杏MAP导航

Vatican News

V mene Otca, i Syna i Ducha Svätého. Pokoj s vami!

Bla?enosti, eminencie, excelencie,

drahí kňazi, zasvätené ?eny a zasvätení mu?i,

bratia a sestry,

Kristus vstal z m?tvych. Skuto?ne zm?tvychvstal!

Pozdravujem vás slovami, ktoré sa v mnohých regiónoch kres?anského Východu po?as tohto ve?kono?ného obdobia neúnavne opakujú ako vyznanie ústredného jadra viery a nádeje. A je krásne vidie? vás tu práve pri príle?itosti Jubilea nádeje, ktorej neotrasite?ným základom je zm?tvychvstanie Je?i?a. Vitajte v Ríme! Te?í ma, ?e vás mô?em stretnú? a venova? veriacim Východu jedno z prvých stretnutí svojho pontifikátu.

Ste vzácni. Ke? sa na vás pozerám, myslím na rozmanitos? vá?ho pôvodu, na slávnu históriu i na ?a?ké utrpenia, ktoré mnohé va?e spolo?enstvá pre?ili alebo pre?ívajú. A chcel by som zopakova? slová pápe?a Franti?ka o východných cirkvách: ?Sú to cirkvi, ktoré treba milova?: uchovávajú jedine?né duchovné a múdre tradície a majú nám toho ve?a ?o poveda? o kres?anskom ?ivote, o synodalite a o liturgii; spomeňme si na starovekých otcov, na koncily, na mní?stvo – to sú neocenite?né poklady pre celú Cirkev“ (Príhovor ú?astníkom zhroma?denia ROACO, 27. júna 2024).

Chcem spomenú? aj pápe?a Leva XIII., ktorý ako prvý venoval osobitný dokument dôstojnosti va?ich cirkví, vychádzajúcej predov?etkým z toho, ?e ?dielo vykúpenia ?loveka sa za?alo na Východe“ (porov. apo?tolský list Orientalium dignitas, 30. novembra 1894). Áno, máte ?jedine?nú a výsadnú úlohu, preto?e ste pôvodným prostredím rodnej Cirkvi“ (sv. Ján Pavol II., apo?tolský list Orientale lumen, 5). Je výre?né, ?e niektoré z va?ich liturgií – ktoré v týchto dňoch slávite v Ríme vo svojich tradíciách – e?te stále pou?ívajú jazyk Pána Je?i?a. Pápe? Lev XIII. zároveň naliehavo volal po tom, aby ?oprávnená rozmanitos? východných liturgií a disciplíny […] bola na ve?kú ozdobu a ú?itok Cirkvi“ (Orientalium dignitas). Jeho vtedaj?ia obava je dnes ve?mi aktuálna, lebo v sú?asnosti mnohí na?i východní bratia a sestry – viacerí z vás – sú nútení ujs? zo svojich pôvodných území pre vojny a prenasledovanie, nestabilitu a chudobu, a pri príchode na Západ riskujú, ?e okrem vlasti stratia aj svoju nábo?enskú identitu. Tak sa v priebehu generácií stráca neocenite?né dedi?stvo východných cirkví.

U? pred vy?e sto rokmi si Lev XIII. v?imol, ?e ?uchovávanie východných obradov je dôle?itej?ie, ne? sa myslí“, a dokonca nariadil, aby ?ka?dý latinský misionár zo sekulárneho alebo reho?ného kléru, ktorý by radami alebo pomocou zvádzal niekoho východného obradu k latinskému obradu, bol zbavený úradu“ (tam?e).

Prijmime túto výzvu: chráni? a podporova? kres?anský Východ, predov?etkým v diaspóre. Tu je popri zria?ovaní východných cirkevných obvodov – tam, kde je to mo?né a vhodné – potrebné aj zvy?ova? povedomie medzi latinskými veriacimi. V tejto súvislosti prosím Dikastérium pre východné cirkvi, ktorému ?akujem za jeho prácu, aby mi pomohlo vypracova? zásady, normy a usmernenia, v?aka ktorým budú latinskí pastieri schopní konkrétne podporova? katolíkov východných obradov ?ijúcich v diaspóre v zachovávaní ich ?ivých tradícií a v obohacovaní prostredia, v ktorom ?ijú, vlastnou identitou.

Cirkev vás potrebuje. Aký ve?ký prínos nám dnes mô?e da? kres?anský Východ! Ako ve?mi potrebujeme znovuobjavi? zmysel pre tajomstvo, taký ?ivý vo va?ich liturgiách, ktoré zapájajú ?loveka v celej jeho celistvosti, ospevujú krásu spásy a vyvolávajú ú?as nad Bo?ou ve?kos?ou objímajúcou ?udskú malos?! Ako ve?mi potrebujeme znovuobjavi? aj na kres?anskom Západe zmysel pre Bo?iu nadradenos?, hodnotu mystagogie, neprestajného prihovárania, pokánia, pôstu a pla?u nad vlastnými i ?udskými hriechmi (penthos), ktoré sú také typické pre východné spirituality! Preto je nevyhnutné chráni? va?e tradície bez ich zrie?ovania – mo?no z praktických alebo pohodlných dôvodov –, aby neboli naru?ené konzumistickým a utilitaristickým duchom.

Va?e spirituality – starobylé a v?dy nové – sú lie?ivé. V nich sa dramatické vedomie ?udskej biedy spája s ú?asom nad Bo?ím milosrdenstvom, tak?e na?e nízkosti nevedú k zúfalstvu, ale pozývajú prija? milos? by? uzdravenými, zbo??tenými stvoreniami pový?enými do neba. Potrebujeme bez prestania chváli? a ?akova? Pánovi za tento dar. S vami sa mô?eme modli? slová svätého Efréma Sýrskeho a poveda? Je?i?ovi: ?Sláva tebe, ktorý si zo svojho krí?a urobil most ponad smr?. […] Sláva tebe, ktorý si si obliekol telo smrte?ného ?loveka a premenil si ho na prameň ?ivota pre v?etkých smrte?níkov“ (Re? o Pánovi, 9). Je to dar, o ktorý máme prosi?: vedie? v ka?dom ?ivotnom utrpení rozpozna? istotu Ve?kej noci a nestrati? odvahu, pamätajúc, ako písal iný ve?ký východný otec, ?e ?najvä??í hriech je neveri? v moc vzkriesenia“ (sv. Izák Sýrsky, Asketické homílie, I, 5).

Kto teda, ak nie vy, mô?e spieva? slová nádeje uprostred násilia? Kto iný ako vy, ktorí poznáte hrôzy vojny zblízka, tak?e pápe? Franti?ek nazval va?e cirkvi ?mu?eníckymi“ (Príhovor k ROACO, cit.)? Áno, od Svätej zeme po Ukrajinu, od Libanonu po Sýriu, od Blízkeho východu po Tigraj a Kaukaz – ko?ko násilia! A nad týmto v?etkým hrôzostra?ným dianím, nad masakrami mnohých mladých ?ivotov – ktoré by mali vyvola? pobúrenie, lebo v mene vojenskej prevahy zomierajú ?udia – zaznieva výzva: nie tak výzva pápe?a, ako Kristova výzva: ?Pokoj vám!“ (Jn 20,19.21.26). A dodáva: ?Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Nie tak, ako ho dáva svet, ja vám ho dávam“ (Jn 14,27). Kristov pokoj nie je hrobové ticho po konflikte, nie je výsledkom násilného podrobenia, ale darom, ktorý sa zameriava na ?udí a obnovuje ich ?ivot. Modlime sa za tento pokoj – zmierenie, odpustenie, odvahu obráti? list a za?a? odznova.

Aby sa tento pokoj ?íril, vynalo?ím v?etko úsilie. Svätá stolica je k dispozícii, aby sa nepriatelia stretli a pozreli si do o?í, aby národy opä? získali nádej a dôstojnos?, ktorú si zaslú?ia – dôstojnos? pokoja. Národy chcú pokoj a ja zo srdca hovorím zodpovedným: stretnime sa, rozprávajme sa, vyjednávajme! Vojna nie je nikdy nevyhnutná, zbrane mô?u a musia zm?knu?, lebo problémy nerie?ia, ale zhor?ujú; do dejín vojde ten, kto bude sia? pokoj, nie ten, kto ?ne obete; druhí nie sú predov?etkým nepriatelia, ale ?udia: nie zlí, ktorých treba nenávidie?, ale osoby, s ktorými treba hovori?. Odmietnime manichejské videnie sveta vlastné násilným naratívom, ktoré rozde?ujú svet na dobrých a zlých.

Cirkev neprestane opakova?: nech zbrane zm?knu! A chcem po?akova? Bohu za v?etkých, ktorí v tichosti, v modlitbe a v obetovaní tkajú nitky pokoja; za kres?anov – východných i latinských –, ktorí najmä na Blízkom východe vytrvalo zotrvávajú vo svojich krajinách, silnej?í ne? poku?enie odís?. Kres?anom treba da? skuto?nú mo?nos? – nie len slovami – zosta? vo vlastnej krajine so v?etkými právami potrebnými na dôstojný ?ivot. Prosím vás, usilujme sa o to!

A vám, drahí bratia a sestry z Východu, z ktorého vzi?iel Je?i?, Slnko spravodlivosti, ?akujem, ?e ste ?svetlami sveta“ (porov. Mt 5,14). ?iarte aj na?alej vierou, nádejou a láskou – a ni?ím iným. Nech sú va?e cirkvi príkladom a nech pastieri podporujú jednotu ?estne, najmä v synodách biskupov, aby boli miestami skuto?nej kolegiality a spolo?nej zodpovednosti. Dbajme o transparentnos? v správe majetku, vydávajme svedectvo o pokornej a úplnej oddanosti svätému Bo?iemu ?udu, bez pripútanosti k poctám, svetskej moci ?i vlastnému obrazu. Svätý Simeon Nový Teológ ukázal krásny príklad: ?Ako ke? niekto hodí prach do ohňa v roz?eravenej peci a uhasí ho, tak aj starosti tohto ?ivota a ka?dé pripútanie sa k bezcenným a malicherným veciam ni?ia horlivos? srdca, ktoré bolo na za?iatku rozohnené“ (Praktické a teologické kapitoly, 63). ?iara kres?anského Východu si dnes viac ne? kedyko?vek predtým vy?aduje slobodu od ka?dej svetskej závislosti a od v?etkého, ?o je v rozpore so spolo?enstvom, aby sme boli verní v evanjeliovej poslu?nosti a svedectve.

?akujem vám za to a zo srdca vám ude?ujem po?ehnanie. Prosím vás, modlite sa za Cirkev a predná?ajte mocné modlitby príhovoru za moju slu?bu. ?akujem!

Preklad: Martin Jarábek