杏MAP导航

Vatican News

Vo veku 67 rokov pre?íva Mons. Robert Francis Prevost svoj ?noviciát“ ako prefekt dikastéria pre biskupov. Rodák z amerického Chicaga, augustiniánsky reho?ník, bol najprv misionárom a potom biskupom v Peru. V rozhovore s edi?ným riadite?om Vatikánskych médií Andreom Tornielim vykres?uje osobu biskupa pre ?asy, v ktorých ?ijeme. Priná?ame ?as? z rozhovoru.

?o pre vás znamenalo prejs? od misijného biskupa v Latinskej Amerike k vedeniu dikastéria, ktoré pomáha pápe?ovi vybera? biskupov?

Stále sa pova?ujem za misionára. Mojím povolaním, tak ako povolaním ka?dého kres?ana, je by? misionárom, ohlasova? evanjelium v?ade, kde sa ?lovek nachádza. Ur?ite sa môj ?ivot ve?mi zmenil: mám mo?nos? slú?i? Svätému Otcovi, slú?i? Cirkvi dnes, tu, z Rímskej kúrie. Je to úplne iné poslanie ako predtým, ale aj nová príle?itos? pre?íva? rozmer môjho ?ivota, ktorý bol jednoducho v?dy odpove?ou ?áno“, ke? ma po?iadali o slu?bu. V tomto duchu som ukon?il svoju misiu v Peru, po osem a pol roku biskupského a takmer dvadsa?ro?ného misionárskeho pôsobenia, aby som za?al novú slu?bu v Ríme.

Mohli by ste na?rtnú? identikit biskupa pre Cirkev na?ich ?ias?

?lovek musí by? predov?etkým ?katolík“: niekedy hrozí, ?e sa biskup sústredí len na miestny rozmer. Biskupovi v?ak odporú?ame, aby mal ove?a ?ir?í poh?ad na Cirkev a skuto?nos? a aby túto univerzálnos? Cirkvi pre?íval. Potrebuje tie? schopnos? po?úva? blí?neho a h?ada? radu, ako aj psychologickú a duchovnú zrelos?. Základným prvkom identikitu je by? pastierom, schopným by? blízko ?lenom spolo?enstva, po?núc kňazmi, pre ktorých je biskup otcom a bratom. ?i? túto blízkos? ku v?etkým bez toho, aby niekoho vylu?oval. Pápe? Franti?ek hovoril o ?tyroch blízkostiach: blízkos? k Bohu, k bratom biskupom, ku kňazom a k celému Bo?iemu ?udu. ?lovek nesmie pod?ahnú? poku?eniu ?i? izolovane, oddelene v paláci, naplnený ur?itou spolo?enskou úrovňou alebo ur?itou úrovňou v Cirkvi. A nesmieme sa skrýva? za predstavu autority, ktorá dnes u? nemá zmysel. Autorita, ktorú máme, je slú?i?, sprevádza? kňazov, by? pastiermi a u?ite?mi. ?asto sa zaoberáme u?ením doktríny, spôsobom, ako ?i? vieru, ale riskujeme, ?e zabudneme, ?e na?ou prvou úlohou je u?i?, ?o znamená pozna? Je?i?a Krista a sved?i? o na?ej blízkosti s Pánom. To je na prvom mieste: sprostredkova? krásu viery, krásu a rados? z poznania Je?i?a.

Aký význam má biskupská slu?ba pre jednotu okolo Petrovho nástupcu v ?ase, ke? aj v cirkevnom spolo?enstve narastá polarizácia?

Odpove? na túto otázku poskytujú tri slová, ktoré pou?ívame v práci synody - ú?as?, spolo?enstvo a poslanie. Biskup je povolaný k tejto charizme, aby ?il v duchu spolo?enstva, aby podporoval jednotu v Cirkvi, jednotu s pápe?om. To znamená by? aj katolíkom, preto?e bez Petra - kde je Cirkev? Aj Je?i? sa za to modlil po Poslednej ve?eri: ?Aby v?etci jedno boli!“ A práve túto jednotu chceme vidie? v Cirkvi. Dnes nás spolo?nos? a kultúra vz?a?ujú od tejto Je?i?ovej vízie, a to ve?mi ?kodí. Nedostatok jednoty je rana, ktorou Cirkev trpí, ve?mi bolestivá rana. Rozdelenia a polemiky v Cirkvi ni?omu nepomáhajú. Najmä my biskupi musíme urýchli? tento pohyb smerom k jednote, k spolo?enstvu v Cirkvi.

Je mo?né zlep?i? proces menovania nových biskupov? V encyklike ?Praedicate Evangelium“ sa uvádza, ?e by sa na ňom mali podie?a? ?aj ?lenovia Bo?ieho ?udu“. Deje sa to?

Medzi ?lenmi dikastéria sme mali zaujímavú reflexiu na túto tému. U? nejaký ?as po?úvame nielen niektorých biskupov ?i niektorých kňazov, ale aj ?al?ích ?lenov Bo?ieho ?udu. Je to ve?mi dôle?ité, preto?e biskup je povolaný slú?i? konkrétnej Cirkvi. Preto je dôle?ité po?úva? aj Bo?í ?ud. Ak kandidáta nikto z jeho ?udu nepozná, je ?a?ké - nie nemo?né, ale ?a?ké -, aby sa skuto?ne stal pastierom nejakého spolo?enstva, miestnej Cirkvi. Preto je dôle?ité, aby bol proces trochu viac otvorený po?úvaniu rôznych ?lenov spolo?enstva. To neznamená, ?e je to miestna cirkev, ktorá si má vybra? svojho pastiera, akoby povolanie za biskupa bolo výsledkom demokratického hlasovania, takmer ?politického“ procesu. Je potrebný ove?a ?ir?í poh?ad a apo?tolské nunciatúry v tom ve?mi pomáhajú. Som presved?ený, ?e sa postupne musíme viac otvori?, viac na?úva? reho?níkom a laikom.

Jednou z noviniek, ktoré pápe? zaviedol, bolo vymenovanie troch ?ien za ?lenky dikastéria pre biskupov. ?o mô?ete poveda? o ich prínose?

Pri viacerých príle?itostiach sme sa presved?ili, ?e ich poh?ad je obohacujúci. Dve sú reho?ní?ky a jedna lai?ka, a ich poh?ad sa mnohokrát dokonale zhoduje s tým, ?o hovoria ostatní ?lenovia dikastéria, zatia? ?o inokedy ich názor priná?a iný poh?ad a stáva sa dôle?itým príspevkom k procesu. Myslím si, ?e ich vymenovanie je viac ako len gesto zo strany pápe?a, ktorý chce poveda?, ?e teraz sú tu aj ?eny. Je to skuto?ná, nefal?ovaná a zmysluplná ú?as?, ktorú ponúkajú na na?ich stretnutiach, ke? diskutujeme o spisoch kandidátov.

(…)

Mons. Robert Francis Prevost

Do akej miery ovplyvňujú ekonomické problémy ?ivot biskupov?

Od biskupa sa tie? ?iada, aby bol dobrým administrátorom alebo aspoň aby bol schopný nájs? dobrého administrátora, ktorý mu bude pomáha?. Pápe? nám povedal, ?e chce Cirkev, ktorá je chudobná a pre chudobných. Sú prípady, ke? ?truktúry a infra?truktúra z minulosti u? nie sú potrebné a je ?a?ké ich udr?a?. Zároveň aj na miestach, kde som pôsobil, je Cirkev zodpovedná za vzdelávacie a zdravotnícke in?titúcie, ktoré poskytujú ?u?om základné slu?by, preto?e ?tát ich mnohokrát nedoká?e garantova?. Osobne nie som toho názoru, ?e Cirkev by mala v?etko preda? a ?len“ hlása? evanjelium na uliciach. Je to v?ak ve?mi ve?ká zodpovednos?, neexistujú univerzálne odpovede. Je potrebné viac podporova? bratskú pomoc medzi miestnymi cirkvami. Tvárou v tvár potrebe udr?iava? ?truktúry slu?ieb s príjmami, ktoré u? nie sú také, aké bývali, musí by? biskup ve?mi praktický. Klauzúrne sestry v?dy hovoria: ?Treba dôverova? a zveri? v?etko Bo?ej prozrete?nosti, preto?e sa nájde spôsob, ako na to odpoveda?“. Dôle?ité je tie? nikdy nezabúda? na duchovný rozmer ná?ho povolania. Inak riskujeme, ?e sa staneme mana?érmi a budeme uva?ova? ako mana?éri. Niekedy sa to stáva.

Ako vnímate vz?ah medzi biskupom a sociálnymi médiami?

Sociálne médiá mô?u by? dôle?itým nástrojom na ?írenie posolstva evanjelia, ktoré osloví tisíce ?udí. Musíme sa dobre pripravi? na ich pou?ívanie. Obávam sa, ?e niekedy táto príprava chýba. Dne?ný svet, ktorý sa neustále mení, zároveň priná?a situácie, v ktorých si naozaj musíme nieko?kokrát premyslie?, kým prehovoríme alebo kým napí?eme správu na Twitteri, odpovieme alebo aj len polo?íme otázku verejnou formou, pred o?ami v?etkých. Niekedy hrozí riziko, ?e sa tým rozdúchajú rozpory a kontroverzie. Je ve?kou zodpovednos?ou správne vyu?íva? sociálne siete, komunikáciu, preto?e je to príle?itos?, ale aj riziko. A mô?e po?kodi? spolo?enstvo Cirkvi. Preto je potrebné by? ve?mi obozretný pri pou?ívaní týchto prostriedkov.