杏MAP导航

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA
biskupom pri príle?itosti ich Jubilea
25. júna 2025

Drahí spolubratia, dobrý deň a vitajte!
Vá?im si a obdivujem va?u snahu prís? do Ríma ako pútnici, dobre si vedomý toho, aké náro?né sú po?iadavky pastora?nej slu?by. No ka?dý z vás, ako aj ja, je predov?etkým ove?kou Pánovho stáda – skôr ne? pastierom! A preto sme aj my, ba dokonca ako prví, pozvaní prejs? cez Svätú bránu, ktorá je symbolom Krista Spasite?a. Aby sme mohli vies? Cirkev, ktorá nám bola zverená, musíme sa necha? hlboko obnovi? ním, Dobrým pastierom, a naplno sa pripodobni? jeho srdcu a tajomstvu lásky.

?Nádej nás neklame“ (Rim 5, 5). Ko?kokrát opakoval tieto slová svätého Pavla pápe? Franti?ek! Stali sa jeho mottom – nato?ko, ?e si ich vybral ako úvodnú vetu buly vyhlasujúcej tento Svätý rok.
My biskupi sme prvými dedi?mi tohto prorockého odkazu a máme povinnos? ho uchováva? a odovzdáva? Bo?iemu ?udu – slovom i svedectvom.
Neraz hlása?, ?e nádej nesklame, znamená ís? proti prúdu – ba aj proti realite bolestných situácií, ktoré sa zdajú by? bezvýchodiskové. No práve v takýchto chví?ach sa najzrete?nej?ie ukazuje, ?e na?a viera a na?a nádej nepramenia z nás, ale z Boha. A vtedy, ak sme naozaj blízko tým, ?o trpia, ak sme solidárni, Duch Svätý mô?e opä? rozdúcha? plameň v srdciach – aj ke? u? len tlie (porov. Bula Spes non confundit, 3).

  (@Vatican Media)

Drahí bratia, pastier je svedkom nádeje najmä v?aka ?ivotu pevne zakotvenému v Bohu a celkom zasvätenému slu?be Cirkvi. A to v takej miere, v akej sa zjednocuje s Kristom vo svojom osobnom ?ivote i v apo?tolskej slu?be: vtedy Duch Pánov formuje jeho zmý??anie, cítenie aj konanie. Zastavme sa spolu pri niektorých ?rtách tohto svedectva.

Predov?etkým biskup je vidite?ným princípom jednoty v partikulárnej Cirkvi, ktorá mu bola zverená. Jeho úlohou je zabezpe?i?, aby sa budovala v jednote v?etkých svojich ?lenov a vo vz?ahu k v?eobecnej Cirkvi. Má podporova? rozli?né dary a slu?by pre spolo?ný rast a ?írenie evanjelia.
Pri tejto slu?be, ako aj v celej svojej misii, sa biskup mô?e spo?ahnú? na osobitnú Bo?iu milos?, ktorú prijal pri biskupskej vysviacke: tá ho podopiera ako u?ite?a viery, posvätite?a a duchovného vodcu. O?ivuje jeho oddanos? pre Bo?ie krá?ovstvo, pre ve?nú spásu ?udí, pre premieňanie dejín silou evanjelia.

Druhý aspekt, na ktorý by som chcel upriami? pozornos?, vychádzajúc v?dy z Krista ako vzoru ?ivota pastiera, mo?no ozna?i? takto: biskup ako ?lovek teologálnych ?ností. Inými slovami: ?lovek plne otvorený pôsobeniu Ducha Svätého, ktorý v ňom vzbudzuje vieru, nádej a lásku a udr?iava ich ako plameň v rozli?ných ?ivotných situáciách.

  (@Vatican Media)

Biskup je mu?om viery. Napadá mi ú?asná pasá? z Listu Hebrejom (porov. Hebr 11), kde autor – po?núc Ábelom – predstavuje dlhý zoznam ?svedkov viery“. Osobitne myslím na Moj?i?a, ktorého Boh povolal, aby viedol ?ud do zas?úbenej zeme. O ňom sa tam pí?e: ?zostal pevný, akoby videl Nevidite?ného“ (Hebr 11, 27).
Aký krásny obraz ?loveka viery: toho, kto – Bo?ou milos?ou – vidí ?alej, vidí cie? a zostáva pevný aj v skú?kach. Spomeňme si na chvíle, ke? Moj?i? oroduje za ?ud pred Bohom. Presne tak: biskup je v Cirkvi orodovníkom, preto?e Duch udr?iava v jeho srdci plameň viery.

Z tejto istej perspektívy je biskup aj mu?om nádeje, preto?e ?viera je základom toho, v ?o dúfame, dôkazom toho, ?o nevidíme“ (Hebr 11, 1).
Zvlá?? ke? sa cesta Bo?ieho ?udu stáva ?a??ou, pastier pomáha – nie len slovami, ale svojou blízkos?ou – aby sa neupadlo do zúfalstva.
Ke? rodiny nesú neúnosné bremená a verejné in?titúcie ich primerane nepodporujú; ke? mladí ?udia prepadnú sklamaniu a sú presýtení falo?nými s?ubmi; ke? sa star?í a ?a?ko zdravotne postihnutí cítia opustení – biskup je nablízku. Neponúka recepty, ale skúsenos? spolo?enstva, ktoré sa sna?í ?i? evanjelium v jednoduchosti a v delení sa.

A tak sa jeho viera a nádej spájajú v ňom ako v ?loveku pastierskej lásky. Celý ?ivot biskupa, celé jeho rozmanité a mnohotvárne pôsobenie, nachádza svoju jednotu v tom, ?o svätý Augustín nazýva úradom lásky (amoris officium). Práve v tomto sa najvýraznej?ie prejavuje jeho teologálny ?ivot.
V kázaní, pri náv?tevách spolo?enstiev, v po?úvaní kňazov a diakonov, aj v administratívnych rozhodnutiach – v?etko má by? preniknuté a motivované láskou Je?i?a Krista, Pastiera. V?aka jeho milosti, denne ?erpanej z Eucharistie a modlitby, dáva biskup príklad bratskej lásky vo?i svojmu pomocnému alebo emeritnému biskupovi, ako aj vo?i susedným biskupom, spolupracovníkom a kňazom v ?a?kostiach ?i chorobe. Jeho srdce je otvorené a pohostinné – a taký je aj jeho dom.

Drahí bratia, toto je teologálne jadro ?ivota pastiera. Okolo neho – a v?dy o?ivované tým istým Duchom – mo?no postavi? ?al?ie nevyhnutné ?nosti: pastora?nú rozvá?nos?, chudobu, dokonalú zdr?anlivos? v celibáte a ?udské ?nosti.

Pastora?ná rozvá?nos? je praktická múdros?, ktorá vedie biskupa pri rozhodnutiach, v spravovaní diecézy a v kontakte s veriacimi i ich spolo?enstvami.
Jasným znakom rozvá?nosti je schopnos? vies? dialóg ako ?týl a metódu vo vz?ahoch, ako aj pri vedení participatívnych orgánov, teda pri uskuto?ňovaní synodality v partikulárnej Cirkvi.
V tomto smere nás pápe? Franti?ek výrazne posunul vpred, ke? s pedagogickou múdros?ou zdôrazňoval synodalitu ako dimenziu ?ivota Cirkvi.
Pastora?ná rozvá?nos? tie? umo?ňuje biskupovi vies? diecézne spolo?enstvo tak, aby si vá?ilo svoje tradície a zároveň podporovalo nové cesty a iniciatívy.

  (@Vatican Media)

Aby bol pastier svedkom Je?i?a Krista, ?ije evanjeliovú chudobu.
Jeho ?ivotný ?týl je jednoduchý, striedmy, ?tedrý a dôstojný – no zároveň primeraný ?ivotným podmienkam vä??iny jeho ?udu.
Chudobní v ňom majú nachádza? otca a brata; nemajú sa cíti? neisto, ke? sa s ním stretnú alebo vstúpia do jeho príbytku.
On sám je osobne odpútaný od bohatstva a nepodlieha výhodám ?i mocenským tlakom. Biskup nesmie zabudnú?, ?e – ako Je?i? – bol pomazaný Duchom Svätým a poslaný hlása? radostnú zves? chudobným (porov. Lk 4, 18).

Okrem skuto?nej chudoby biskup ?ije aj formu chudoby, ktorou je celibát a panenstvo pre nebeské krá?ovstvo (porov. Mt 19, 12).
Nejde len o stav bez man?elstva, ale o ?istotu srdca i ?ivota, ktorou nasleduje Krista a ponúka v?etkým pravdivý obraz Cirkvi – svätej a ?istej, ako v jej Hlavách, tak i v jej údoch.
Musí by? pevný a rozhodný v rie?ení situácií, ktoré by mohli spôsobi? pohor?enie – osobitne v prípadoch zneu?ívania, najmä vo?i maloletým – a dôsledne sa riadi? platnými normami.

Napokon je biskup povolaný rozvíja? aj ?udské ?nosti, ktoré výslovne spomenuli aj Otcovia Druhého vatikánskeho koncilu v dekréte Presbyterorum ordinis (?. 3). Tie sú o to dôle?itej?ie v biskupskej slu?be i v jeho medzi?udských vz?ahoch.
Mô?eme uvies? vernos?, úprimnos?, ve?kodu?nos?, otvorenos? mysle i srdca, schopnos? radova? sa s radujúcimi a trpie? s trpiacimi; ?alej sebaovládanie, jemnos?, trpezlivos?, diskrétnos?, ve?kú schopnos? po?úva? a vies? dialóg, ochotu slú?i?.
Aj tieto ?nosti – ktoré máme ka?dý z nás do istej miery vrodené – mô?eme a máme v?aka milosti Ducha Svätého pestova? v súlade s Je?i?om Kristom.

Drahí bratia, na príhovor Panny Márie a svätých Petra a Pavla vyprosujem vám i va?im spolo?enstvám milosti, ktoré najviac potrebujete.
Nech vám najmä pomáhajú by? ?u?mi spolo?enstva, posilňova? jednotu v diecéznom presbytériu, a nech ka?dý kňaz – bez výnimky – mô?e zakúsi? otcovstvo, bratstvo a priate?stvo biskupa.
Tento duch spolo?enstva povzbudzuje kňazov v ich pastora?nej slu?be a napomáha rastu jednoty partikulárnej Cirkvi.

?akujem vám za va?e modlitby! Aj ja sa modlím za vás a zo srdca vám ude?ujem svoje po?ehnanie.

Drahí bratia v biskupskej slu?be,
je pre mňa rados? by? dnes s vami pri príle?itosti vá?ho Jubilea.
Pochádzate z rôznych cirkví sveta a ukazujete tak univerzálnu tvár Cirkvi.
Vyznanie viery, ktoré ka?dú nede?u slávite so svojimi diecéznymi spolo?enstvami, sa dnes stáva mimoriadne slávnostným gestom práve na mieste, kde Peter vydal svedectvo o Kristovi.
A spolu so mnou, jeho nástupcom, obnovujete svoje odovzdanie sa Knie?a?u pastierov.
Ke? sa zjaví, nech si zaslú?ite nevädnúci veniec slávy.

Preklad Martin Jarábek