杏MAP导航

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA

Svätá om?a pri prevzatí rímskej katedry, Bazilika sv. Jána v Lateráne, 25. mája 2025

S úctou pozdravujem prítomných pánov kardinálov, osobitne kardinála vikára, pomocných biskupov a v?etkých biskupov, drahých kňazov – farára, kaplánov i v?etkých, ktorí sa rozli?ným spôsobom podie?ajú na pastora?nej starostlivosti o na?e spolo?enstvá –, ako aj diakonov, reho?níkov, reho?ní?ky, predstavite?ov verejného ?ivota a vás v?etkých, drahí veriaci.

Rímska cirkev je dedi?kou ve?kej histórie, zakorenenej v svedectve Petra, Pavla a nespo?etného mno?stva mu?eníkov, a má jedine?né poslanie, ktoré výsti?ne vyjadruje nápis na prie?elí tejto katedrály: by? Mater omnium Ecclesiarum – Matkou v?etkých cirkví.

Pápe? Franti?ek nás ?asto pozýval zamý??a? sa nad materinskou dimenziou Cirkvi (porov. apo?t. exhort. Evangelii gaudium, 46 – 49.139 – 141; katechéza z 13. januára 2016) a nad jej charakteristickými ?rtami: ne?nos?, ochota k obete a schopnos? na?úva?, ktorá umo?ňuje nielen pomáha?, ale ?asto aj predvída? potreby a o?akávania e?te skôr, ako sú vyslovené. Sú to znaky, o ktoré sa usilujeme, aby rástli v celom Bo?om ?ude – aj tu, v na?ej ve?kej diecéznej rodine: vo veriacich, v pastieroch, predov?etkým v?ak vo mne. Povzbudením k tejto úvahe sú nám aj dne?né biblické ?ítania.

V Skutkoch apo?tolov (porov. Sk 15, 1 – 2. 22 – 29) sa osobitne hovorí o tom, ako prvotné kres?anské spolo?enstvo ?elilo výzve otvori? sa pohanskému svetu pri ohlasovaní evanjelia. Nebol to ?ahký proces: vy?adoval si ve?a trpezlivosti a vzájomného na?úvania; a to predov?etkým vo vnútri antiochijskej komunity, kde bratia cez dialóg – niekedy i diskusiu – spolo?ne dospeli k rozhodnutiu. No Pavol a Barnabá? sa neuspokojili s tým, ?e rozhodli sami za seba: s pokorou sa vybrali do Jeruzalema, aby tam h?adali jednotu s materskou Cirkvou.

Tam ich vypo?uli Peter a apo?toli. A tak sa za?al dialóg, ktorý napokon viedol k správnemu rozhodnutiu: s oh?adom na úsilie novopokrstených sa uzniesli, ?e na nich nebudú klás? neúnosné bremená, ale budú od nich ?iada? len to podstatné (porov. Sk 15, 28 – 29). To, ?o sa zdalo by? problémom, sa tak pre v?etkých stalo príle?itos?ou na premý??anie a na duchovný rast.

  (@Vatican Media)

Biblický text nám v?ak hovorí e?te viac – prekra?uje rámec ?udskej dynamiky tohto deja.

Prezrádzajú to slová, ktoré bratia v Jeruzaleme napísali tým v Antiochii, ke? im oznamovali prijaté rozhodnutia. Pí?u: ?Lebo Duch Svätý a my sme usúdili...“ (Sk 15, 28). Zdôrazňujú teda, ?e v celom tomto procese bolo najdôle?itej?ie na?úvanie Bo?iemu hlasu. Pripomínajú nám, ?e jednota sa buduje predov?etkým ?na kolenách“, v modlitbe a v neustálej snahe o obrátenie. Len v tomto napätí mô?e ka?dý z nás v sebe po?u? hlas Ducha, ktorý volá: ?Abba! Ot?e!“ (Gal 4, 6), a následne po?úva? a chápa? ostatných ako bratov.

Aj dne?né evanjelium (porov. Jn 14, 23 – 29) nám toto posolstvo potvrdzuje: hovorí nám, ?e v ?ivotných rozhodnutiach nie sme sami. Duch Svätý nás posilňuje a ukazuje nám cestu, ktorou máme ís? – u?í nás a pripomína v?etko, ?o nám Je?i? povedal (porov. Jn 14, 26).

  (@Vatican Media)

Duch Svätý nás predov?etkým u?í Pánove slová tak, ?e ich hlboko vtlá?a do ná?ho vnútra – pod?a biblického obrazu zákona u? nie vyrytého na kamenných doskách, ale zapísaného v srdci (porov. Jer 31, 33). Je to dar, ktorý nám pomáha rás? a? do takej miery, ?e sa jedni druhým stávame ?Kristovým listom“ (porov. 2 Kor 3, 3). A naozaj: tým viac doká?eme ohlasova? evanjelium, ?ím viac sa ním necháme uchváti? a premieňa? – ke? dovolíme Duchu Svätému, aby nás o?istil zvnútra, zjednodu?il na?e slová, o?istil na?e tú?by a urobil na?e skutky ve?kodu?nými.

A tu vstupuje do hry druhé sloveso: ?辫谤颈辫辞尘&颈补肠耻迟别;苍补?“, (v lat. recordārī, kde je základom cor – srdce, pozn. prekl.) teda znova obráti? pozornos? srdca k tomu, ?o sme pre?ili a ?omu sme sa nau?ili, aby sme prenikli hlb?ie do jeho významu a zakúsili jeho krásu.

  (@Vatican Media)

V tejto súvislosti myslím na náro?nú cestu, ktorou sa u? nieko?ko rokov uberá Rímska diecéza, roz?lenená na rôzne úrovne na?úvania: svetu navôkol, aby sme zachytili jeho výzvy, a vnútri komunity, aby sme porozumeli potrebám a mohli rozvíja? múdre a prorocké iniciatívy evanjelizácie a lásky. Je to náro?ná cesta, ktorá e?te neskon?ila, a usiluje sa obsiahnu? ve?mi bohatú, ale aj ve?mi zlo?itú realitu. Je v?ak hodná histórie tejto Cirkvi, ktorá neraz ukázala, ?e vie ?myslie? vo ve?kom“, s nasadením sa pusti? do odvá?nych projektov a vystavi? sa novým a náro?ným výzvam.

Dôkazom toho je aj ve?ká anga?ovanos? celej diecézy v týchto dňoch pri príprave Jubilea – v prijímaní a sprevádzaní pútnikov a v nespo?etných ?al?ích iniciatívach. V?aka ve?kému úsiliu sa toto mesto javí tým, ktorí doň prichádzajú – niekedy z ve?mi ?aleka – ako ve?ký otvorený a pohostinný dom, a predov?etkým ako ohnisko viery.

  (@VATICAN MEDIA)

Z mojej strany vyjadrujem tú?bu i odhodlanie vstúpi? do tohto rozsiahleho ?stavebného“ priestoru a pod?a mojich mo?ností na?úva? v?etkým, aby som sa mohol u?i?, chápa? a rozhodova? spolu s vami: ?kres?an s vami a biskup pre vás“, ako hovoril svätý Augustín (porov. Sermo 340, 1). Prosím vás, aby ste mi v tom pomáhali spolo?ným úsilím v modlitbe a v láske, pri?om majme na pamäti slová svätého Leva Ve?kého: ?V?etko dobro, ktoré pri výkone ná?ho úradu konáme, je dielom Krista, a nie na?ím, lebo bez neho nemô?eme ni? – chválim sa v?ak ním, od neho toti? pochádza celá ú?innos? ná?ho konania“ (Sermo 5, De natali ipsius, 4).

K týmto slovám by som chcel na záver pripoji? my?lienku blahoslaveného Jána Pavla I., ktorý 23. septembra 1978 – s radostnou a pokojnou tvárou, ktorá mu u? vtedy vyslú?ila ozna?enie ?pápe? úsmevu“ – takto pozdravil svoju novú diecéznu rodinu: ?Svätý Pius X. – ke? nastúpil ako patriarcha do Benátok, zvolal v Bazilike svätého Marka: ??o by zo mňa bolo, Benát?ania, keby som vás nemiloval?‘ Ja hovorím Rimanom nie?o podobné: mô?em vás uisti?, ?e vás milujem, ?e si ?elám len vstúpi? do slu?by vám a da? v?etkým k dispozícii svoje skromné sily, to málo, ?o mám a ?ím som“ (Homília pri prevzatí rímskej katedry, 23. septembra 1978).

Aj ja vám vyjadrujem celú svoju náklonnos?, s tú?bou deli? sa s vami na spolo?nej ceste o radosti i bolesti, námahy i nádeje. Aj ja vám ponúkam ?to málo, ?o mám a ?ím som“, a zverujem to príhovoru svätých Petra a Pavla a mnohých ?al?ích bratov a sestier, ktorých svätos? osvetlila dejiny tejto Cirkvi i cesty tohto mesta. Nech nás sprevádza a prihovára sa za nás Panna Mária.

Preklad Martin Jarábek