笔á辫别? Lev XIV. po?as turí?nej vigílie: Duch Je?i?a mení svet, preto?e mení srdcia
HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA
Vigília zoslania Ducha Svätého s hnutiami, zdru?eniami a novými komunitami
Námestie sv. Petra
Sobota 7. júna 2025
Drahé sestry, drahí bratia!
Tvorivý Duch, ktorého sme vzývali v speve Veni, Creator Spiritus, je Duch, ktorý zostúpil na Je?i?a, je tichým protagonistom jeho poslania: ?Duch Pánov je nado mnou“ (Lk 4, 18). Ke? sme prosili, aby nav?tívil na?e mysle, znásobil jazyky, za?al zmysly, vlial lásku, posilnil telá a daroval pokoj, otvorili sme sa Bo?iemu krá?ovstvu. Toto je obrátenie pod?a evanjelia: obráti? sa k Bo?iemu krá?ovstvu, ktoré je blízko.
V Je?i?ovi vidíme a od Je?i?a po?ujeme, ?e v?etko sa premieňa, lebo Boh kra?uje, preto?e Boh je blízko. V tejto vigílii Zoslania Ducha Svätého nás hlboko zasahuje Bo?ia blízkos?, jeho Duch, ktorý spája na?e príbehy s Je?i?ovým príbehom. Sme vtiahnutí do nových vecí, ktoré Boh koná, aby sa uskuto?nila jeho vô?a ?ivota a zví?azila nad vô?ami smrti.
?Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámi? zajatým, ?e budú prepustení, a slepým, ?e budú vidie?; utlá?aných prepusti? na slobodu, a ohlási? Pánov milostivý rok“ (Lk 4, 18 – 19). Tu cítime vôňu krizmy, ktorým bolo pozna?ené aj na?e ?elo. Krst a birmovanie, drahé sestry a drahí bratia, nás spojili s premieňajúcim poslaním Je?i?a, s Bo?ím krá?ovstvom. Tak ako láska robí známou vôňu milovanej osoby, tak dnes ve?er spoznávame jedni v druhých Kristovu vôňu. Je to tajomstvo, ktoré nás udivuje a podnecuje k zamysleniu.
Na Turíce Mária, apo?toli, u?ení?ky a u?eníci, ktorí boli s nimi, boli zahrnutí Duchom jednoty, ktorý ich rozdielnosti nav?dy zakorenil v jedinom Pánovi Je?i?ovi Kristovi. Nie mnohé poslania, ale jediné poslanie. Nie uzavretí a ha?teriví, ale otvorení a ?iariví. Toto Námestie sv. Petra, ktoré je ako objatie – otvorené a pohostinné –, nádherne vyjadruje spolo?enstvo Cirkvi, ktoré ka?dý z vás zakúsil vo svojich rôznych hnutiach a komunitných skúsenostiach, z ktorých mnohé sú ovocím Druhého vatikánskeho koncilu.
Vo ve?er môjho zvolenia, ke? som s dojatím pozeral na Bo?í ?ud zhroma?dený tu na námestí, spomenul som slovo ?synodalita“, ktoré krásne vyjadruje spôsob, akým Duch Svätý formuje Cirkev. V tomto slove zaznieva syn – ?spolu“, ktoré je tajomstvom Bo?ieho ?ivota. Boh nie je osamelos?. Boh je ?spolu“ sám v sebe – Otec, Syn a Duch Svätý – a je Bohom s nami. Zároveň nám synodalita pripomína cestu – odos –, lebo tam, kde je Duch Svätý, je pohyb, je putovanie. Sme putujúci ?ud. Toto vedomie nás neodde?uje, ale vnára nás do ?udstva, ako kvások do cesta, ktorý spôsobuje, ?e celé vykysne. Pánov milostivý rok, ktorého prejavom je Jubileum, v sebe nesie práve tento kvas.
V roztrie?tenom a nepokojnom svete nás Duch Svätý u?í krá?a? spolo?ne. Zem si oddýchne, spravodlivos? zví?azí, chudobní sa budú radova?, pokoj sa vráti – ak sa prestaneme pohybova? ako dravci a za?neme ako pútnici. U? nie ka?dý sám za seba, ale zla?ujúc svoje kroky s krokmi druhých. U? nie po?ierajúc svet nenásytne, ale obrábajúc a opatrujúc ho, ako nás u?í encyklika Laudato si’.
Drahí moji, Boh stvoril svet, aby sme boli spolu. ?Synodalita“ je cirkevný názov tohto vedomia. Je to cesta, ktorá od ka?dého ?iada uzna? svoj dlh i svoj poklad, cíti? sa sú?as?ou celku, mimo ktorého v?etko vädne – aj ten najosobitej?í z chariziem. Vidíte: celé stvorenie existuje len v re?ime ?by? spolu“, niekedy riskantnom, ale v?dy ?spolu“ (porov. Laudato si’, 16, 117). A to, ?o nazývame ?dejiny“, sa formuje iba v re?ime zhroma??ovania sa, spolu?itia – ?asto plného sporov, ale predsa len spolu?itia. Opak je smrte?ný – a ?ia?, máme ho denne pred o?ami.
Nech sú teda va?e zdru?enia a komunity cvi?iskami bratstva a ú?asti – nie iba ako miesta stretávania sa, ale ako miesta duchovnosti. Duch Je?i?a mení svet, preto?e mení srdcia. Vdychuje toti? ten kontemplatívny rozmer ?ivota, ktorý usved?uje z domý??avosti, ?omrania, ducha hádok, ovládania svedomí a zdrojov. Pán je Duch, a kde je Pánov Duch, tam je sloboda (porov. 2 Kor 3, 17). Autentická spiritualita preto zaväzuje k integrálnemu ?udskému rozvoju, uvádzajúc medzi nás Je?i?ovo slovo. Tam, kde sa to deje, je rados?. Rados? a nádej.
Evanjelizácia, drahé sestry a drahí bratia, nie je ?udským dobýjaním sveta, ale nekone?nou milos?ou, ktorá sa ?íri zo ?ivotov premenených Bo?ím krá?ovstvom. Je to cesta blahoslavenstiev, cesta, po ktorej krá?ame spolo?ne, napnutí medzi ?u?“ a ?e?te nie“, hladní a smädní po spravodlivosti, chudobní v duchu, milosrdní, tichí, ?istého srdca a tvorcovia pokoja.
Na to, aby sme nasledovali Je?i?a po tejto jemu vlastnej ceste, nepotrebujeme mocných podporovate?ov, svetské kompromisy ani emotívne stratégie. Evanjelizácia je Bo?ie dielo – a ak niekedy prechádza cez na?e osoby, je to pre putá, ktoré nám umo?ňujú ?i?. Bu?te preto hlboko spojení s ka?dou z partikulárnych cirkví a farností, kde rozvíjate a obetujete svoje charizmy. V spojení so svojimi biskupmi a v súlade so v?etkými ostatnými údmi Kristovho tela budeme kona? v harmonickej zhode.
Výzvy, ktorým ?elí ?udstvo, budú menej desivé, budúcnos? menej temná, rozli?ovanie menej náro?né. Ak spolo?ne poslúchneme Ducha Svätého!
Nech sa za nás prihovára Panna Mária, Krá?ovná apo?tolov a Matka Cirkvi.
Preklad Martin Jarábek
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
