杏MAP导航

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

?lenom nadácie Centesimus Annus Pro Pontifice, 17. mája 2025

Dobré ráno v?etkým!

Drahí bratia a sestry, vitajte!

?akujem prezidentovi a ?lenom Nadácie Centesimus Annus Pro Pontifice a srde?ne pozdravujem vás v?etkých, ktorí sa zú?astňujete na ka?doro?nej Medzinárodnej konferencii a Valnom zhroma?dení.

Téma tohtoro?nej konferencie – ?Prekona? polarizácie a obnovi? globálne riadenie: etické základy“ – sa dotýka samotnej podstaty a úlohy sociálneho u?enia Cirkvi, ktoré je nástrojom pokoja a dialógu, budujúcim mosty univerzálneho bratstva. Obzvlá?? v tomto Ve?kono?nom období si uvedomujeme, ?e Zm?tvychvstalý nás predchádza aj tam, kde sa zdá, ?e zví?azili nespravodlivos? a smr?. Pomáhajme si navzájom, ako som povzbudzoval u? ve?er môjho zvolenia: ?budujme mosty prostredníctvom dialógu, stretnutia, zjednotením v?etkých, aby sme boli jeden ?ud, v?dy v pokoji“. To sa nedeje automaticky: je to dynamické a neustále prepletanie milosti a slobody, ktoré aj teraz, pri na?om stretnutí, spevňujeme.

U? pápe? Lev XIII. – ktorý ?il v období zásadných a búrlivých premien – sa usiloval prispie? k mieru podporou sociálneho dialógu: medzi kapitálom a prácou, medzi technológiami a ?udským rozumom, medzi rôznymi politickými kultúrami, medzi národmi. Pápe? Franti?ek pou?il výraz ?polikríza“, aby vyjadril dramatickos? historickej situácie, v ktorej ?ijeme, ke? sa navzájom prelínajú vojny, klimatické zmeny, rastúce nerovnosti, nútená a odmietaná migrácia, stigmatizovaná chudoba, rozru?ujúce technologické inovácie, nestabilita práce a práv[1]. V otázkach takéhoto významu je sociálne u?enie Cirkvi povolané poskytova? interpreta?né k?ú?e, ktoré vedú k dialógu medzi vedou a svedomím a týmto spôsobom zásadne prispievajú k poznaniu, nádeji a pokoju.

Sociálne u?enie nás toti? vedie k tomu, aby sme si uvedomili, ?e dôle?itej?í ne? samotné problémy ?i odpovede na ne, je spôsob, akým k nim pristupujeme – pomocou hodnotiacich kritérií, etických princípov a otvorenosti Bo?ej milosti.

Máte príle?itos? ukáza?, ?e sociálne u?enie Cirkvi so svojím vlastným antropologickým poh?adom má za cie? napomáha? autentické pochopenie spolo?enských otázok: nechce si nárokova? pravdu – ani v analýze problémov, ani v ich rie?ení. V týchto zále?itostiach je dôle?itej?ie priblí?i? sa k ?loveku ne? unáhlene odpoveda? na to, pre?o sa nie?o stalo alebo ako to prekona?. Cie?om je nau?i? sa ?eli? problémom, ktoré sú v?dy iné, preto?e ka?dé pokolenie je nové – s novými výzvami, snami a otázkami.

Práve tu nachádzame základ pre budovanie ?kultúry stretnutia“ prostredníctvom dialógu a sociálneho priate?stva. Pre citlivos? mnohých na?ich sú?asníkov znejú slová ?dialóg“ a ?náuka“ ako protikladné,  nezlu?ite?né. Mo?no ke? po?ujeme slovo ?náuka“, vybaví sa nám klasická definícia: súhrn ideí charakteristických pre ur?ité nábo?enstvo. A pri takejto definícii sa cítime málo slobodní premý??a?, klás? otázky ?i h?ada? nové alternatívy.

Je preto naliehavou úlohou ukáza? prostredníctvom Sociálneho u?enia Cirkvi, ?e výraz ?náuka“ mô?e ma? iný, s?ubnej?í význam. Bez tohto významu sa vyprázdni aj samotný dialóg. Synonymami náuky mô?u by? ?veda“, ?disciplína“ alebo ?poznanie“. Takto chápaná náuka je výsledkom bádania, teda hypotéz, hlasov, pokusov a omylov, ktorých cie?om je sprostredkova? dôveryhodné, usporiadané a systematické poznanie o danej otázke. Náuka teda nie je názorom, ale spolo?nou, kolektívnou a ?asto aj multidisciplinárnou cestou k pravde.

Indoktrinácia je nemorálna – bráni kritickému úsudku, ohrozuje posvätnú slobodu svedomia (aj ke? je mylné) a uzatvára sa pred novým premý??aním, lebo odmieta pohyb, zmenu ?i vývoj ideí vzh?adom na nové problémy. Naopak, náuka ako seriózna, pokojná a dôsledná reflexia nás chce predov?etkým nau?i? pristupova? k situáciám – a e?te pred nimi k ?u?om. Pomáha nám aj pri formovaní rozvá?neho úsudku. Práve serióznos?, dôslednos? a pokojnos? sú tým, ?o sa máme od ka?dej náuky u?i? – aj od tej sociálnej.

V kontexte prebiehajúcej digitálnej revolúcie treba znovuobjavi?, vysvetli? a pestova? úlohu kritického myslenia, ?eliac opa?ným poku?eniam, ktoré sa mô?u dotknú? aj ?ivota Cirkvi. Dialógu je okolo nás málo a ?asto prevládajú krik?avé slová, dezinformácie a iracionálne tézy nieko?kých hlasných jedincov. Preto je mimoriadne dôle?ité venova? sa ?túdiu a zároveň na?úva? chudobným – pokladu Cirkvi i ?udstva –, ktorí nám ponúkajú poh?ad zdola, ne?akaný, ale nevyhnutný na to, aby sme svet videli Bo?ími o?ami. Tí, ?o sa narodili a vyrástli ?aleko od centier moci, nemajú by? len pou?ení o sociálnom u?ení Cirkvi, ale majú by? uznaní za jeho pokra?ovate?ov a tých, ktorí ho aktualizujú. Svedkovia sociálneho nasadenia, ?udové hnutia a rôzne katolícke organizácie pracujúcich sú prejavom existenciálnych periférií, v ktorých pre?íva a stále klí?i nádej. Odporú?am vám da? slovo chudobným.

Drahí priatelia, ako hovorí Druhý vatikánsky koncil: ?Povinnos?ou Cirkvi je neprestajne skúma? znamenia ?ias a vyklada? ich vo svetle evanjelia, aby mohla spôsobom zodpovedajúcim ka?dej generácii odpoveda? na ve?né otázky ?udí o zmysle teraj?ieho i budúceho ?ivota a o ich vzájomných vz?ahoch“ (Gaudium et spes, 4).

Preto vás povzbudzujem k aktívnej a tvorivej ú?asti na tomto rozli?ovaní a k tomu, aby ste sa spolupodie?ali na rozvoji sociálneho u?enia Cirkvi spolu s Bo?ím ?udom – v tomto ?ase ve?kých spolo?enských otrasov –, v duchu na?úvania a dialógu so v?etkými. Dnes je roz?írená tú?ba po spravodlivosti, po otcovstve a materstve, hlboká tú?ba po spiritualite – najmä zo strany mladých a marginalizovaných, ktorí nie v?dy nachádzajú ú?inné spôsoby vyjadrenia. Dopyt po sociálnom u?ení Cirkvi rastie a my sme povolaní naň odpoveda?.

?akujem vám za va?e úsilie a modlitby za moje poslanie a zo srdca ?ehnám vám v?etkým, va?im rodinám i va?ej práci. ?akujem!

[1] Posolstvo pre ú?astníkov Valného zhroma?denia Pápe?skej akadémie pre ?ivot, 3. marca 2025.

Preklad Martin Jarábek