杏MAP导航

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA

Katedrála sv. Pankráca, Albáno, 20.7.2025

Drahí bratia a sestry,

ve?mi sa te?ím, ?e dnes mô?em by? tu a slávi? nede?nú Eucharistiu v tejto krásnej katedrále. Ako viete, mal som prís? 12. mája, ale Duch Svätý to zariadil inak. Napriek tomu som skuto?ne rád, ?e som tu, a v tomto duchu bratstva a kres?anskej radosti srde?ne pozdravujem v?etkých prítomných – Jeho Eminenciu, diecézneho biskupa, prítomných verejných predstavite?ov i vás v?etkých.

Liturgia dne?ného dňa nám v prvom ?ítaní aj v evanjeliu hovorí o pohostinnosti, slu?be a po?úvaní (porov. Gn 18, 1 – 10; Lk 10, 38 – 42).

V prvom prípade Boh nav?tívi Abraháma v podobe ?troch mu?ov“, ktorí prichádzajú k jeho stanu ?v najvä??ej horú?ave dňa“ (porov. Gn 18, 1 – 2). Mô?eme si predstavi? tú scénu: spa?ujúce slnko, nehybné ticho pú?te, neznesite?né teplo a traja neznámi, ktorí h?adajú úto?isko. Abrahám sedí ?pri vchode do stanu“, v postoji hospodára, a je krásne vidie?, ako túto úlohu nap?ňa: ke? v týchto náv?tevníkoch spozná Bo?iu prítomnos?, vstane, be?í im v ústrety, padá pred nimi na zem a prosí ich, aby zostali. A tým sa celá scéna o?iví. Nehybnos? popoludnia sa nap?ňa prejavmi lásky, do ktorých sa zapája nielen patriarcha, ale aj jeho man?elka Sára a sluhovia. Abrahám u? nesedí, ale ?stojí pri nich pod stromom“ (Gn 18, 8) a práve tam mu Boh zverí najkraj?iu zves?, akú si mohol pria?: ?Tvoja ?ena Sára bude ma? syna“ (Gn 18, 10).

Dynamika tohto stretnutia nás mô?e privies? k zamysleniu: Boh si vyberá cestu pohostinnosti, aby sa stretol so Sárou a Abrahámom a oznámil im pris?úbenie plodnosti, po ktorej tú?ili, no u? v ňu nedúfali. Po to?kých chví?ach milosti, ke? ich u? predtým nav?tívil, znovu klope na ich dvere, ?iada si pohostinnos? a dôveru. A títo dvaja star?í man?elia mu vychádzajú v ústrety, e?te netu?ia, ?o sa stane. V týchto záhadných náv?tevníkoch spoznávajú po?ehnanie, samotnú Bo?iu prítomnos?. Ponúkajú mu to, ?o majú: jedlo, spolo?nos?, slu?bu, tieň stromu. A od neho prijímajú pris?úbenie nového ?ivota a potomstva.

  (@Vatican Media)

Aj ke? v inom kontexte, evanjelium nám dnes hovorí o tom istom Bo?om spôsobe konania. Aj tam sa Je?i? zjavuje ako hos? v dome Marty a Márie. Tentoraz to nie je neznámy hos?, je to priate?, a atmosféra je slávnostná. Jedna zo sestier ho víta so v?etkou starostlivos?ou, zatia? ?o druhá sedí pri jeho nohách a po?úva ho v postoji typickom pre u?eníka vo?i svojmu majstrovi. Ako vieme, ke? sa prvá s?a?uje, ?e jej druhá nepomáha, Je?i? ju pozýva oceni? hodnotu po?úvania (porov. Lk 10, 41 – 42).

Bolo by v?ak chybou vidie? tieto dva postoje ako protikladné, alebo ich porovnáva? pod?a zásluh. Slu?ba a po?úvanie sú toti? dva spriaznené aspekty pohostinnosti.

Predov?etkým v na?om vz?ahu k Bohu. Ak je toti? dôle?ité, aby sme svoju vieru ?ili konkrétnymi skutkami a verne plnili svoje povinnosti pod?a svojho stavu a povolania, nemenej dôle?ité je, aby sme to robili v?aka rozjímaniu nad Bo?ím slovom a vnímavosti vo?i tomu, ?o Duch Svätý vnuká ná?mu srdcu. Preto si musíme vyhradi? chvíle ticha a modlitby, ?asy, ke? utí?ime hluk a rozptýlenie a v tichosti sa zameriame na Boha, aby sme v sebe na?li jednotu. Je to rozmer kres?anského ?ivota, ktorý dnes potrebujeme zvlá?? znovu objavi? – ako osobnú aj komunitnú hodnotu, ale aj ako prorocké znamenie pre na?u dobu: vytvori? priestor pre ticho, pre po?úvanie Otca, ktorý hovorí a ?vidí v skrytosti“ (Mt 6, 6). Letné dni mô?u by? z tohto h?adiska výnimo?nou príle?itos?ou zakúsi?, aká krásna a dôle?itá je dôvernos? s Bohom, a ako nám pomáha by? otvorenej?ími a pohostinnej?ími vo?i druhým.

  (@VATICAN MEDIA)

Sú to dni, ke? máme viac vo?ného ?asu, ?i u? na modlitbu, meditáciu i na stretnutia a náv?tevy. Vyu?ime ich na to, aby sme po víre povinností a starostí zakúsili chví?u ticha a vnútorného pokoja, ale aj na to, aby sme sa delili o rados? zo stretnutia – ako je to dnes pre mňa tu medzi vami. Vyu?ime ich na to, aby sme sa navzájom povzbudzovali, delili sa o skúsenosti a my?lienky, ponúkli si pochopenie a radu – to nám pomáha cíti? sa milovaní, a ka?dý z nás to potrebuje. Robme to s odvahou. Takýmto spôsobom budeme v solidarite a vo viere budova? kultúru pokoja, pomáha? prekona? napätia, nepriate?stvá a budova? spolo?enstvo – medzi ?u?mi, národmi i nábo?enstvami.

Pápe? Franti?ek povedal, ?e ?ak chceme pre?íva? ?ivot s rados?ou, musíme spoji? tieto dva postoje: na jednej strane sedie? pri Je?i?ových nohách a po?úva? ho, ako nám odha?uje tajomstvo v?etkého; na druhej strane by? pohotoví a pozorní v pohostinnosti, ke? prechádza a klope na na?e dvere v tvári priate?a, ktorý potrebuje chví?ku oddychu a bratského prijatia“ (Anjel Pána, 21. júla 2019). Tieto slová povedal len nieko?ko mesiacov pred vypuknutím pandémie – a tá nás v tomto smere mnohému nau?ila, bola to dlhá a náro?ná skúsenos?, ktorú si e?te pamätáme.

Samozrejme, nie je to jednoduché. Ani slu?ba, ani po?úvanie nie sú ?ahké, vy?adujú úsilie a schopnos? zriekania sa. Vy?aduje si námahu vernos? a láska, ktorou otec a mama vedú svoju rodinu; námahu si vy?aduje aj snaha detí odpoveda? doma i v ?kole na ich úsilie; je náro?né pochopi? sa, ke? máme rozdielne názory, odpusti? si, ke? urobíme chybu, pomôc?, ke? je niekto chorý alebo smutný. Ale len týmto úsilím sa v ?ivote buduje nie?o dobré. Len tak sa medzi ?u?mi rodia a rastú skuto?né a pevné vz?ahy a zdola – z ka?dodenného ?ivota – mô?e rás?, ?íri? sa a by? prítomné Bo?ie krá?ovstvo (porov. Lk 7, 18 – 22).

  (@Vatican Media)

Svätý Augustín vo svojej kázni o Marte a Márii komentoval nasledovne: ?Tieto dve ?eny symbolizujú dva druhy ?ivota: teraj?í a budúci; jeden v námahe, druhý v pokoji; jeden namáhavý, druhý bla?ený; jeden do?asný, druhý ve?ný“ (Sermo 104, 4). A ke? premý??al o Martinej práci, hovoril: ?Kto by bol oslobodený od tejto slu?by, od starostlivosti o iných? Kto si mô?e vydýchnu? od týchto povinností? Usilujme sa ich kona? bezúhonne a s láskou [...]. Námaha pominie a príde odpo?inok; ale k odpo?inku sa dôjde len cez námahu. Lo? prejde a dorazí do vlasti; ale do vlasti sa nemo?no dosta? inak ako cez lo?“ (tam?e, 6 – 7).

Abrahám, Marta a Mária nám dnes pripomínajú práve toto: ?e po?úvanie a slu?ba sú dva dop?ňajúce sa postoje, ktorými sa v ?ivote otvárame po?ehnávajúcej prítomnosti Pána. Ich príklad nás pozýva, aby sme v ka?dodennom ?ivote spájali kontempláciu a ?innos?, odpo?inok a námahu, ticho a nasadenie, s múdros?ou a rovnováhou, pri?om mierou ná?ho posudzovania nech je Kristova láska, svetlom jeho Slovo a prameňom na?ej sily jeho milos?, ktorá nás nesie aj nad na?e vlastné mo?nosti (porov. Flp 4, 13).

  (@Vatican Media)

Spontánne slová Svätého Otca Leva XIV. pred po?ehnaním na záver svätej om?e v katedrále v Albane, ke? odovzdával dar – ornát – J. E. Mons. Vincenzovi Vivovi, biskupovi diecézy:

Jeho Excelencii odovzdávame tento dar ako prejav na?ej blízkosti k jeho diecéznej cirkvi s tú?bou, aby vás v?etkých v?dy sprevádzalo Pánovo po?ehnanie. ?akujeme za va?u slu?bu a ?akujeme aj vá?mu ?udu.

Preklad Martin Jarábek