杏MAP导航

?akujem ve?mi pekne, Eminencia. Skôr ne? sa usadíme, za?nime modlitbou. Prosme Pána, aby aj na?alej sprevádzal tento kardinálsky zbor a najmä celú Cirkev v tomto duchu, s nad?ením, ale predov?etkým s hlbokou vierou. Pomodlime sa spolu po latinsky.

Ot?e ná?… Zdravas’, Mária…

V prvej ?asti tohto stretnutia zaznie krátky príhovor s úvahami, o ktoré by som sa s vami chcel podeli?. Potom bude nasledova? druhá ?as?, trochu podobná tomu, ?o si viacerí z vás ?elali – istá forma zdie?ania v rámci kardinálskeho kolégia, aby sme si mohli vypo?u? rady, návrhy, podnety, ve?mi konkrétne veci, o ktorých sa u? ?iasto?ne hovorilo po?as dní pred konkláve.

Drahí kardináli!

Pozdravujem vás a ?akujem vám v?etkým za toto stretnutie a za dni, ktoré mu predchádzali – bolestné pre stratu Svätého Otca Franti?ka, náro?né pre zodpovednosti, ktoré sme spolu niesli, a zároveň, pod?a pris?úbenia, ktoré nám dal sám Je?i?, plné milosti a útechy v Duchu (porov. Jn 14, 25-27).

Vy, drahí kardináli, ste najbli??ími spolupracovníkmi pápe?a, a to je pre mňa ve?kou útechou pri prijatí jarma, ktoré je zjavne ?aleko nad moje sily – ako by bolo nad sily ka?dého ?loveka. Va?a prítomnos? mi pripomína, ?e Pán, ktorý mi zveril toto poslanie, ma nenecháva samotného pri jeho nesení. Predov?etkým viem, ?e sa mô?em v?dy spo?ahnú? na jeho pomoc, Pánovu pomoc a – z jeho milosti a prozrete?nosti – na va?u blízkos? a blízkos? mnohých bratov a sestier po celom svete, ktorí veria v Boha, milujú Cirkev a podporujú zástupcu Krista modlitbou a dobrými skutkami.

?akujem dekanovi kolégia kardinálov, kardinálovi Giovannimu Battistovi Re, zaslú?i si potlesk, najmenej jeden, ak nie viac-, ktorého múdros?, plod dlhého ?ivota a mnohých rokov vernej slu?by Apo?tolskej stolici, nám v tomto ?ase ve?mi pomohla. ?akujem komorníkovi Svätej rímskej cirkvi, kardinálovi Kevinovi Josephovi Farrellovi – verím, ?e je tu prítomný -, za vzácnu a náro?nú úlohu, ktorú zohral v ?ase sede vacante a pri zvolaní konkláve. Myslím aj na bratov kardinálov, ktorí sa pre zdravotné dôvody nemohli zú?astni?, a s vami sa k nim pripájam v spolo?enstve lásky a modlitby.

V tejto chvíli – zároveň smutnej aj radostnej, prozrete?nostne zahalenej svetlom Ve?kej noci – by som chcel, aby sme sa spolo?ne pozreli na odchod zosnulého Svätého Otca Franti?ka a na konkláve ako na ve?kono?nú udalos?, etapu dlhého exodu, ktorým nás Pán na?alej vedie k plnosti ?ivota; a v tejto perspektíve zverujeme ?Otcovi milosrdenstva a Bohu ka?dej útechy“ (2 Kor 1, 3) du?u zosnulého pápe?a a aj budúcnos? Cirkvi.

Pápe? – po?núc svätým Petrom a? po mňa, jeho nehodného nástupcu – je pokorný slu?obník Boha a bratov, ni? viac. Dobre to ukázali príklady mnohých mojich predchodcov, napokon aj samotný pápe? Franti?ek, svojím ?týlom úplného odovzdania v slu?be a striedmej jednoduchosti v ?ivote, odovzdanosti Bohu po?as misie a pokojnej dôvery v okamihu návratu do Otcovho domu. Prijmime toto vzácne dedi?stvo a pokra?ujme v ceste, povzbudení tou istou nádejou, ktorá pramení z viery.

Je to Zm?tvychvstalý, prítomný medzi nami, kto chráni a vedie Cirkev a na?alej v nej o?ivuje nádej – skrze lásku ?rozliatu v na?ich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (Rim 5, 5). Na?ou úlohou je by? vnímavými posluchá?mi jeho hlasu a vernými slu?obníkmi jeho plánov spásy, pamätajúc, ?e Boh sa chce dáva? pozna? viac ne? v hrome a zemetrasení v ??epote jemného vánku“ (1 Kr 19, 12) alebo, ako to niektorí prekladajú, v ?tichom hlase ml?ania“. To je to skuto?ne dôle?ité stretnutie, ktoré si nesmieme necha? ujs? a ku ktorému máme vychováva? a sprevádza? celý svätý Bo?í ?ud, ktorý je nám zverený.

V uplynulých dňoch sme mohli vidie? krásu a cíti? silu tohto ve?kého spolo?enstva, ktoré s ve?kouláskou a oddanos?ou odprevadilo a oplakávalo svojho pastiera, sprevádzajúc ho vo viere a modlitbe v ?ase jeho kone?ného stretnutia s Pánom. Videli sme, v ?om spo?íva skuto?ná ve?kos? Cirkvi: v rozmanitosti jej údov zjednotených s jedinou Hlavou – Kristom, ?pastierom a strá?com“ (1 Pt 2, 25) na?ich du?í. Cirkev je lono, z ktorého sme aj my boli zrodení, a zároveň stádo (porov. Jn 21, 15-17), pole (porov. Mk 4, 1-20), ktoré nám je zverené, aby sme sa oň starali a obrábali ho, ?ivili ho sviatos?ami spásy a oplodňovali ho semenom Slova, aby krá?alo – pevné v jednote a horlivé v misii – ako kedysi Izraeliti na pú?ti, v tieni oblaku a vo svetle ohňa Bo?ieho (porov. Ex 13, 21).

A v tejto súvislosti by som chcel, aby sme dnes spolo?ne obnovili na?e plné pripútanie sa – na tejto ceste – k smeru, ktorým sa u? desa?ro?ia uberá univerzálna Cirkev v línii Druhého vatikánskeho koncilu. Pápe? Franti?ek jeho obsah výnimo?ne pripomenul a aktualizoval v apo?tolskej exhortácii Evangelii gaudium, z ktorej chcem zdôrazni? niektoré základné výzvy: návrat k prvenstvu Krista v ohlasovaní (porov. ?. 11); misijné obrátenie celej kres?anskej komunity (porov. ?. 9); rast v kolegialite a synodalite (porov. ?. 33); pozornos? vo?i sensus fidei (porov. ?. 119-120), najmä v jeho najvlastnej?ích a najzahrnujúcej?ích formách, ako je ?udová zbo?nos? (porov. ?. 123); láskyplná starostlivos? o posledných a odvrhnutých (porov. ?. 53); odvá?ny a dôverný dialóg so sú?asným svetom v jeho rozli?ných zlo?kách a realitách (porov. ?. 84; Druhý vatikánsky koncil, past. kon?t. Gaudium et spes, 1–2).

Ide o evanjeliové princípy, ktoré odjak?iva o?ivujú a in?pirujú ?ivot a poslanie Bo?ej rodiny, o hodnoty, prostredníctvom ktorých sa zjavil a na?alej zjavuje milosrdná Otcova tvár vo vtelenom Synovi – ako posledná nádej ka?dého, kto s úprimným srdcom h?adá pravdu, spravodlivos?, pokoj a bratstvo (porov. Benedikt XVI., enc. Spe salvi, 2; Franti?ek, bula Spes non confundit, 3).

Práve cítiac sa povolaný pokra?ova? v tejto línii, rozhodol som sa prija? meno Lev XIV. Dôvody sú rôzne, ale hlavne preto, ?e pápe? Lev XIII. sa toti? vo svojej encyklike Rerum novarum venoval sociálnej otázke v kontexte prvej ve?kej priemyselnej revolúcie; a dnes Cirkev ponúka v?etkým svoje dedi?stvo sociálnej náuky, aby mohla odpoveda? na ?al?iu priemyselnú revolúciu a na vývoj umelej inteligencie, ktoré priná?ajú nové výzvy pre obranu ?udskej dôstojnosti, spravodlivosti a práce.

Drahí bratia, chcel by som túto prvú ?as? ná?ho stretnutia zakon?i? tým, ?e si osvojím – a ponúknem aj vám – ?elanie, ktoré v roku 1963 vyslovil svätý Pavol VI. na za?iatku svojho Petrovho úradu:

?Nech prejde celým svetom ako ve?ký plameň viery a lásky, ktorý zapáli v?etkých ?udí dobrej vôle, osvetlí cesty vzájomnej spolupráce a pritiahne na ?udstvo – znova a v?dy – hojnos? Bo?ej priazne, samú Bo?iu silu, bez ktorej nie je ni? platné, ni? sväté.“ (Posolstvo celej ?udskej rodine Qui fausto die, 22. júna 1963)

Nech sú toto aj na?e pocity – a premieňajme ich na modlitbu a záväzok, s pomocou Pána.

Preklad Martin Jarábek