Homília Leva XIV.: Nebojme sa zvoli? si ?ivot
Homília Leva XIV.
Svätá om?a na slávnos? Nanebovzatia Panny Márie
Pápe?ská farnos? sv. Tomá?a z Villanovy, Castel Gandolfo
15. augusta 2025
Drahé sestry a bratia,
dnes nie je nede?a, ale iným spôsobom slávime Ve?kú noc Je?i?a, ktorý mení dejiny. V Márii z Nazareta sú aj na?e dejiny, dejiny Cirkvi ponorenej do spolo?ného ?udstva. Ke? sa v nej Boh ?ivota, Boh slobody stal ?lovekom, premohol smr?. Áno, dnes kontemplujeme, ako Boh ví?azí nad smr?ou, nikdy v?ak bez nás. Jemu patrí krá?ovstvo, ale na?e ?áno“ jeho láske mô?e v?etko zmeni?. Na krí?i Je?i? slobodne vyslovil ?áno“, ktoré malo zbavi? smr? jej moci – tej smrti, ?o sa stále ?íri, ke? na?e ruky pribíjajú na krí? a na?e srdcia sú zajaté strachom a nedôverou. Na krí?i zví?azila dôvera, zví?azila láska, ktorá vidí to, ?o e?te nie je, a zví?azilo odpustenie.
A Panna Mária tam bola: stála tam, zjednotená so Synom. Mô?eme dnes tu?i?, ?e Mária – to sme my, ke? neutekáme, sme to my, ke? svojím ?áno“ odpovedáme na jej ?áno“. V mu?eníkoch na?ej doby, vo svedkoch viery a spravodlivosti, miernosti a pokoja to ?áno“ stále ?ije a vzdoruje smrti. Preto je tento deň radosti zároveň dňom, ktorý nás zaväzuje rozhodnú? sa, ako a pre koho ?i?.
Liturgia dne?nej slávnosti Nanebovzatia nám predkladá evanjeliový úryvok o Nav?tívení. Svätý Luká? nám v tejto stati zachováva spomienku na rozhodujúci okamih Máriinho povolania. Je krásne vráti? sa k tomuto momentu v deň, ke? slávime cie? jej pozemskej púte. Ka?dý príbeh – aj príbeh Matky Bo?ej – je na zemi krátky a kon?í sa. Ni? sa v?ak nestratí. A tak, ke? sa ?ivot uzavrie, jeho jedine?nos? za?iari e?te jasnej?ie. Magnificat, ktorý Evanjelium kladie na pery mladej Márie, teraz vy?aruje svetlo v?etkých jej dní. Jeden jediný deň – ten, ke? sa stretla so svojou sesternicou Al?betou – v sebe nesie tajomstvo ka?dého iného dňa, ka?dej inej etapy. A slová nesta?ia: treba pieseň, ktorá sa v Cirkvi spieva ?z pokolenia na pokolenie“ (Lk 1, 50) pri ka?dodennom západe slnka. Prekvapivá plodnos? neplodnej Al?bety utvrdila Máriu v jej dôvere: predznamenala plodnos? jej ?áno“, ktorá pokra?uje v plodnosti Cirkvi i celého ?udstva, ke? je prijaté obnovujúce Bo?ie slovo. V ten deň sa dve ?eny stretli vo viere a potom zostali tri mesiace spolu, aby sa podporovali – nielen v praktických veciach, ale aj v novom spôsobe chápania dejín.
Takto, sestry a bratia, vstupuje aj dnes Zm?tvychvstanie do ná?ho sveta. Slová a rozhodnutia smrti sa mô?u zda? silnej?ie, ale Bo?í ?ivot preru?uje beznádej prostredníctvom konkrétnych skúseností bratstva a nových gest solidarity. Zm?tvychvstanie skôr akoby bolo na?ím posledným cie?om, premieňa du?u i telo, ná? ?ivot tu na Zemi. Máriin spev, jej Magnificat, posilňuje v nádeji poní?ených, hladných a usilovných Bo?ích slu?obníkov. Sú to ?eny a mu?i blahoslavenstiev, ktorí u? uprostred sú?enia vidia nevidite?né: mocnárov zvrhnutých z trónov, bohatých s prázdnymi rukami a ?e Bo?ie pris?úbenia sú uskuto?nené. Sú to skúsenosti, o ktorých by sme v ka?dom kres?anskom spolo?enstve mali v?etci môc? poveda?, ?e sme ich pre?ili. Zdajú sa nemo?né, no Bo?ie slovo stále prichádza na svetlo. Ke? vznikajú putá, ktorými zlu odporujeme dobrom a smrti ?ivotom, vtedy vidíme, ?e s Bohom ni? nie je nemo?né (porov. Lk 1, 37).
Niekedy, ?ia?, tam, kde prevláda ?udská istota, ur?itý materiálny blahobyt a pohodlnos?, ktorá uspáva svedomie, mô?e viera zostarnú?. Vtedy nastupuje smr? – v podobe rezignácie a s?a?ovania sa, nostalgie a neistoty. Namiesto toho, aby sme videli, ?e starý svet sa kon?í, e?te v ňom h?adáme oporu: oporu bohatých a mocných, ktorá sa zvy?ajne spája s poh?daním chudobnými a pokornými. Cirkev v?ak ?ije vo svojich krehkých údoch a omladzuje sa v?aka ich Magnificat. Chudobné a prenasledované kres?anské komunity, svedkovia nehy a odpustenia na miestach konfliktov, tvorcovia pokoja a stavitelia mostov v roztrie?tenom svete sú aj dnes rados?ou Cirkvi, jej trvalou plodnos?ou, prvotinami krá?ovstva, ktoré prichádza. Mnohí z nich sú ?eny, ako star?ia Al?beta a mladá Mária: ?eny ve?kono?né, apo?tolky Zm?tvychvstania. Nechajme sa obráti? ich svedectvom!
Bratia a sestry, ke? si v tomto ?ivote ?volíme ?ivot“ (porov. Dt 30, 19), vtedy v Márii, vzatej do neba, máme dôvod vidie? svoje predur?enie. Je nám darovaná ako znak, ?e Je?i?ovo zm?tvychvstanie nebolo ojedinelým prípadom ani výnimkou. V?etci mô?eme v Kristovi prekona? smr? (porov. 1 Kor 15, 54). Je to, pravda, Bo?ie dielo, nie na?e. Panna Mária je v?ak tým prepojením milosti a slobody, ktoré ka?dého z nás posúva k dôvere, odvahe a zapojeniu sa do ?ivota jedného ?udu. Ve?ké veci mi urobil V?emohúci (porov. Lk 1, 49): nech ka?dý z nás zakúsi túto rados? a vydáva o nej svedectvo novou piesňou. Nebojme sa zvoli? si ?ivot! Mô?e sa to zda? nebezpe?né ?i nerozumné. Ko?ko hlasov nám stále na?epkáva: ?Na?o sa namáha?? Nechaj to tak! Mysli na svoje záujmy.“ Toto sú hlasy smrti. My sme v?ak u?eníci Krista. Je to jeho láska, ktorá nás pohýna, du?u i telo, v na?om ?ase. Ako jednotlivci aj ako Cirkev u? ne?ijeme sami pre seba. Práve toto – a iba toto – ?íri ?ivot a dáva mu prednos?. Na?e ví?azstvo nad smr?ou sa za?ína u? teraz.
Preklad Martin Jarábek
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
