Petrova otcovsk¨¢ ¨²loha
Andrea Tornielli
V intenzívnych hodinách pred za?iatkom konkláve, ktoré má zvoli? nového nástupcu apo?tola Petra, stojí za to pripomenú? si jeden zásadný rozmer slu?by rímskeho biskupa, ktorý je osobitne vnímaný Bo?ím ?udom: otcovstvo. Milióny ?udí sa v okamihu ne?akaného oznámenia o smrti pápe?a Franti?ka cítili ako siroty, ktoré stratili otca.
O skúsenosti otcovstva uva?oval Pavol VI. v rozhovore so svojím priate?om, filozofom Jeanom Guittonom, po návrate zo svojej cesty do Indie v decembri 1964. Po príchode ho na ulici vítalo viac ne? milión ?udí zo v?etkých nábo?enstiev ¨C bolo to nezabudnute?né objatie. Zástup zaplavil ulice a obklopil automobil zna?ky Lincoln s otváracou strechou, ktorý Pavol VI. neskôr daroval Matke Tereze z Kalkaty. Dve hodiny bez prestania pozdravoval a ?ehnal. Ke? neskôr spomínal na toto stretnutie s davom, dôverne sa zveril Guittonovi:
?Myslím si, ?e zo v?etkých hodností pápe?a je najzávideniahodnej?ia práve otcovská úloha. Mal som príle?itos? sprevádza? Pia XII. pri slávnostných obradoch. Vrhával sa do davu ako do rybníka v Betsaide. Tla?ili sa k nemu, trhali mu rúcho. A on ?iaril. Nadobúdal silu. No by? svedkom otcovstva a by? osobne otcom, to je ako rozdiel medzi pevninou a morom. Otcovstvo je cit, ktorý preniká ducha a srdce, sprevádza nás v ka?dej hodine d¨¾a, nedá sa zmen?i? ¨C mô?e iba rás?, lebo rastie po?et detí.¡°
Pavol VI. dodával, ?e nejde ?ani tak o funkciu, ako skôr o otcovstvo. A presta? by? otcom ¨C to sa nedá... Cítim sa otcom celého ?udstva... Tento cit je v pápe?ovom vedomí v?dy nový, svie?i, akoby sa v?dy práve zrodil, v?dy slobodný a tvorivý. Je to cit, ktorý neunavuje, ktorý neuberá sily, ktorý uvo?¨¾uje od ka?dej únavy. Nikdy, ani na chví?u som sa necítil unavený, ke? som dvíhal ruku na po?ehnanie. Nie, nikdy sa neunavím ?ehna? ani odpú??a?. Ke? som dorazil do Bombaja, bolo treba prejs? dvadsa? kilometrov, aby sme sa dostali na miesto kongresu. Obrovské, nekone?né, husté, tiché a nehybné zástupy lemovali cestu ¨C duchovne bohaté a materiálne chudobné zástupy, také, aké mo?no vidie? len v Indii. Musel som neustále ?ehna?. Myslím, ?e ku koncu mi u? priate? k¨¾az, ktorý bol ved?a m¨¾a, podopieral ruku ako Moj?i?ov slu?obník. A predsa sa necítim ako niekto nadradený, ale ako brat, ako niekto ni??í ne? v?etci, lebo nesiem bremeno v?etkých.¡°
Nástupca Petra je bratom, ?ni??ím ne? v?etci¡°, preto?e nesie bremeno v?etkých. Nieko?ko mesiacov pred skúsenos?ou v Indii Pavol VI. u? za?il, ?o znamená by? doslova ?pohltený¡° objatím ?udu. Bolo to v januári 1964 po?as jeho prvej apo?tolskej cesty ¨C do Svätej zeme, ktorú si pápe? Montini ve?mi prial. V Jeruzaleme pri Damascenskej bráne bol zástup taký po?etný, ?e nebolo mo?né uskuto?ni? plánované privítanie. Pápe?ovo auto sa kolísalo ako lo? a on s námahou, chránený vojakmi krá?a Husseina, sotva pre?iel bránou ¨C bez mo?nosti, aby ho sprevádzali jeho spolupracovníci. Pavol VI. pre?iel celú krí?ovú cestu uprostred davu natla?eného v starobylých uli?kách Svätého mesta a? po krajnos?. Miestami to vyzeralo, ?e ho dav pohltí. Jeho tvár v?ak zostávala stále pokojná a usmiata, ke? dvíhal ruky k po?ehnaniu.
Otec Giulio Bevilacqua, osobný priate? pápe?a, v ten ve?er prezradil skupine novinárov zhroma?dených pred Apo?tolskou delegáciou v Jeruzaleme, ?e mu Giovanni Battista Montini u? pred rokmi dôverne povedal:
?Snívam o pápe?ovi, ktorý by ?il slobodný od nádherného dvora a väzenia protokolu. Kone?ne sám uprostred svojich diakonov.¡° A preto, uzavrel otec Bevilacqua, ?som presved?ený, ?e dnes, hoci ho dav úplne pohltil, je ??astnej?í ne? vtedy, ke? zostupuje v Bazilike sv. Petra z nosidiel¡¡°
Preklad Martin Jarábek
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
