杏MAP导航

Fabio Colagrande – Vatican News

Po?as obdobia Sede Apostolica vacante (uprázdneného apo?tolského stolca) je vedenie Cirkvi zverené kolégiu kardinálov. Po?as plenárnych zasadaní sa pou?íva simultánne tlmo?enie, no v Sixtínskej kaplnke – od výzvy Extra omnes a? po vyhlásenie Habemus papam – vystupuje latin?ina opä? do popredia ako oficiálny jazyk Katolíckej cirkvi. V Apo?tolskom paláci je celý ceremoniál vstupu do konkláve – ke? kardináli voli?i prechádzajú v procesii z Pavlínskej kaplnky do Sixtínskej kaplnky, pri speve Loretánskych litánií a hymnu Veni Creator Spiritus (Prí?, Duchu Svätý, tvorivý), a? po formulu prísahy ka?dého kardinála nad evanjeliom a výzvu neoprávneným osobám, aby opustili priestor, ktorý bude ?zamknutý“ – presne ur?ený latinskými formulami stanovenými Ordo rituum conclavis.

Konkláve: Ako sa volí pápe?
Od hlasovania kardinálov a? po spo?ítanie hlasov, ktoré sa následne spa?ujú v liatinovej piecke z roku 1939 – ka?dý krok vo?by pápe?a v Sixtínskej kaplnke má svoj presne ur?ený rituál.

Extra omnes
?Ide o výrazy, ktoré vznikli a tradi?ne sa pou?ívali v latin?ine a boli po?as stáro?í zachované ako presné a záväzné ozna?enia rozhodujúcich momentov ?ivota Cirkvi,“ vysvet?uje otec Davide Piras, ?len tímu scriptores (pisárov) vatikánskeho Úradu pre latinskú kore?pondenciu. Výzva Extra omnes (?V?etci von“), ktorá bude 7. mája popoludní vyslovená ceremoniárom liturgických slávení, arcibiskupom Diegom Ravellim, po prísaha posledného z kardinálov voli?ov, je pokynom pre v?etkých neprítomných pri vo?be, aby opustili Sixtínsku kaplnku, ke??e vo?ba pápe?a je tajná. ?Ide o predlo?ku s akuzatívom, ktorá prikazuje v?etkým neoprávneným prítomným, aby opustili miesto, ktoré sa bude uzamyka?,“ dodáva otec Piras. ?Táto výzva sa kedysi pou?ívala aj na za?iatku tajného konzistória alebo na za?iatku zasadaní koncilu ako výzva pre laikov, aby odi?li.“

Eligo in Summum Pontificem…
Aj volebný lístok, ktorý sa pou?íva v Sixtínskej kaplnke, musí pod?a kon?titúcie Universi Dominici gregis nies? v hornej ?asti latinský text: Eligo in Summum Pontificem (Volím za Najvy??ieho ve?kňaza), zatia? ?o spodná ?as? je vyhradená na meno zvoleného. Ak traja kardináli poverení spo?ítaním hlasov zistia, ?e jeden z kandidátov získal aspoň dve tretiny hlasov, vo?ba je kanonicky platná. Dekan kardinálskeho zboru alebo najstar?í kardinál sa zvoleného spýta v latin?ine: Acceptasne electionem de te canonice factam in Summum Pontificem? (Prijíma? kanonicky vykonanú vo?bu za Najvy??ieho ve?kňaza?) A po kladnej odpovedi sa opýta: Quo nomine vis vocari? (Akým menom chce? by? nazývaný?) – je to otázka, na ktorú nový pápe? odpovedá výberom svojho pápe?ského mena.

?Máme pápe?a!“
Následne protodiakon – v tomto konkláve ním je kardinál Dominique Mamberti – pod?a ?lánku 74 Ordo Rituum Conclavis oznámi z Lod?ie po?ehnania vo Vatikánskej bazilike zvolenie a meno nového pápe?a, ktorý hne? potom udelí po?ehnanie Urbi et Orbi (Mestu a svetu). ?Latinský text známeho Habemus papam – vysvet?uje otec Piras – je s?asti in?pirovaný druhou kapitolou Luká?ovho evanjelia, v ktorej anjel oznamuje pastierom narodenie Mesiá?a. Pou?itie tejto formulácie sa datuje u? od roku 1484, ke? bol zvolený Giovanni Battista Cybo za Inocenta VIII.“ Otec Piras dodáva predpoklad, ?e sa pou?ívala u? pri vo?be Martina V. v roku 1417 – teda po období, ke? si pápe?ský úrad nárokovali dokonca traja uchádza?i sú?asne, po?as krízy vyrie?enej Kostnickým koncilom. V tomto kontexte mohlo oznámenie znie? aj ako: ?Kone?ne máme pápe?a – a len jedného!“

Pápe?ské meno – ?rodný list“ nového pápe?a
Úplná formula Habemus papam znie:
Annuntio vobis gaudium magnum: habemus Papam! Eminentissimum ac Reverendissimum Dominum, Dominum (krstné meno v akuzatíve), Sanctae Romanae Ecclesiae Cardinalem (priezvisko, netranslatované do latin?iny), qui sibi nomen imposuit (pápe?ské meno, prípadne s ?íslovkou).
V preklade: ?Oznamujem vám ve?kú rados?: máme pápe?a! Najvzne?enej?ieho a najctihodnej?ieho pána, …, kardinála Svätej Rímskej Cirkvi …, ktorý si zvolil meno …“

Rôzne, ale správne formy
?Ak sa pozrieme na 20. a 21. storo?ie – upresňuje otec Piras – meno nového pápe?a bolo v ohlásení pou?ité minimálne trikrát v latinskom akuzatíve: Pium, Paulum, Franciscum. V ?tyroch prípadoch – pri pápe?och Jánovi XXIII., Jánovi Pavlovi I., Jánovi Pavlovi II. a Benediktovi XVI. – v?ak protodiakon pou?il epikexegézny genitív:
Ioannis, Ioannis Pauli, Benedicti.
Genitív epesegeticus – vysvet?uje vatikánsky latinista – je skuto?ným výrazom príslu?nosti, zatia? ?o pri akuzatíve ide o apozi?né pou?itie rovnakého pádu ako slovo nomen vo formulácii.“

?Ak sa vrátime e?te ?alej – pokra?uje – v 19. storo?í, napríklad pri zvolení Leva XIII. a Pia IX., bolo meno oznámené v nominatíve (Leo, Pius), teda ako apozi?ný podmet k slovu qui. Takýto výber nachádzame aj v predchádzajúcich storo?iach. V?etky tieto mo?nosti sú správne, aj ke? niektorí uprednostňujú akuzatív z dôvodov ?týlu.“

Poradie pápe?ského mena
??o sa týka ?íslovania – uzatvára otec Piras – zvykom je uvádza? poradie len vtedy, ke? nový pápe? nie je prvý s daným menom. Aj tu v?ak existujú výnimky. Napríklad pri Piovi XII. protodiakon Camillo Caccia Dominioni ?íslovku vynechal, zatia? ?o v roku 1978 kardinál Pericle Felici pri oznámení zvolenia Jána Pavla I. pridal Ioannis Pauli primi – no pre jeho nástupcu Jána Pavla II. u? ?íslovku nepou?il.“

?Poklad“ latinského jazyka
Ide o rozhodnutia prijímané v danom okamihu, ktoré sa zapísali do historickej pamäti veriacich i neveriacich. Sú to okamihy, ke? sa latin?ina ukazuje nielen ako ?poklad múdrosti a myslenia“, ako povedal pápe? Franti?ek, ale aj ako dominantná v ?ivote Cirkvi – so svojou tradi?nou slávnostnos?ou a krásou.

Preklad: Martin Jarábek