杏MAP导航

PRÍHOVOR PÁPE?A LEVA XIV.
diplomatickému zboru akreditovanému pri Svätej stolici
16. mája 2025

Eminencia,
Excelencie,
vá?ené dámy a páni,
pokoj s vami!

?akujem Jeho Excelencii pánovi Georgovi Poulidesovi, ve?vyslancovi Cyperskej republiky a dekanovi diplomatického zboru, za srde?né slová, ktoré mi adresoval v mene vás v?etkých, ako aj za jeho neúnavnú prácu, ktorú vykonáva s obvyklou energiou, zanietením a ?armom – vlastnos?ami, ktoré mu získali úctu v?etkých mojich predchodcov, s ktorými sa v uplynulých rokoch po?as svojej misie pri Svätej stolici stretol, a osobitne zosnulého pápe?a Franti?ka.

Chcem vám tie? vyjadri? v?a?nos? za mnohé blahopriania, ktoré nasledovali po mojej vo?be, ako aj za prejavy sústrasti po úmrtí pápe?a Franti?ka, ktoré im predchádzali a prichádzali aj z krajín, s ktorými Svätá stolica nemá diplomatické vz?ahy. Je to významný prejav úcty, ktorý povzbudzuje k prehlbovaniu vzájomných vz?ahov.

V na?om dialógu by som si ?elal, aby v?dy preva?oval zmysel pre spolupatri?nos? – diplomatické spolo?enstvo toti? predstavuje celú rodinu národov, ktorá sa delí o radosti i bolesti ?ivota a o ?udské i duchovné hodnoty, ktoré ju nap?ňajú. Pápe?ská diplomacia je toti? prejavom samotnej katolicity Cirkvi a vo svojej diplomatickej ?innosti je Svätá stolica vedená pastora?nou naliehavos?ou, ktorá ju ne?enie k vyh?adávaniu privilégií, ale k zosilňovaniu svojho evanjeliza?ného poslania v slu?be ?udstvu. Zápasí s ka?dou ?ahostajnos?ou a neustále burcuje svedomie, ako to neúnavne robil môj ctihodný predchodca, v?dy pozorný k volaniu chudobných, núdznych a vylú?ených, ako aj k výzvam na?ej doby – od ochrany stvorenstva a? po umelú inteligenciu.

Va?a dne?ná prítomnos? je nielen konkrétnym znakom pozornosti va?ich krajín vo?i Apo?tolskej stolici, ale aj darom pre mňa, ktorý mi umo?ňuje opätovne vám vyjadri? tú?bu Cirkvi – i moju osobnú – oslovi? a obja? ka?dý národ a ka?dého jednotlivého ?loveka na tejto zemi, tú?iaceho a potrebujúceho pravdu, spravodlivos? a pokoj! Mojím ?ivotným príbehom, ktorý sa formoval medzi Severnou Amerikou, Ju?nou Amerikou a Európou, sa v istom zmysle odzrkad?uje aj táto tú?ba prekra?ova? hranice, aby sme sa stretli s rozli?nými ?u?mi a kultúrami.

Prostredníctvom vytrvalej a trpezlivej práce ?tátneho sekretariátu chcem upevňova? vzájomné poznanie a dialóg s vami a s va?imi krajinami, z ktorých mnohé som mal u? tú milos? nav?tívi? po?as svojho ?ivota, najmä v ?ase, ke? som bol generálnym priorom augustiniánov. Dúfam, ?e Bo?ia prozrete?nos? mi dopraje ?al?ie príle?itosti na stretnutie s krajinami, z ktorých pochádzate, a umo?ní mi vyu?i? ka?dú mo?nos? utvrdi? vo viere mnohých bratov a sestry roztrúsených po svete a budova? nové mosty so v?etkými ?u?mi dobrej vôle.

V na?om dialógu by som si prial, aby sme mali na pamäti tri k?ú?ové slová, ktoré tvoria piliere misijného pôsobenia Cirkvi a práce vatikánskej diplomacie.

Prvým slovom je pokoj. Príli? ?asto ho chápeme ?negatívne“, teda len ako neprítomnos? vojny a konfliktu, preto?e konfrontácia je sú?as?ou ?udskej povahy a stále nás sprevádza, pri?om nás ?asto vedie k ?ivotu v neustálom ?stave konfliktu“ – doma, v práci, v spolo?nosti. Pokoj sa tak javí len ako prestávka, oddychový ?as medzi jednou roztr?kou a druhou, preto?e napätia sú stále prítomné, podobne ako tlejúce uhlíky pod popolom, pripravené kedyko?vek sa rozhorie?.

Z kres?anského poh?adu – a aj z poh?adu iných nábo?enských skúseností – je v?ak pokoj predov?etkým darom: prvým Kristovým darom: ?Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam“ (Jn 14, 27). Je to v?ak dar aktívny a zaväzujúci, ktorý sa týka ka?dého z nás bez oh?adu na kultúrny pôvod a nábo?enskú príslu?nos? a ktorý predov?etkým vy?aduje prácu na sebe samom. Pokoj sa buduje v srdci a zo srdca – vykoreňovaním pýchy a nárokov a ovládaním jazyka, lebo aj slovami mo?no zrani? a zabi?, nielen zbraňami.

Z tohto poh?adu pova?ujem za zásadný prínos nábo?enstiev a medzinábo?enského dialógu pri vytváraní mierového prostredia. To si prirodzene vy?aduje plné re?pektovanie nábo?enskej slobody v ka?dej krajine, lebo nábo?enská skúsenos? je základným rozmerom ?udskej osoby – ak ju opomenieme, len ?a?ko, ak vôbec, dosiahneme o?istu srdca, nevyhnutnú pre budovanie mierových vz?ahov.

Na tomto základe, ku ktorému sme v?etci povolaní, mo?no vykoreni? v?etky predpoklady konfliktu a de?truktívnej tú?by po dobývaní. To si zároveň vy?aduje úprimnú vô?u vies? dialóg, poháňaný tú?bou po stretnutí, nie po konfrontácii. V tejto perspektíve je potrebné vdýchnu? nový ?ivot multilaterálnej diplomacii a tým medzinárodným in?titúciám, ktoré boli vytvorené najmä s cie?om predchádza? sporom v rámci medzinárodného spolo?enstva. Samozrejme, je potrebná aj vô?a presta? vyrába? prostriedky ni?enia a smrti, preto?e – ako pripomenul pápe? Franti?ek vo svojom poslednom posolstve Urbi et Orbi – ?bez skuto?ného odzbrojenia nemô?e by? pokoj [a] po?iadavka ka?dého národa zabezpe?i? si obranu nesmie vies? k v?eobecným pretekom v zbrojení“[1].

Druhým slovom je spravodlivos?. Usilova? sa o pokoj si vy?aduje kona? spravodlivo. Ako som u? nazna?il, zvolil som si meno najmä pod?a Leva XIII., pápe?a prvej ve?kej sociálnej encykliky Rerum novarum. V tejto dobe epochálnych premien si Svätá stolica nemô?e odpusti?, aby pozdvihla svoj hlas vo?i mnohým nerovnostiam a nespravodlivostiam, ktoré vedú – okrem iného – k ne?udským pracovným podmienkam a ?oraz roztrie?tenej?ím a konfliktným spolo?nostiam. Treba sa tie? usilova? o nápravu globálnych nerovností, ktoré vedú k hlbokým priepastiam medzi kontinentmi, krajinami, ba dokonca aj vnútri samotných spolo?ností – medzi prepychom a biedou.

Povinnos?ou tých, ktorí nesú zodpovednos? za vládu, je usilova? sa o budovanie harmonických a zmierených ob?ianskych spolo?ností. Mo?no to dosiahnu? predov?etkým investovaním do rodiny, zalo?enej na stabilnom zväzku mu?a a ?eny, ktorá je ?malou, no skuto?nou spolo?nos?ou, predchádzajúcou ka?dú ob?iansku spolo?nos?“ [2]. Okrem toho sa nik nemô?e vyhnú? podpore prostredia, v ktorom sa chráni dôstojnos? ka?dého ?loveka, najmä tých najzranite?nej?ích a najbezbrannej?ích – od nenarodeného die?a?a a? po starého ?loveka, od chorého a? po nezamestnaného, ?i u? je ob?anom, alebo migrantom.

Aj môj vlastný príbeh je príbehom ob?ana, potomka migrantov, ktorý sám emigroval. Ka?dý z nás sa po?as ?ivota mô?e ocitnú? zdravý alebo chorý, zamestnaný alebo nezamestnaný, doma alebo v cudzine – jeho dôstojnos? v?ak zostáva v?dy rovnaká: dôstojnos? stvorenia, ktoré Boh chcel a miluje.

Tretím slovom je pravda. Nemo?no budova? skuto?ne pokojné vz?ahy – ani v rámci medzinárodného spolo?enstva – bez pravdy. Tam, kde slová nadobúdajú dvojzna?ný a nejednozna?ný význam a kde virtuálny svet so svojím skresleným vnímaním reality získava nekontrolovanú prevahu, je ?a?ké vytvára? autentické vz?ahy, preto?e chýbajú objektívne a reálne základy komunikácie.

Cirkev sa zo svojej strany nikdy nemô?e zriec? povinnosti hovori? pravdu o ?loveku a o svete, aj ke? to niekedy vy?aduje otvorený jazyk, ktorý mô?e spo?iatku vyvola? nepochopenie. Pravda v?ak nikdy nie je oddelená od lásky, ktorá má v?dy na zreteli ?ivot a dobro ka?dého mu?a a ka?dej ?eny. Napokon, z kres?anského poh?adu pravda nie je presadzovaním abstraktných, neosobných princípov, ale stretnutím s osobou samotného Krista, ktorý ?ije v spolo?enstve veriacich. Takto nás pravda neodde?uje, ale umo?ňuje nám s vä??ou silou ?eli? výzvam na?ej doby, ako sú migrácia, etické vyu?ívanie umelej inteligencie a ochrana na?ej milovanej Zeme. Sú to výzvy, ktoré si vy?adujú úsilie a spoluprácu v?etkých, preto?e nik si nemô?e myslie?, ?e ich zvládne sám.

Drahí ve?vyslanci,

moje pôsobenie sa za?ína v srdci jubilejného roka, ktorý je osobitne venovaný nádeji. Je to ?as obrátenia a obnovy, predov?etkým v?ak príle?itos? necha? za sebou spory a vyda? sa na novú cestu, vedení nádejou, ?e spolo?ným úsilím – ka?dý pod?a svojej citlivosti a zodpovednosti – doká?eme budova? svet, v ktorom mô?e ka?dý ?lovek naplno rozvíja? svoju ?udskos? v pravde, spravodlivosti a pokoji. Dúfam, ?e sa to podarí vo v?etkých oblastiach, a zvlá?? tam, kde je to najviac potrebné – ako na Ukrajine ?i vo Svätej zemi.

?akujem vám za v?etko, ?o robíte pre budovanie mostov medzi va?imi krajinami a Svätou stolicou, a zo srdca ?ehnám vám, va?im rodinám i va?im národom. ?akujem!

[Po?ehnanie]

A ?akujem vám za v?etko, ?o robíte!

Preklad Martin Jarábek

[1] Posolstvo Urbi et Orbi, 20. apríla 2025.

[2] Lev XIII., Encyklika Rerum novarum (15. mája 1891), 9.