杏MAP导航

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA
Svätá om?a s vysviackou nových kňazov
Bazilika svätého Petra, 31. mája 2025

Drahí bratia a sestry!

Dne?ný deň je dňom ve?kej radosti pre Cirkev i pre ka?dého z vás, ktorí prijímate kňazskú vysviacku, spolu s va?imi rodinami, priate?mi a spolo?níkmi na ceste formácie. Ako to Obrad vysviacky viackrát zdôrazňuje, vz?ah medzi tým, ?o dnes slávime, a Bo?ím ?udom je neoddelite?ný. H?bka, ?írka a dokonca aj trvanie tejto Bo?ej radosti, ktorú teraz spolu pre?ívame, sú priamo úmerné väzbám, ktoré existujú a budú rás? medzi vami, kandidáti kňazstva, a ?udom, z ktorého pochádzate, ktorého zostávate sú?as?ou a ku ktorému ste poslaní. Chcem sa dnes sústredi? práve na tento aspekt, pri?om v?dy pamätám na to, ?e identita kňaza vyplýva zo spojenia s Kristom, Najvy??ím a Ve?ným kňazom.

Sme Bo?í ?ud. Druhý vatikánsky koncil preh?bil toto vedomie, akoby predvídal dobu, v ktorej sa príslu?nos? k spolo?enstvám bude oslabova? a vedomie Boha rednú?. Vy ste svedectvom toho, ?e Boh sa neunavil zhroma??ova? svoje deti – rozli?né, a predsa povolané do jednoty. Nie je to konanie búrlivé, ale ako jemný vánok, ktorý priniesol prorokovi Eliá?ovi nádej v hodine sk?ú?enosti (porov. 1 Kr 19, 12). Bo?ia rados? nie je hlu?ná, no skuto?ne premieňa dejiny a pribli?uje nás jedných k druhým. Ikonou tejto radosti je tajomstvo Nav?tívenia, ktoré si Cirkev pripomína v posledný deň mája. Zo stretnutia Panny Márie s jej príbuznou Al?betou sa zrodil Magnificat – chválospev ?udu nav?tíveného milos?ou.

Liturgické ?ítania, ktoré sme práve po?uli, nám pomáhajú porozumie? tomu, ?o sa deje aj medzi nami. V evanjeliu nám Je?i? neukazuje úzkos? zo smrti, ktorá sa blí?i, ani sklamanie z naru?ených alebo nedokon?ených vz?ahov. Naopak, Duch Svätý tieto ohrozené väzby posilňuje. V modlitbe sa stávajú silnej?ími ne? smr?. Namiesto toho, aby myslel na svoj osobný údel, Je?i? zveruje Otcovi vz?ahy, ktoré po?as pozemského ?ivota vytvoril. A my sme ich sú?as?ou! Ve? evanjelium sa k nám dostalo skrze vz?ahy, ktoré svet mô?e opotrebova?, no nedoká?e zni?i?.

Drahí kandidáti kňazstva, prijmite samých seba v duchu Je?i?a! By? Bo?ím – by? slu?obníkom Boha a Bo?ieho ?udu – nás via?e k zemi: nie k ideálnemu svetu, ale k svetu reálnemu. Tak ako Je?i?, aj vy budete stretáva? ?udí z mäsa a kostí, ktorých vám Otec postaví do cesty. Im sa zasvä?te – neodde?ujte sa od nich, neizolujte sa, nerobte z prijatého daru akýsi privilegovaný status. Pápe? Franti?ek nás pred týmto postojom opakovane varoval, preto?e sebastrednos? hasí oheň misijného ducha.

Cirkev je zo svojej podstaty zameraná navonok, tak ako navonok smerovali ?ivot, umu?enie, smr? a zm?tvychvstanie Je?i?a. Pri ka?dej Eucharistii si osvojte jeho slová: obetuje sa ?za vás a za v?etkých“. Boha nikto nikdy nevidel – on sám sa k nám sklonil, vy?iel zo seba. Jeho Syn sa stal jeho ?ivým výkladom, exegézou. A dal nám moc sta? sa Bo?ími de?mi. Neh?adajte – a ani my neh?adajme – nijakú inú moc!

Gestom vkladania rúk, ktorým Je?i? po?ehnával deti a uzdravoval chorých, nech sa vo vás obnoví oslobodzujúca moc jeho mesiá?skej slu?by. V Skutkoch apo?tolov je tento úkon, ktorý zakrátko zopakujeme, prená?aním stvorite?ského Ducha. Takto teraz Bo?ie krá?ovstvo spája va?u osobnú slobodu, pripravenú vyjs? zo seba, a v?leňuje va?u rozumovú silu i mladú energiu do misie milostivého jubilea, ktorú Je?i? zveril svojej Cirkvi.

Vo svojom rozlú?kovom príhovore star?ím efezského spolo?enstva – z ktorého sme po?uli úryvok v prvom ?ítaní – Pavol odovzdáva tajomstvo ka?dého poslania: ?Duch Svätý vás ustanovil za strá?cov“ (Sk 20, 28). Nie za pánov, ale za strá?cov. Poslanie patrí Je?i?ovi. On je Zm?tvychvstalý, teda ?ivý a ide pred nami. Nik z nás ho nemá nahrádza?. Deň Nanebovstúpenia nás u?í vníma? jeho nevidite?nú prítomnos?. Dôveruje nám, robí nám miesto – a? tak, ?e povedal: ?Je pre vás lep?ie, ?e odídem“ (Jn 16, 7). Aj my, biskupi, drahí ordinandi, vás dnes zapojením do misie vovádzame do tohto priestoru. A vy vytvárajte priestor pre veriacich i pre ka?dé stvorenie, v ktorom je Vzkriesený prítomný a ktorým si nás praje nav?tívi? a prekvapi?. Bo?í ?ud je po?etnej?í, ne? sa nám javí. Nevyzna?ujme mu hranice.

Z dojímavého Pavlovho rozlú?kového príhovoru chcem zdôrazni? e?te jedno slovo. V skuto?nosti je to slovo, ktoré predchádza v?etky ostatné. Pavol toti? hovorí: ?Vy viete, ako som ?il medzi vami po celý ?as“ (Sk 20, 18). Majme túto vetu vrytú v srdci i v mysli! ?Vy viete, ako som ?il medzi vami“ – transparentnos? ?ivota. ?ivoty poznate?né, ?itate?né, dôveryhodné! Stojme vnútri Bo?ieho ?udu, aby sme mohli stá? pred ním ako hodnoverní svedkovia.

Spolo?ne teda obnovujme dôveryhodnos? Cirkvi, ktorá je ranená, no poslaná k zranenému ?udstvu uprostred zraneného stvorenia. Nie sme dokonalí – no musíme by? dôveryhodní.

Zm?tvychvstalý Je?i? nám ukazuje svoje rany a napriek tomu, ?e sú znakom odmietnutia zo strany ?udstva, odpú??a nám a posiela nás. Nezabúdajme na to! Aj dnes na nás dýcha (porov. Jn 20, 22) a robí nás slu?obníkmi nádeje. ?Tak?e u? nikoho nepoznáme pod?a tela“ (2 Kor 5, 16): v?etko, ?o sa nám javí ako rozbité a stratené, teraz nesie znamenie zmierenia.

?Láska Kristova nás toti? núti“, drahí bratia a sestry! Je to moc, ktorá oslobodzuje – a ktorá nás zároveň robí neschopnými vlastni? druhých. Oslobodzova?, nie vlastni?. Patríme Bohu – nie je vä??ie bohatstvo, ktoré by sme mohli oceni? a zdie?a?. Je to jediné bohatstvo, ktoré sa rozmno?uje delením. Spolu ho chceme nies? do sveta, ktorý Boh tak miloval, ?e dal svojho jednorodeného Syna (porov. Jn 3, 16).

Tak dostáva plný zmysel ?ivot, ktorý títo na?i bratia, ?oskoro vysvätení za kňazov, dnes obetujú. ?akujeme im – a ?akujeme Bohu, ktorý ich povolal do slu?by ?udu, ktorý je celý kňazský. Spolu toti? spájame nebo so zemou. V Márii, Matke Cirkvi, ?iari toto spolo?né kňazstvo, ktoré povzná?a poní?ených, spája generácie a robí nás blahoslavenými (porov. Lk 1, 48. 52). Nech sa za nás prihovára ona – Panna dôvery a Matka nádeje.

Preklad Martin Jarábek