priestorov ve?nosti.
Svätý Augustín, ke? rozjímal o svojej tú?be po Bohu, sa pýtal: ??o je teda predmetom na?ej nádeje? Je to zem? Nie. Nie?o zo zeme – zlato, striebro, stromy, úroda, voda? Tieto veci sú príjemné, krásne a dobré“ (Sermo 313/F, 3). A potom uzatvára: ?H?adaj toho, kto ich stvoril – on je tvojou nádejou“ (tam?e). Ke? spomína na svoju ?ivotnú cestu, modlí sa slovami: ?Ty, Pane, si bol vo mne, ale ja som bol vonku. Tam som ?a h?adal. Zavolal si ma a tvoj hlas prerazil moju hluchotu; za?iaril si a tvoj jas rozptýlil moju slepotu; ?íril si svoju vôňu, ja som ju vdýchol a tú?im po tebe; ochutnal som (porov. ? 33, 9; 1 Pt 2, 3) a mám hlad a smäd (porov. Mt 5, 6; 1 Kor 4, 11); dotkol si sa ma a vzplanul som tú?bou po tvojom pokoji“ (Vyznania, 10, 27).
Bratia a sestry, tieto krásne slová nám pripomínajú aj to, ?o povedal pápe? Franti?ek v Lisabone po?as Svetových dní mláde?e mladým ako ste vy:
?Ka?dý je povolaný postavi? sa pred ve?ké otázky, ktoré nemajú jednoduchú ani okam?itú odpove?, ale pozývajú vyda? sa na cestu, prekona? samého seba, ís? ?alej… na ?tart, bez ktorého nie je vzlet. Nebojme sa teda, ak cítime vnútri smäd, nepokoj, neúplnos?, tú?bu po zmysle a budúcnosti… Nie sme chorí, sme ?iví!“
(Príhovor pri stretnutí s vysoko?kolákmi, 3. augusta 2023)
V na?ich srdciach horí otázka, tú?ba po pravde, ktorú nemô?eme uml?a? a ktorá nás vedie k otázkam: ?o je pravé ??astie? Aký je skuto?ný zmysel ?ivota? ?o nás mô?e oslobodi? od prázdnoty, nudy a priemernosti?
V posledných dňoch ste za?ili mnoho krásnych chví?. Stretli ste sa s mladými ?u?mi z rôznych ?astí sveta, z rôznych kultúr. Vymieňali ste si poznatky, zdie?ali o?akávania, vstúpili do dialógu s mestom prostredníctvom umenia, hudby, technológií a ?portu. Na pôde Circus Maximus ste pristúpili k sviatosti zmierenia, prijali ste Bo?ie odpustenie a prosili ste o jeho pomoc ?i? dobrý ?ivot.
Vo v?etkom tomto mo?no spozorova? dôle?itú odpove?: plnos? ?ivota nezávisí od toho, ?o vlastníme alebo nahromadíme – ako hovorí dne?né evanjelium (porov. Lk 12, 13 – 21). Závisí skôr od toho, ?o vieme s rados?ou prija? a zdie?a? (porov. Mt 10, 8 – 10; Jn 6, 1 – 13). Nakupova?, hromadi?, konzumova? nesta?í. Potrebujeme pozdvihnú? zrak a zamera? sa na ?veci zhora“ (Kol 3, 2), aby sme pochopili, ?e v?etko má zmysel iba vtedy, ke? nás to vedie k Bohu a k blí?nym v láske – aby v nás rástli city ne?nosti, dobroty, pokory, miernosti, ve?kodu?nosti (Kol 3, 12), odpustenia (porov. v. 13), pokoja (porov. Jn 14, 27) – ako ich mal Kristus (porov. Flp 2, 5). V tomto svetle budeme stále lep?ie chápa?, ?o znamená, ?e ?nádej […] nesklame, lebo Bo?ia láska je rozliata v na?ich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (porov. Rim 5, 5).
Drahí mladí, na?ou nádejou je Je?i?. On je ten, kto – ako hovoril svätý Ján Pavol II. – ?vo vás prebúdza tú?bu urobi? zo svojho ?ivota nie?o ve?ké […], zlep?i? samých seba i spolo?nos?, urobi? ju ?udskej?ou a bratskej?ou“ (XV. Svetový deň mláde?e, modlitbová vigília, 19. augusta 2000).
Dr?me sa ho, zotrvávajme v jeho priate?stve – stále – a pestujme ho modlitbou, adoráciou, eucharistickým prijímaním, ?astou spove?ou a ?tedrou láskou – ako nás to nau?ili blahoslavení Piergiorgio Frassati a Carlo Acutis, ktorí budú ?oskoro vyhlásení za svätých. Tú?te po ve?kých veciach – po svätosti – kdeko?vek sa nachádzate. Neuspokojte sa s málom. A potom uvidíte, ako vo vás i okolo vás rastie svetlo evanjelia.
Zverujem vás Márii, Panne nádeje. S jej pomocou – ke? sa v nasledujúcich dňoch vrátite do svojich krajín, do v?etkých kútov sveta – pokra?ujte s rados?ou v krá?aní v Pánových ??apajach a nadchýnajte ka?dého, koho stretnete, svojím nad?ením a svedectvom viery!
??astnú cestu!
Preklad Martin Jarábek
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
