Homília pápe?a v Albane: Cez chudobn?ch otvorme dvere Kristovi
Drahí bratia a sestry,
je rados? stretnú? sa spolu na slávení nede?nej Eucharistie, ktorá nám dáva e?te hlb?iu rados?. U? samo o sebe je darom, ?e sme dnes blízko seba a ?e prekonávame vzdialenos? tým, ?e si pozeráme do o?í ako praví bratia a sestry. E?te vä??ím darom je v?ak premôc? v Pánovi smr?. Je?i? zví?azil nad smr?ou – nede?a je jeho deň, deň zm?tvychvstania – a my s ním za?íname toto ví?azstvo u? teraz zakusova?. Tak je to: ka?dý z nás prichádza do kostola s nejakou únavou ?i obavami – niekedy men?ími, inokedy vä??ími – a hne? nie sme sami, sme spolu a nachádzame Slovo a Telo Kristovo. Tak na?e srdce dostáva ?ivot, ktorý presahuje smr?. Toto pôsobí medzi nami i v nás Duch Svätý, Duch Zm?tvychvstalého, ticho, nede?u po nedeli a deň po dni.
Nachádzame sa v starobylej svätyni, ktorej múry nás objímajú. Volá sa ?Rotonda“ (Okrúhla) a jej okrúhly tvar – podobne ako na Námestí sv. Petra ?i v iných starých aj nových kostoloch – nám dáva pocíti?, ?e sme prijatí do Bo?ieho lona. Navonok mô?e Cirkev, ako ka?dá ?udská skuto?nos?, pôsobi? hranato. Jej bo?ská podstata sa v?ak zjavuje, ke? prekro?íme jej prah a nachádzame prijatie. Vtedy na?a chudoba, na?a zranite?nos? a najmä na?e zlyhania, pre ktoré mô?u iní nami poh?da? a súdi? nás – a niekedy poh?dame sebou a súdime sami seba – sú napokon prijaté v ne?nej sile Boha, v láske bez hrán a bez podmienok. Mária, Je?i?ova matka, je pre nás znakom a predzves?ou Bo?ej materinskej nehy. V nej sa aj my stávame materskou Cirkvou, ktorá rodí a znovuzrodzuje nie v?aka moci tohto sveta, ale silou lásky.
Mo?no nás prekvapili Je?i?ove slová v evanjeliu, ktoré sme práve po?uli. My tú?ime po pokoji, ale po?uli sme: ?Myslíte si, ?e som pri?iel da? pokoj na zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie“ (Lk 12, 51). A takmer by sme mu odpovedali: ?Ako to, Pane? Aj ty? Ve? u? máme prive?a rozdelení. Nie si to práve ty, kto pri poslednej ve?eri povedal: ?Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam‘?“ A on by nám mohol odpoveda?: ?Áno, to som ja. Spomeňte si v?ak, ?e v ten ve?er, v môj posledný ve?er, som hne? dodal o pokoji: ?Nie tak, ako ho dáva svet, ja vám dávam. Nech sa vám srdce nevzru?uje a nestrachuje‘“ (porov. Jn 14, 27).
Drahí priatelia, svet nás zvykne vies? k tomu, aby sme si pokoj zamieňali s pohodlím a dobro so spokojnos?ou. Preto, aby medzi nami pri?iel jeho pokoj – Bo?í ?alom – musí nám Je?i? poveda?: ?Oheň som pri?iel vrhnú? na zem; a ?o chcem? Len aby u? vzb?kol!“ (Lk 12, 49). Mo?no, ako predpovedá evanjelium, aj na?i najbli??í, ba aj priatelia, sa na tom rozdelia. A niekto nám poradí, aby sme neriskovali, aby sme si ?etrili sily, lebo dôle?ité je by? v pokoji a iní si nezaslú?ia, aby sme ich milovali. Je?i? sa v?ak odvá?ne ponoril do na?ej ?udskosti. Toto je ?krst“, o ktorom hovorí (v. 50): krst krí?a, úplné ponorenie sa do rizík, ktoré priná?a láska. A my, ke? – ako sa hovorí – ?prijímame sväté prijímanie“, ?ivíme sa týmto jeho odvá?nym darom. Svätá om?a posilňuje toto rozhodnutie: rozhodnutie u? ne?i? len pre seba, ale priná?a? oheň do sveta. Nie oheň zbraní, ani oheň slov, ktoré spália druhých. To nie. Ale oheň lásky, ktorá sa skláňa a slú?i, ktorá stavia proti ?ahostajnosti starostlivos? a proti násiliu miernos?; oheň dobroty, ktorá nestojí ako výzbroj, ale zdarma obnovuje svet. Mô?e to stá? nepochopenie, výsmech, ba i prenasledovanie, no nie je vä??ieho pokoja, ako ma? v sebe jeho plameň.
Preto chcem dnes po?akova? vá?mu biskupovi i vám v?etkým, ktorí sa v diecéze Albano usilujete priná?a? oheň lásky. A povzbudzujem vás, aby ste nerobili rozdiel medzi tým, kto pomáha, a tým, komu sa pomáha, medzi tým, kto akoby dával, a tým, kto akoby prijímal, medzi tým, kto vyzerá chudobný, a tým, kto sa cíti ponúka? svoj ?as, schopnosti a pomoc. Sme Cirkev Pánova, Cirkev chudobných: v?etci vzácni, v?etci aktívni, ka?dý nosite? jedine?ného Bo?ieho Slova. Ka?dý je darom pre druhých. Rúcajme múry. ?akujem tým, ktorí v ka?dom farskom spolo?enstve pracujú na tom, aby sa mohli stretnú? ?udia rôzneho pôvodu, ekonomickej, psychickej ?i citovej situácie: iba spolu, iba tým, ?e sa stávame jedným telom, v ktorom aj ten najslab?í má plnú dôstojnos?, sme telom Kristovým, Bo?ou Cirkvou. Toto sa deje, ke? oheň, ktorý Je?i? pri?iel zapáli?, spáli predsudky, opatrnosti a obavy, ktoré e?te v?dy vylu?ujú tých, ?o vo svojom ?ivote nesú vpísanú Kristovu chudobu. Nevylu?ujme Pána z na?ich kostolov, na?ich domovov a ná?ho ?ivota. V chudobných ho naopak vpú??ajme – a tak sa zmierime aj s vlastnou chudobou, s tou, ktorej sa bojíme a ktorú popierame, ke? za ka?dú cenu h?adáme pokoj a bezpe?ie.
Nech sa za nás prihovára Panna Mária, ktorej starec svätý Simeon ukázal jej Syna Je?i?a ako ?znamenie, ktorému budú odporova?“ (Lk 2, 34). Nech sa odhalia my?lienky na?ich s?dc a nech oheň Ducha Svätého premení na?e srdcia z kamenných na srdcia z mäsa.
Svätá Mária z Rotondy, oroduj za nás!
Preklad Martin Jarábek
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
