杏MAP导航

HOMÍLIA PÁPE?A LEVA XIV.

Om?a na za?iatku vykonávania Petrovho úradu, 18. mája 2025

Drahí bratia kardináli, bratia v biskupskom a kňazskom úrade, vá?ení verejní predstavitelia a ?lenovia diplomatického zboru, pozdravujem pútnikov, ktorí pri?li na Jubileum bratstiev.

Bratia a sestry, na za?iatku slu?by, ktorá mi bola zverená, vás v?etkých srde?ne pozdravujem so srdcom naplneným v?a?nos?ou. Svätý Augustín napísal: ?Stvoril si nás pre seba, Pane, a na?e srdce je nepokojné, kým nespo?inie v tebe“ (Vyznania, 1, 1.1).

V uplynulých dňoch sme pre?ívali mimoriadne intenzívne obdobie. Smr? pápe?a Franti?ka naplnila na?e srdcia zármutkom. V tých ?a?kých chví?ach sme sa cítili ako tie zástupy, o ktorých evanjelium hovorí, ?e boli ?ako ovce bez pastiera“ (Mt 9, 36). No práve na Ve?kono?nú nede?u sme prijali jeho posledné po?ehnanie a vo svetle zm?tvychvstania sme túto chví?u pre?ívali s istotou, ?e Pán nikdy neopú??a svoj ?ud: zhroma??uje ho, ke? je rozptýlený, a ?strá?i ho ako pastier svoje stádo“ (Jer 31, 10).

  (@VATICAN MEDIA)

V tomto duchu viery sa zhroma?dil Zbor kardinálov na konkláve. Ka?dý z nás prichádzal z iného kultúrneho a historického kontextu, no v?etci sme do Bo?ích rúk vlo?ili tú?bu zvoli? nového Petrovho nástupcu, rímskeho biskupa – pastiera schopného verne strá?i? bohaté dedi?stvo kres?anskej viery a zároveň h?adie? vpred, pripravený ?eli? výzvam a nepokojom dne?nej doby. Podopretí va?imi modlitbami sme zakúsili pôsobenie Ducha Svätého, ktorý dokázal zladi? rozli?né hlasy do jednej spolo?nej melódie – ako hudobné nástroje, ktoré pod jeho vedením vytvárajú harmóniu s?dc.

Bol som zvolený bez vlastnej zásluhy. A s bázňou i chvením prichádzam medzi vás ako brat, ktorý tú?i by? slu?obníkom va?ej viery a radosti, krá?ajúc s vami po ceste Bo?ej lásky, ktorá nás chce ma? v?etkých zjednotených v jednej rodine.

Láska a jednota – to sú dve dimenzie poslania, ktoré Je?i? zveril Petrovi.

O tom nám hovorí evanjeliová scéna pri Tiberiadskom jazere – tam, kde Je?i? za?al svoje poslanie: ?濒辞惫颈?“ ?udstvo, aby ho zachránil z vôd zla a smrti. Ke? prechádzal popri jazere, povolal Petra a ?al?ích prvých u?eníkov, aby boli – ako on – ?rybármi ?udí“. A teraz, po zm?tvychvstaní, odovzdáva im túto misiu: znova a znova spú??a? siete, ponára? do vôd sveta nádej evanjelia, plavi? sa po mori ?ivota, aby v?etci na?li Bo?ie objatie.

  (@Vatican Media)

Ako mô?e Peter pokra?ova? v tomto poslaní? Evanjelium ukazuje, ?e je to mo?né len preto, lebo vo svojom ?ivote zakúsil bezhrani?nú a bezpodmiene?nú Bo?iu lásku – aj v hodine zlyhania a zapretia. Preto, ke? sa Je?i? obracia na Petra, pou?íva grécke sloveso agapao, ktoré ozna?uje lásku Boha: darovanú bez výhrad, nezi?tnú a vernú. Na rozdiel od Petrovej odpovede, ktorú opisuje iné sloveso, ozna?ujúce ?udskú priate?skú lásku.

Ke? sa Je?i? pýta: ??imon, syn Jánov, miluje? ma?“ (Jn 21, 16), pýta sa ho vlastne na lásku Otca. Ako by mu hovoril: len ak si poznal túto lásku, ktorá nikdy nezlyhá, bude? môc? pás? moje ovce, len v láske Otca bude? schopný milova? svojich bratov viac – a? po darovanie ?ivota za nich.

Petrovi je teda zverená úloha milova? viac a polo?i? svoj ?ivot za stádo. Jeho slu?bu má charakterizova? obetavá láska – lebo Rímska cirkev predsedá v láske. Jej pravá autorita je láska Krista. Nejde o ovládanie, nábo?enskú propagandu ?i mocenské nástroje, ale v?dy a len o to: milova? ako Je?i?.

  (@Vatican Media)

On – ako sved?í apo?tol Peter – ?je kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, a on sa stal kameňom uholným“ (Sk 4, 11). A ak je tým kameňom Kristus, potom Peter má pás? stádo bez toho, aby pod?ahol poku?eniu by? osamelým vodcom ?i hlavou pový?enou nad ostatných. Je povolaný slú?i? viere bratov, krá?ajúc spolu s nimi – ve? v?etci sme ??ivé kamene“ (1 Pt 2, 5), povolaní krstom budova? Bo?í dom v bratskom spolo?enstve, v harmónii Ducha a v jednote rozmanitostí. Ako hovorí svätý Augustín: ?Cirkev tvorí ka?dý, kto ?ije v zhode s bratmi a miluje blí?neho“ (Re? 359, 9).

Bratia a sestry, toto je na?a prvá ve?ká tú?ba: Cirkev zjednotená – znak jednoty a spolo?enstva, ktorá sa stáva kvasom pre zmierený svet.

Aj dnes vidíme prive?a rozdelenia, prive?a rán spôsobených nenávis?ou, násilím, predsudkami, strachom z inakosti, aj hospodárskym systémom, ktorý drancuje Zem a vylu?uje najchudobnej?ích. A my chceme by? – v tejto zlo?itej situácii – aspoň malým kvasom jednoty, spolo?enstva a bratstva. Chceme svetu s pokorou a rados?ou poveda?: H?a?te na Krista! Priblí?te sa k nemu! Prijmite jeho Slovo, ktoré osvet?uje a pote?uje! Po?úvajte jeho výzvu k láske, aby sme sa stali jeho jedinou rodinou – lebo v jedinom Kristovi sme jedno.

  (@Vatican Media)

Toto je cesta, po ktorej máme krá?a? spolo?ne – medzi sebou navzájom, s ostatnými kres?anskými cirkvami, s tými, ?o krá?ajú po iných nábo?enských cestách, s tými, ktorí v sebe nesú tú?bu po Bohu, so v?etkými ?enami a mu?mi dobrej vôle. Spolu mô?eme budova? nový svet, v ktorom zavládne pokoj.

Toto je misijný duch, ktorý nás má nap?ňa? – nie duch uzavretosti ?i nadradenosti. Sme povolaní ponúka? v?etkým Bo?iu lásku, aby sa uskuto?nila jednota, ktorá neru?í rozmanitos?, ale zve?a?uje jedine?nú históriu ka?dého ?loveka, kultúrne a duchovné bohatstvo ka?dého národa.

Bratia a sestry, teraz je hodina lásky! Bo?ia láska, ktorá nás robí bratmi a sestrami, je srdcom evanjelia. A spolu s mojím predchodcom, pápe?om Levom XIII., sa aj dnes mô?eme opýta?: ?Ak by tento princíp zví?azil vo svete, neprestali by okam?ite v?etky spory a nevrátil by sa pokoj?“ (Rerum novarum, 21).

Vo svetle a sile Ducha Svätého budujme Cirkev zalo?enú na Bo?ej láske a jednote – misionársku Cirkev, ktorá otvára náru? svetu, ktorá sved?í o Bo?om slove, ktorá nie je ?ahostajná k dejinám, ale stáva sa kvasom súladu pre celé ?udstvo.

Spolo?ne, ako jeden ?ud, v?etci ako bratia, krá?ajme v ústrety Bohu a milujme sa navzájom. 

Preklad Martin Jarábek