杏MAP导航

Preklad z  pripravili Mons. Marián Gavenda ako pracovnú verziu na komentovanie priameho prenosu.

KOLOSEUM

VIA CRUCIS 2025

V: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého

R: Amen

Úvod

Celebrant: Cesta na Kalváriu vedie na?imi ka?dodennými ulicami. My, Pane, zvy?ajne ideme opa?ným smerom ne? ty. Práve v?aka tomu sa nám mô?e sta?, ?e sa stretneme s tvojou tvárou a s tvojím poh?adom. My napredujeme ako v?dy a ty nám ide? v ústrety. Tvoje o?i ?ítajú v na?ich srdciach. Na chví?u zaváhame, ?i pokra?ova?, akoby sa ni? nestalo. Mô?eme sa oto?i?, zadíva? sa na teba a nasledova? ?a. Doká?eme sa vcíti? do tvojej cesty a vytu?i?, ?e je pre nás lep?ie zmeni? smer.

Je?i? naňho pozrel s láskou a povedal mu: ?Jedno ti e?te chýba. Cho?, predaj v?etko, ?o má?, rozdaj chudobným a bude? ma? poklad v nebi. Potom prí? a nasleduj ma!“

(Mk 10, 21)

Tvoje meno je Je?i? a skuto?ne v ňom ?Boh zachraňuje“. Boh Abraháma - Boh, ktorý volá; Boh Izáka - Boh, ktorý sa stará; Boh Jakuba - Boh, ktorý ?ehná; Boh Izraela – Boh, ktorý oslobodzuje: v tvojom poh?ade, Pane, ktorý prechádza? cez Jeruzalem, je celé zjavenie. V tvojich krokoch, ktoré vychádzajú z mesta, je ná? exodus do novej krajiny. Pri?iel si, aby si zmenil svet: pre nás to znamená zmeni? smer, vidie? dobrotu tvojich stôp, necha? spomienku na tvoje o?i pôsobi? v na?ich srdciach.

Krí?ová cesta je modlitbou tých, ktorí sú v pohybe. Preru?uje na?e obvyklé cesty, aby sme z únavy krá?ali do radosti. Je pravda, ?e Je?i?ova cesta nás nie?o stojí: v tomto svete, ktorý v?etko po?íta, má nezi?tnos? vysokú cenu. V dare v?ak v?etko opä? prekvitá: mesto rozdelené na frakcie a roztrhané konfliktmi smeruje k zmiereniu; zvädnutá zbo?nos? znovu objavuje plodnos? Bo?ích zas?úbení a dokonca aj srdce z kameňa sa mô?e zmeni? na srdce z mäsa. Len treba za?u? pozvanie: ?Po? a nasleduj ma!“. A dôverova? tomu láskyplnému poh?adu.

 

Prvé zastavenie

Pán Je?i? je odsúdený na smr?

V: Klaniame sa ti Kriste a dobrore?íme ti

R: Lebo si svojím svätým krí?om vykúpil svet

Pilát zvolal ve?kňazov, predstavených a ?ud a povedal im: ?Priviedli ste mi tohto ?loveka, ?e poburuje ?ud. Ja som ho pred vami vypo?úval a nena?iel som na tomto ?loveku ni? z toho, ?o na neho ?alujete. Ale ani Herodes, lebo nám ho poslal spä?. Vidíte, ?e neurobil ni?, za ?o by si zasluhoval smr?. Potrescem ho teda a prepustím.“

(Lk 23, 13-16)

Nestalo sa tak. Neprepustil ?a na slobodu. Mohlo to v?ak dopadnú? inak. Je to dramatická hra o na?u slobodu. To, kvôli ?omu si si nás, Pane, tak ve?mi vá?il. Dal si sa do rúk Herodesa, Piláta, priate?ov i nepriate?ov. Si neprekonate?ný v dôvere, s ktorou sa vkladá? do na?ich rúk. Mô?eme sa od teba u?i? obdivuhodným veciam: oslobodzova? tých, ktorí sú nespravodlivo obvinení, vidie? situácie komplexnej?ie a ?eli? názorom, ktoré zabíjajú. Dokonca aj Herodes mohol nasledova? svätý nepokoj, ktorý ho k tebe pri?ahoval: neu?inil tak, dokonca ani vo chvíli, ke? sa kone?ne ocitol v tvojej prítomnosti. Pilát ?a mohol oslobodi?: u? vyhlásil tvoju nevinu. Neurobil to. Krí?ová cesta, Je?i?u, je príle?itos?ou, ktorú sme u? to?ko krát prepásli. Priznávame sa: zostali sme väzňami rolí, ktoré sme nechceli zanecha? v obavách pred nepríjemnos?ami zo zmeny smeru. Ty na?alej ticho stojí? pred nami: v ka?dej sestre a bratovi vystavenom súdom a predsudkom. Opakovane sa vynárajú nábo?enské argumenty, právne hádky a zdanlivý zdravý rozum, ktorý neradí mie?a? sa do osudov iných. Tisíc dôvodov nás pri?ahuje na stranu Herodesa, ve?kňazov, Piláta a zástupu. A predsa to mô?e dopadnú? aj inak. Ty, Je?i?u, si nad tým neumýva? ruky. Stále v tichosti miluje?. Za seba si sa rozhodol - teraz sme na rade my.               

Modlime sa a volajme:

R: Otvor moje srdce, Je?i?u

Ke? predo mnou stojí ?lovek, ktorého posudzujú.

R: Otvor moje srdce, Je?i?u.

Ke? moje istoty stoja na predsudkoch.

R: Otvor moje srdce, Je?i?u.

Ke? ma ovplyvňuje neúprosná tvrdos?.

R: Otvor moje srdce, Je?i?u.

Ke? ma nenápadne za?ína pri?ahova? dobro

R: Otvor moje srdce, Je?i?u.

Ke? by som chcel ma? odvahu, no bojím sa rozhodnú?

R: Otvor moje srdce, Je?i?u.

V?etci:

Ot?e ná?...

Stála Matka bolestivá

ved?a krí?a ?útostivá

ke? na ňom Syn milý pnel.

 

Druhé zastavenie

Pán Je?i? berie krí? na svoje plecia

V: Klaniame sa ti Kriste a dobrore?íme ti

R: Lebo si svojím svätým krí?om vykúpil svet

Ke? sa v?etci divili v?etkému, ?o robil, povedal svojim u?eníkom: ?Dobre po?úvajte a zapamätajte si, ?o vám poviem: Syn ?loveka bude vydaný do rúk ?udí.“ Len?e oni nechápali toto slovo. Bolo im zahalené, aby mu nerozumeli, ale báli sa ho opýta? na to slovo.

(Lk 9, 43-45)

Tá ?archa spo?ívala na tvojich pleciach celé mesiace, mo?no roky, Je?i?u. Ke? si o nej hovoril, nikto ?a nechápal: neprekonate?ný odpor u? aj pri pomyslení. Neh?adal si ho, ale cítil si, ako krí? prichádza k tebe, ?oraz jasnej?ie. Ak si ho prijal, tak v?aka tomu, ?e okrem jeho ?archy si v ňom videl aj zodpovednos?. Tvoja cesta krí?a, Je?i?u, nemá len stúpania. Je ňou aj tvoje zostupovanie ku tým, ktorých si miloval a k svetu, ktorý miluje Boh. Je to odpove?, prevzatie zodpovednosti. Stojí, ako stoja v?etky opravdivé putá a najkraj?ie lásky. ?archa, ktorú nesie?, rozpráva o dychu, v ktorom krá?a?, o Duchu, ktorý je ?Pán a darca ?ivota“. Kto vie, pre?o sa ?a na toto bojíme ?o len spýta??! V skuto?nosti to nám nesta?í dych a odmietame zodpovednos?. Sta?ilo by neutiec? a zosta?: uprostred tých, ktorých si nám dal a v tých okolnostiach, do ktorých si nás postavil. Necha? sa spúta? v presved?ení, len tak prestaneme by? väzňami samých seba. Egoizmus ?a?í viac, ako krí?. Viac ?a?í nezáujem ako zaanga?ovanos?. Tak to predpovedal prorok: ?Ustáva mláde? a omdlieva a juna? podlomená padá. Tí v?ak, ?o dúfajú v Pána, dostávajú novú silu, získavajú krídla ako orly, uteka? budú a neustanú“ (porov. Iz 40, 30-31).

Modlime sa a volajme:

R: Oslobo? nás od únavy, Pane

Ak sa ustarostene to?íme len okolo seba.

R: Oslobo? nás od únavy, Pane

Ak sa nám zdá, ?e nemáme silu venova? sa druhým.

R: Oslobo? nás od únavy, Pane

Ak h?adáme výhovorky, aby sme sa zbavili zodpovednosti.

R: Oslobo? nás od únavy, Pane

Ak máme talenty a skúsenosti, ktorými mô?eme poslú?i?

R: Oslobo? nás od únavy, Pane

Ak sa e?te na?e srdcia chvejú pri poh?ade na nespravodlivos?

R: Oslobo? nás od únavy, Pane

V?etci:

Ot?e ná?...

Ach, tej Matke pre?alostnej,

 zarmútenej a bolestnej,

 [: sedmorý me? v du?i tkvel. :]

 

Tretie zastavenie

Pán Je?i? prvý krát padá pod krí?om

V: Klaniame sa ti Kriste a dobrore?íme ti

R: Lebo si svojím svätým krí?om vykúpil svet

 

?Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli v kajúcom rúchu sedeli v popole a kajali sa. Preto Týru a Sidonu bude na súde ?ah?ie ako vám. A ty, Kafarnaum, vari sa bude? vyvy?ova? a? do neba? Do pekla sa prepadne?!“

                                                                       (Lk 10, 13-15)

Bol to akoby prvý dotyk dna a z tvojich úst, Je?i?u, vy?li na tých pre teba takých drahých miestach tvrdé slová. Zdalo sa, ?e semeno tvojho slova padlo do prázdna a podobne aj ka?dý z tvojich oslobodzujúcich ?inov. Ka?dý prorok zakúsil pád do neúspechu, aby potom opä? pokra?oval po Bo?ích cestách. Celý tvoj ?ivot, Je?i?u, je podobenstvom: nikdy nepadá? nadarmo na na?u zem. Dokonca aj v ten prvý krát sklamanie pretrhla rados? u?eníkov, ktorých si vyslal: vracali sa k tebe zo svojho poslania a rozprávali ti o znameniach Bo?ieho krá?ovstva. Vtedy si zaplesal spontánnou prekypujúcou rados?ou, ktorá stavia ?loveka na nohy s nákazlivou energiou. Zveleboval si Otca, ktorý skrýva svoje plány pred múdrymi a rozumnými a zjavuje ich mali?kým. Aj krí?ová cesta je pozna?ená dnom na?ej zeme: ve?kí sa od nej di?tancujú, chceli by sa dotýka? neba. Nebo v?ak je tu, zní?ilo sa, mo?no ho nájs? dokonca aj ke? ?lovek padá a zostáva na zemi. Stavitelia Babylonskej ve?e hovoria, ?e sa nemo?no pomýli? a kto padne, je stratený. Je to stavanie pekla. Bo?ie zámery, naopak, nezabíjajú, nevylu?ujú, neutlá?ajú. Sú pokorné a verné zemi. Tvoja cesta, Je?i?u, je cestou Blahoslavenstiev. Neni?í ale pestuje, opravuje, chráni.

Modlime sa volajme:

R: Prí? tvoje Krá?ovstvo.

Pre tých, ?o cítia, ?e zlyhali.

R: Prí? tvoje Krá?ovstvo.

Pri odmietaní ekonomiky, ktorá zabíja.

R: Prí? tvoje Krá?ovstvo.

Aby dostal silu, kto padol.

R: Prí? tvoje Krá?ovstvo.

Medzi tých, ?o navzájom sú?a?ia a h?adajú prvé miesta.

R: Prí? tvoje Krá?ovstvo.

K tomu, ?o nará?a na svoje limity a myslí si, ?e sa kon?í jeho cesta.

R: Prí? tvoje Krá?ovstvo.

V?etci:

Ot?e ná?...

Ó, jak smutná, doráňaná

 bola ona po?ehnaná

 [: Matka Syna Bo?ieho. :]

 

?tvrté zastavenie

Je?i? sa stretá so svojou matkou

V: Klaniame sa ti Kriste a dobrore?íme ti

R: Lebo si svojím svätým krí?om vykúpil svet

Pri?la za ním jeho matka a bratia, ale pre zástup sa nemohli k nemu dosta?. Oznámili mu: ?Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú ?a vidie?.“ On im odvetil: ?Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, ?o po?úvajú Bo?ie slovo a uskuto?ňujú ho.“

                                                                       (Lk 8, 19-21)

Tvoja matka je tu, na krí?ovej ceste: ve? ona bola tvojou prvou u?ení?kou. S jemnou blízkos?ou, s múdros?ou, ktorá uchováva v srdci a premý??a, tvoja matka je tu. Od okamihu, ke? dostala návrh prija? ?a vo svojom lone sa obrátila, zmenila sa na teba. Svoje cesty spojila s tvojimi. Nebolo to zrieknutie ale neustále objavovanie – a? po Kalváriu. Nasledova? ?a a necha? ?a ís?; ma? ?a a zároveň vytvára? priestor pre tvoju novos?. Vie to ka?dá matka: die?a prekvapuje. Milovaný synu, ty priznáva?, ?e tvojou matkou a tvojimi bratmi sú tí, ?o po?úvajú a nechávajú sa premeni?. Nehovoria, ale konajú. V Bohu sú slová skutkami, prís?uby sú skuto?nos?ou: na ceste krí?a, ó Matka, si jedna z mála tých, ?o na to pamätajú. Teraz Syn potrebuje teba: cíti, ?e nesklame?. Cíti, ako vo svojom lone aj teraz rodí? Slovo. Aj my, Je?i?u, ?a doká?eme nasledova? len ak sme podnecovaní tými, ?o ?a nasledovali. Aj my sme vlo?ení do sveta viery tvojej matky a nespo?etných svedkov, ktorí rodia ?ivot aj tam, kde v?etko hovorí o smrti. Vtedy v Galilei ?a práve oni chceli vidie?. Teraz, vystupujúc na Kalváriu ty sám h?adá? tých, ?o ?a po?úvajú a zachovávajú tvoje slovo. Nevýslovná zhoda. Nerozlu?ná zmluva.

Modlime sa a volajme:

R: H?a, moja matka.

Mária po?úva a hovorí.

R: H?a, moja matka.

Mária sa pýta a uva?uje.

R: H?a, moja matka.

Mária vychádza z domu a náhlivo sa vydáva na cestu.

R: H?a, moja matka.

Mária plesá a ute?uje.

R: H?a, moja matka.

Mária prijíma a stará sa.

R: H?a, moja matka.

Mária riskuje a chráni.

R: H?a, moja matka.

Mária sa nebojí odsúdenia a ohovárania.

R: H?a, moja matka.

Mária ?aká a zotrváva.

R: H?a, moja matka.

Mária ukazuje cestu a sprevádza.

R: H?a, moja matka.

Mária ni? neponecháva smrti.

R: H?a, moja matka.

V?etci:

Ot?e ná?...

Jak plakala a trpela

 svätá Matka, ke? videla

 [: muky Syna milého. :]

                 

Piate zastavenie

?imon Cyrenejský pomáha Pánu Je?i?ovi nies? krí?

V: Klaniame sa ti Kriste a dobrore?íme ti

R: Lebo si svojím svätým krí?om vykúpil svet

Ako ho viedli, chytili istého ?imona z Cyrény, ktorý sa vracal z po?a, a polo?ili naň krí?, aby ho niesol za Je?i?om.

(Lk 23, 26)

Neponúkol sa, zastavili ho. ?imon sa vracal zo svojej práce a tu mu dali na plecia krí? nejakého odsúdenca. Zaiste mal na to dos? síl, av?ak krá?al iným smerom a mal iný program. S Bohom sa mo?no stretnú? aj takýmto spôsobom. Kto vie pre?o, Je?i?u, sa toto meno – ?imon z Cyrény - stalo medzi jeho u?eníkmi nezabudnute?ným? Oni na krí?ovej ceste neboli, tým menej my, av?ak ?imon hej. Platí to dodnes: ak niekto vydá zo seba v?etko, mo?no by? kdeko?vek, dokonca aj na úteku a predsa mo?no by? zapojený. My veríme, Je?i?u, ?e na meno ?imona si spomíname v?aka tomu, ?e to ne?akané stretnutie ho zmenilo nav?dy. Neprestal na teba myslie?. Stal sa sú?as?ou tvojho tela, bezprostredným svedkom toho, ako si sa odli?oval od ktoréhoko?vek iného odsúdeného. ?imon z Cyrény sa ocitol s tvojim krí?om na pleciach bez toho, aby si to ?iadal, ako s jarmom, o ktorom si jedného dňa hovoril: ?Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ?ahké“ (porov. Mt 11, 30). Aj zvieratá pracujú lep?ie, ak napredujú spolu. A ty, Je?i?u, nás rád zapája? do tvojej práce, ktorá obrába zem, aby bola znova obsiata. My ve?mi potrebujeme túto prekvapivú ?ahkos?. Potrebujeme niekoho, kto nás ob?as zastaví a polo?í nám na plecia nejaké bremeno skuto?nosti, ktorú treba jednoducho nies?. ?lovek mô?e pracova? po celý deň, ale bez teba sa stráca. Nadarmo sa namáhajú stavitelia, nadarmo bdie strá?ca mesta, ak ho nestavia Boh (porov. ? 127). H?a, na krí?ovej cesta povstáva Nový Jeruzalem. A my, tak ako ?imon z Cyrény, meníme smer svojej cesty a pracujeme spolu s tebou.

Modlime sa a volajme:

R: Zastav nás, Pane, v na?om behu.

Ke? si ideme svojou cestou a nikomu nepozeráme do tváre.

R: Zastav nás, Pane, v na?om behu.

Ke? nás u? nedojíma dianie vo svete

R: Zastav nás, Pane, v na?om behu.

Ke? sa ?udia stávajú ?íslami.

R: Zastav nás, Pane, v na?om behu.

Ke? nikdy nemáme ?as na po?úvanie.

R: Zastav nás, Pane, v na?om behu.

Ke? sa narýchlo rozhodujeme.

R: Zastav nás, Pane, v na?om behu.

Ke? zmeny programu nie sú prípustné.

R: Zastav nás, Pane, v na?om behu.

V?etci:

Ot?e ná?...

Kto?e by z nás nezaplakal,

 keby videl, boles? aká

 [: je v jej srdci nevinnom. :]

 

?ieste zastavenie

Veronika utiera ?atkou Je?i?ovu tvár

V: Klaniame sa ti Kriste a dobrore?íme ti

R: Lebo si svojím svätým krí?om vykúpil svet

Ako sa modlil, zmenil sa vzh?ad jeho tváre a jeho odev za?iaril belobou. A h?a, rozprávali sa s ním dvaja mu?ovia – boli to Moj?i? a Eliá?. Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskuto?ni? v Jeruzaleme.

                                                                                         (Lk 9, 29-31)

V srdci mi znejú tvoje slová:

 ?H?adajte moju tvár!“

Pane, ja h?adám tvoju tvár.

Neodvracaj svoju tvár odo mňa.

                                                                                                 (? 27, 8-9)

Na tvojej tvári, Je?i?u, vidíme tvoje srdce. V o?iach mo?no ?íta? tvoje rozhodnutie, vrýva sa do tvojej tváre, tvoje postoje vyjadrujú nezamenite?nú pozornos?. V?íma? si Veroniku, ako si v?íma? aj mňa. Aj ja h?adám tvoju tvár, ktorá rozpráva o rozhodnutí milova? nás do posledného výdychu: a dokonca aj zaň, preto?e láska je silnej?ia ako smr? (povorv. Pies 8, 6). To, ?o nám doká?e zmeni? srdcia je tvoja tvár, na ktorú by som sa chcel zadíva? a uchováva? si ju v srdci. Ty sa vydáva? do na?ich rúk, deň ?o deň, v tvári ka?dého ?loveka, ?ivej pamäti tvojho vtelenia. V?dy, ke? sa obraciame na toho najmen?ieho, venujeme v skuto?nosti pozornos? tvojím údom a ty zostáva? s nami. Tak nám osvecuje? srdcia a výzor na?ej tváre. Namiesto odmietania teda prijímame. Na krí?ovej ceste mô?e na?a tvár, tak ako tvoja, sta? sa kone?ne ?iarivou a ?íri? okolo seba po?ehnanie. Vlo?il si do nás pamä?, predzves? tvojho návratu, ke? nás jedného za druhým spozná? na prvý poh?ad. A vtedy sa, sná?, budeme na teba podoba?. A budeme si h?adie? z tváre do tváre v nekone?nom dialógu, v intimite, v ktorej nikdy nepocítime únavu, Bo?ia rodina.

Modlime sa a volajme:

R: Vtla? do nás, Je?i?u, spomienku na teba.

Ak je na?a tvár nevýrazná.

R: Vtla? do nás, Je?i?u, spomienku na teba.

Ak na?e srdce nap?ňa nezáujem.

R: Vtla? do nás, Je?i?u, spomienku na teba.

Ak na?e gestá rozde?ujú.

R: Vtla? do nás, Je?i?u, spomienku na teba.

Ak na?e rozhodnutia rania.

R: Vtla? do nás, Je?i?u, spomienku na teba.

Ak na?e plány vylu?ujú druhých.

R: Vtla? do nás, Je?i?u, spomienku na teba.

V?etci:

Ot?e ná?...

Kto by nebol roz?ialený

 pozorujúc boles? ?eny,

 [: ako trpí so Synom:]

 

Siedme zastavenie

Je?i? druhý krát padá pod krí?om

V: Klaniame sa ti Kriste a dobrore?íme ti

R: Lebo si svojím svätým krí?om vykúpil svet

Farizeji a zákonníci ?omrali: ?Tento prijíma hrie?nikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: ?Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých devä?desiatdevä? na pú?ti a nepôjde za tou, ?o sa stratila, kým ju nenájde? A ke? ju nájde, vezme ju s rados?ou na plecia, a len ?o príde domov, zvolá priate?ov a susedov a povie im: »Radujte sa so mnou, lebo som na?iel ovcu, ?o sa mi stratila“.

(Lk 15, 2-6)

Padnú? a vsta?, padnú? a opä? vsta?. Tak si nás nau?il, Je?i?u, ?íta? príbeh ?udského ?ivota. ?udského a teda otvoreného. Strojom nedovo?ujeme zmýli? sa: ?akáme, ?e budú perfektné. ?udia sú v?ak vrtkaví, roztr?ití a strácajú sa. Ale poznajú aj rados?: rados? nových za?iatkov, rados? znovuzrodenia. ?udské bytosti neprichádzajú na svet mechanicky ale tvorivo: ka?dý je unikát, priese?ník milosti a zodpovednosti. Je?i?u, stal si sa jedným z nás. Nebál si sa potknú? sa a spadnú?. Kto vtedy zakú?a trpkos?, kto dáva najavo svoju neomylnos?, kto skrýva vlastné pády a neodpú??a zlyhania druhých, zrádza cestu, ktorú si si ty vybral. Ty, Je?i?u, si Pánom radosti. V tebe sme v?etci znovu nájdení a prinesení domov, ako jediná ove?ka, ktorá sa stratila. Ekonómia, v ktorej devä?desiat devä? zavá?i viac ako jeden, je ne?udská. Vytvorili sme v?ak svet, ktorý funguje presne tak: svet výpo?tov a algoritmov, studenej logiky a neúprosných záujmov. Zákon tvojho domu, bo?skej ekonómie, je, Pane, iný. Obráti? sa na teba, ktorý padá? a znova vstáva?, znamená zmenu smeru a zmenu kroku. Konverzia, ktorá prinavracia rados? a vedie domov.

Modlime sa a volajme:

R: Zodvihni nás, Bo?e, na?a spása.

Sme deti, ktoré niekedy pla?ú.

R: Zodvihni nás, Bo?e, na?a spása.

Sme dospievajúci, ktorí sa cítia neistí.

R: Zodvihni nás, Bo?e, na?a spása.

Sme mladí, ktorými mnohí dospelí opovrhujú.

R: Zodvihni nás, Bo?e, na?a spása.

Sme dospelí, ktorí robia chyby.

R: Zodvihni nás, Bo?e, na?a spása.

Sme starí, ktorí by e?te chceli sníva?.

R: Zodvihni nás, Bo?e, na?a spása.

V?etci:

Ot?e ná?...

Pre hriech ?udu bezbo?ného

 vidí Syna mu?eného,

 [: jak ho ?lovek zbi?oval. :]

 

Ôsme zastavenie

Je?i? stretá Jeruzalemské ?eny

V: Klaniame sa ti Kriste a dobrore?íme ti

R: Lebo si svojím svätým krí?om vykúpil svet

?iel za ním ve?ký zástup ?udu aj ?ien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Je?i? sa k nim obrátil a povedal: ?Dcéry jeruzalemské, nepla?te nado mnou, ale pla?te samy nad sebou a nad svojimi de?mi. Lebo prichádzajú dni, ke? povedia: Blahoslavené neplodné, loná, ?o nerodili, a prsia, ?o nepridájali! Vtedy za?nú hovori? vrchom: Padnite na nás! a kopcom: Prikryte nás! Lebo ke? toto robia so zeleným stromom, ?o sa stane so suchým?“

                                                                                         (Lk 23, 27-31)

V ?enách si, Je?i?u, v?dy spoznával zvlá?tnu podobu s Bo?ím srdcom. Preto aj v vo ve?kom dave tých, ?o toho dňa zmenili smer a nasledovali ?a, hne? si zbadal ?eny a e?te raz si s nimi prejavil osobitné porozumenie. Mesto je iné, ke? jeho obyvate?ov nosia v lonách, ke? v ňom koja deti: ke? v ňom necíti? len vládne nariadenia, ale veci sa ?ijú znútra. ?enám, ktorých úlohou je vyjadrova? súcit, zasahuje? srdce. V srdci sa toti? spájajú udalosti a rodia my?lienky a rozhodnutia. ?Nepla?te nado mnou“. Bo?ie srdce bije pre svoj ?ud, rodí nové mesto: ?Pla?te samy nad sebou a nad svojimi de?mi“. Jestvuje toti? pla?, v ktorom sa v?etko rodí k novému ?ivotu. Sú v?ak potrebné slzy prehodnotenia, za ktoré sa netreba hanbi? a ktoré netreba skrýva? v súkromí. Na?e doráňané spolu?itie, Pane, potrebuje v tomto roztrie?tenom svete úprimné slzy, nie len tie príle?itostné. Inak sa naplní, ?o predpovedali apokalyptici: ni? u? nerodíme a potom v?etko padá. Av?ak viera prená?a hory. Vrchy a kopce nepadnú na nás ale uprostred nich sa uká?e cesta. Je to tvoja cesta? Je?i?u: strmá cesta, na ktorej ?a opustili apo?toli, ale tvoje u?ení?ky – matky Cirkvi – ?a nasledovali.

Modlime sa a volajme:

R: Je?i?u, daj nám materinské srdce.

Dejiny Cirkvi si naplnil svätými ?enami.

R: Je?i?u, daj nám materinské srdce.

Odmietal si nadvládu a moc.

R: Je?i?u, daj nám materinské srdce.

Prijímal si a ute?oval slzy matiek.

R: Je?i?u, daj nám materinské srdce.

?enám si zveril zves? o tvojom zm?tvychvstaní.

R: Je?i?u, daj nám materinské srdce.

V Cirkvi si in?piroval nové charizmy a potreby.

R: Je?i?u, daj nám materinské srdce.

V?etci:

Ot?e ná?...

Ó, ty, Matka, ?riedlo lásky,

 nech pre?ívam bô? tvoj ?a?ký

 [: a nech s tebou nariekam! :]

 

Deviate zastavenie

Je?i? tretí krát padá pod krí?om

V: Klaniame sa ti Kriste a dobrore?íme ti

R: Lebo si svojím svätým krí?om vykúpil svet

Potom sa obrátil k ?ene a ?imonovi povedal: ?Vidí? túto ?enu? Vo?iel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmá?ala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vo?iel, neprestala mi nohy bozkáva?. Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela. Preto ti hovorím: Odpú??ajú sa jej mnohé hriechy, lebo ve?mi miluje. Komu sa menej odpú??a, menej miluje.“ A jej povedal: ?Tvoje hriechy sú odpustené.“ Vtedy tí, ?o s ním stolovali, za?ali si hovori?: ?Kto?e je to, ?e aj hriechy odpú??a?“

                                                                                (Lk 7, 44-49)

Nie len jeden alebo dva krát, Je?i?u, ty padá? znova. Padal si u? ke? si bol die?a, ako ka?dé die?a. Tak si chápal a prijal na?u ?udskú prirodzenos?, ktorá padá a znova padá. Ak nás hriech vz?a?uje,  a ty, ktorý jediný si bez hriechu, sa pribli?uje? ku ka?dému hrie?nikov a nerozlu?ne sa spája? s jeho pádmi. A toto podnecuje do obrátenia. Pohor?enie pre tých, ?o odmieta druhých i seba. Pohor?enie pre toho, kto je rozdvojeným medzi tým, kým by mal by? a kým skuto?ne je. V tvojom milosrdenstve, Je?i?u, padá ka?dé pokrytectvo. Masky a pekné fasády u? nie sú potrebné. Boh vidí do srdca. Miluje srdce. Rozohrieva srdce. A tak ma dvíha? a usmerňuje? na cesty, ktorými som nikdy nekrá?al, smelé a ve?kodu?né cesty. Kto si, Je?i?u, ?e aj hriechy odpú??a?? Znova na zemi, na krí?ovej ceste, si Spasite?om tejto na?ej zeme. Nielen ?e na nej bývame, sme z nej aj utvorení. Ty, na zemi, nás pretvára? ako zru?ný hrn?iar.

Modlime sa a volajme: 

R: Sme hlinou v tvojich rukách.

Ke? sa zdá, ?e veci sa u? nemô?u zmeni?, pripomínaj nám:

R: Sme hlinou v tvojich rukách.

Ke? nevidíme koniec konfliktov, pripomínaj nám:

R: Sme hlinou v tvojich rukách.

Ke? nás technológie klamú zdaním v?emohúcnosti, pripomínaj nám:

R: Sme hlinou v tvojich rukách.

Ke? nás úspechy vz?a?ujú od zeme, pripomínaj nám:

R: Sme hlinou v tvojich rukách.

Ke? sme viac ustarostení o zdania srdca, pripomínaj nám:

R: Sme hlinou v tvojich rukách.

V?etci:

Ot?e ná?...

Nech mi srdce láskou planie,

 ku Kristovi neprestajne,

 [: ve? on je môj Boh a Pán. :]

 

Desiate zastavenie

Pánu Je?i?ovi zvliekajú ?aty

V: Klaniame sa ti Kriste a dobrore?íme ti

R: Lebo si svojím svätým krí?om vykúpil svet

Tu Jób vstal, roztrhol si odev, oholil si hlavu, padol na zem, klaňal sa a povedal:

?Nahý som vy?iel z lona svojej matky a nahý sa ta vrátim.

Pán dal, Pán vzal, nech je Pánovo meno zvelebené!“

V tomto v?etkom Jób nezhre?il a nevyriekol proti Bohu ni? neprístojné.

                                                              (Job 1, 20-22)

Nevyzliekol si sa, vyzliekajú ?a. Rozdiel je jasný ka?dému z nás, Je?i?u. Len kto nás miluje, mô?e vzia? nahotu do svojich rúk a poh?adu. Bojíme sa v?ak o?í toho, kto nás nepozná a chce nás len vlastni?. Si vyzle?ený a vystavený poh?adom v?etkých, av?ak ty premieňa? dokonca aj poní?enie na rodinnú blízkos?. Chce? sa zjavi? vo svojej intimite dokonca aj tomu, kto ?a ni?í a na tých, ?o ?a vyzliekajú, pozerá? ako na milované osoby, ktoré ti dal Otec. Tu sa prejavuje nie?o vä??ie ako Jóbova trpezlivos? a dokonca aj ako jeho viera. V tebe ?eních, ktorý sa necháva vzia?, mení na dobré v?etko, ?oho sa dotýka. Zanecháva? nám svoje ?aty ako relikvie krajnej lásky. Sú v na?ich rukách, preto?e si bol u nás a bol si s nami. Máme v?etky tvoje ?aty a teraz o ne losujeme, av?ak tu je osud priaznivý nielen vo?i jednému ale vo?i v?etkým. Pozná? nás, ka?dého jednotlivo, aby si spasil v?etkých, v?etkých, v?etkých. A ak sa ti dnes Cirkev javí ako roztrhaný odev, nau? nás pozo?íva? na?e bratské vz?ahy, zalo?ené na tvojom dare. Sme tvoje telo, nevidite?ná tunika, tvoja Nevesta. Sme ňou v?etci spolu. Pre nás kocky padli na vzácne miesta, ve?kolepé je na?e dedi?stvo (porov. ? 16, 6).

Modlime sa a volajme:

R: Daruj svojej Cirkvi pokoj a jednotu.

Pane Je?i?u, ktorý vidí? ako sú tvoji u?eníci rozdelení.

R: Daruj svojej Cirkvi pokoj a jednotu.

Pane Je?i?u, ktorý nesie? rany na?ich dejín.

R: Daruj svojej Cirkvi pokoj a jednotu.

Pane Je?i?u, ktorý pozná? krehkos? na?ej lásky.

R: Daruj svojej Cirkvi pokoj a jednotu.

Pane Je?i?u, ktorý chce?, aby sme boli údmi tvojho tela.

R: Daruj svojej Cirkvi pokoj a jednotu.

V?etci:

Ot?e ná?...

Svätá Matka, Krista rany,

 ktorými bol doráňaný,

 [: hlboko mi v srdce vtla?. :]

 

Jedenáste zastavenie

Pána Je?i?a pribíjajú na krí?

V: Klaniame sa ti Kriste a dobrore?íme ti

R: Lebo si svojím svätým krí?om vykúpil svet

Vedno s ním viedli na popravu e?te dvoch zlo?incov. Ke? pri?li na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukri?ovali jeho i zlo?incov: jedného sprava, druhého z?ava. Je?i? povedal: ?Ot?e, odpus? im, lebo nevedia, ?o robia.“

                                                              (Lk 23, 32-34a)

Ni? nám nenaháňa vä??í strach, ako nehybnos?. A ty si priklincovaný, znehybnený, blokovaný. Nie je to v?ak len tvoj údel: nikdy sám, rozhodnutý zjavi? sa aj na krí?i ako ?Boh s nami“. Zjavenie nemo?no zastavi? ani priklincova?. Ty, Je?i?u, nám ukazuje?, ?e za ka?dých okolností si treba vybra?. V tomto spo?íva závratná ve?kos? slobody. Ani na krí?i nie si neutralizovaný: ty rozhoduje?, pre koho tam si. Venuje? pozornos? jednému i druhému z tých, ?o sú s tebou ukri?ovaní: nechá? dopada? na seba rúhanie jedného a prijíma? vzývanie druhého. Venuje? pozornos? tomu, kto ?a pribíja na krí? a vie? ?íta? v srdci toho, kto nevie, ?o robí. Venuje? pozornos? nebu: chcel by si, aby bolo jasnej?ie, ale trhá? závoj tmy svetlom príhovoru. Pribitý klincami sa prihovára?: stavia? sa doprostred medzi opa?nými. A priná?a? ich k Bohu, aby tvoj krí? zbúral múry, vymazal dlhy, zru?il rozsudky, nastolil zmierenie. Si pravým Jubileom. Obrá? nás k sebe, Je?i?u, ktorý – hoci pribitý klincami – mô?e? v?etko.

Modlime sa a volajme:

R: Nau? nás milova?. 

Ke? máme silu aj ke? sa nám zdá, ?e u? nám do?la

R: Nau? nás milova?. 

Ke? sme znehybnení nespravodlivými zákonmi alebo rozhodnutiami.

R: Nau? nás milova?. 

Ak nám protire?ia tí, ?o odmietajú pravdu a spravodlivos?.

R: Nau? nás milova?. 

Ke? nás pokú?a beznádej.

R: Nau? nás milova?. 

Ke? sa hovorí ?ni? sa nedá robi?“.

R: Nau? nás milova?. 

V?etci:

Ot?e ná?...

Na bolestiach Syna tvojho,

 za mňa z lásky trpiaceho,

 [: nech mám podiel, v srdci pla?. :]

 

Dvanáste zastavenie

Pán Je?i? na krí?i zomiera

V: Klaniame sa ti Kriste a dobrore?íme ti

R: Lebo si svojím svätým krí?om vykúpil svet

Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly a Je?i? zvolal mocným hlasom: ?Ot?e, do tvojich rúk porú?am svojho ducha.“ Po tých slovách vydýchol. Ke? stotník videl, ?o sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: ?Tento ?lovek bol naozaj spravodlivý.“ A celé zástupy tých, ?o sa zi?li na toto divadlo a videli, ?o sa deje, bili sa do p?s a vracali sa domov. V?etci jeho známi stáli ob?ale? i ?eny, ktoré ho sprevádzali z Galiley, a dívali sa na to.

                                                                                         (Lk 23, 45-49)

Kde na Kalvárii sa nachádzame my? Pod krí?om? Trochu ob?ale?? ?aleko? ?i sná?, ako apo?toli, vôbec tam nie sme? Ty vo svojom poslednom a zároveň prvom výdychu len prosí?, aby bol prijatý. Pane Je?i?u, nasmeruj na?e cesty k tvojmu daru. Nedopus?, aby sa tvoj dych ?ivota rozplynul. Na?a temnota h?adá svetlo. Na?e chrámy chcú by? nav?dy otvorené. Teraz u? Najsvätej?í neprebýva za oponou: jeho tajomstvo sa ponúka v?etkým. Uvedomuje si to stotník, ktorý mô?e z blízka sledova? ako zomiera? a spoznáva nový druh sily. Chápe to zástup, ktorý kri?al proti tebe: najskôr vzdialený, teraz stretá nevídanú lásku a krásu, ktorá o?ivuje vieru. Tomu, kto sa pozerá, ako zomiera?, Pane, daj ?as aby sa bil v prsia: bil sa do srdca, aby sa rozbila v?etka tvrdos?. Nám, Je?i?u, ktorí sa na teba ?asto pozeráme len z dia?ky daj, aby sme ?ili zo spomienky na teba, a jedného dňa, ke? znova príde?, aby nás aj smr? na?la ?ivých.

Modlime sa a volajme:

R: Prí? Duchu Svätý!

Dr?íme sa ?aleko od Pánových rán.

R: Prí? Duchu Svätý!

Pri poh?ade brata, ktorý padol, sme sa pozerali na druhú stranu.

R: Prí? Duchu Svätý!

Tí, ?o sú milosrdní a chudobní, a predsa zdá, ?e sú stratení.

R: Prí? Duchu Svätý!

Veriaci i neveriaci stoja pred krí?om.

R: Prí? Duchu Svätý!

Celý svet h?adá nový za?iatok.

R: Prí? Duchu Svätý!

V?etci:

Ot?e ná?...  

Vidí, ako Syn milený

 dokonáva opustený,

 [: du?u Otcu odovzdal. :]

 

Trináste zastavenie

Pána Je?i?a skladajú z krí?a

V: Klaniame sa ti Kriste a dobrore?íme ti

R: Lebo si svojím svätým krí?om vykúpil svet

Tu istý mu? menom Jozef, ?len rady, dobrý a spravodlivý ?lovek z judejského mesta Arimatey, ktorý nesúhlasil s ich rozhodnutím ani ?inmi a o?akával Bo?ie krá?ovstvo, za?iel k Pilátovi a poprosil o Je?i?ovo telo. Ke? ho sňal, zavinul ho do plátna a ulo?il do vytesaného hrobu, v ktorom e?te nik nele?al.

                                                                       (Lk 23, 50-53a)

Tvoje telo je kone?ne v rukách dobrého a spravodlivého mu?a. Ty si zavinutý spánkom smrti, Je?i?u, ale tvoje srdce je ?ivé. Jozef nebol z tých, ?o hovoria a nekonajú. ?Nesúhlasil s rozhodnutím a konaním ostatných“, hovorí o ňom evanjelium. A je to radostná zves?: objíma ?a, Je?i?u, ?lovek, ktorý neobjal v?eobecné presved?enie. Berie ?a do rúk ten, ktorý bral na seba vlastnú zodpovednos?. Si na svojom mieste, Je?i?u, v lone Jozefa z Arimatey, ktorý ?o?akával Bo?ie krá?ovstvo“. Si na svojom mieste medzi tými, ?o e?te dúfajú, medzi tými, ?o sa nezmieria s presved?ením, ?e nespravodlivos? je nevyhnutná. Ty, Je?i?u, pret?ha? neodvratnú re?az. Búra? automatizmy, ktoré ni?ia spolo?ný dom a bratstvo. Tým, ?o o?akávajú tvoje krá?ovstvo, dodáva? odvahu predstúpi? pred verejnú moc: ako Moj?i? pred faraóna, ako Jozef z Arimatey pred Piláta. ?iní? nás schopnými ve?kých zodpovedností, ?iní? nás odvá?nymi. A tak, hoci si zomrel, stále kra?uje?. A pre nás, Je?i?u, slú?i? znamená kra?ova?.   

Modlime sa a volajme:

R: Slú?i? tebe znamená kra?ova?.

Daj, nech s tebou pla?em, kvílim

 a nech s Kristom spolucítim,

 [: kým len tuná budem ?i?. :]

 

?trnáste zastavenie

Pána Je?i?a pochovávajú

V: Klaniame sa ti Kriste a dobrore?íme ti

R: Lebo si svojím svätým krí?om vykúpil svet

Ke? ho sňal, zavinul ho do plátna a ulo?il do vytesaného hrobu, v ktorom e?te nik nele?al. Bol Prípravný deň a u? sa za?ínala sobota. Odprevádzali ho ?eny, ktoré s ním pri?li z Galiley. Pozreli si hrob aj to, ako ulo?ili jeho telo. Potom sa vrátili domov a pripravili si voňavé oleje a masti. Ale v sobotu zachovali pod?a prikázania pokoj.

                                                              (Lk 23, 53-56)

V systéme, ktorý sa nikdy nezastaví, ty, Je?i?u, ?ije? svoj ?abat, svoju sobotu. ?ijú ho aj ?eny, ktorým by oleje a voňavé masti chceli u? hovori? o vzkriesení. Nau? nás nerobi? ni?, ke? sa od nás ?iada len aby sme ?akali. Nau? nás rytmom a ?asom na?ej zeme, nie iba tým umelým. Ulo?ený do hrobu, Je?i?u, zdie?a? rozpolo?enie, ktoré máme v?etci spolo?né a dosahuje? a? priepasti, ktorých sme sa tak báli. Vidí?, ako pred nimi utekáme mno?ením na?ich aktivít. To?íme sa ?asto naprázdno, av?ak sobota ?iari svojim svetlom: u?í nás odpo?inku a vy?aduje si ho od nás. Bo?ský ?ivot, ?ivot na mieru ?loveka, ktorý pozná pokoj soboty. ?Ka?dý bude sedie? pod svojím vini?om a neru?ene pod svojím figovníkom, lebo prehovorili ústa Pána zástupov“ (Mich 4, 4), predpovedal prorok Micheá?. A prorok Zachariá? akoby bol jeho ozvenou: ?V ten deň – hovorí Pán zástupov – budete sa vzájomne povoláva? pod vini? a pod figovník“ (Zach 3, 10). Je?i?u, ktorý, ako sa zdá, spí? uprostred sveta, zmietaného búrkou, prive? nás v?etkých do pokoja soboty. Potom sa nám celé stvorenie uká?e ako krásne a dobré, ur?ené na vzkriesenie. A bude pokoj v tvojom ?ude a uprostred v?etkých národov.

Modlime sa a volajme:

R: Prí? tvoj pokoj.

Pre zem, vzduch a vodu.

R: Prí? tvoj pokoj.

Pre spravodlivých i pre nespravodlivých.

R: Prí? tvoj pokoj.

Pre toho, kto je nepov?imnutý a bez hlasu.

R: Prí? tvoj pokoj.

Pre toho, kto nemá moc ani peniaze.

R: Prí? tvoj pokoj.

Pre toho, kto o?akáva výhonok spravodlivosti.

R: Prí? tvoj pokoj.

V?etci:

Ot?e ná?...

A ke? telo moje skoná,

Daj, nech du?a moja spozná

Blaho ?itia ve?ného.

 

Záver

Celebrant: ?Bu? pochválený, môj Pane,“ spieval svätý Franti?ek z Assisi. V tomto krásnom chválospeve nám pripomínal, ?e ná? spolo?ný domov je ako sestra (...) Táto sestra protestuje proti zlu, ktoré jej spôsobujeme. (Enyklika Laudato si, 1-2).

 ?Fratelli tutti“, v?etci sme bratia, zvykol písa? svätý Franti?ek z Assisi, ke? sa obracal na v?etkých bratov a sestry a predkladal im formu ?ivota s chu?ou evanjelia. (Enc. Fatelli tutti, 1).

?Miloval nás“, hovorí svätý Pavol, mysliac na Krista (...) aby nám pomohol objavi?, ?e od tejto lásky nás ni? nemô?e odlú?i?“ (Enc. Dilexit nos, 1).

Pre?li sme Krí?ovou cestou, ponorili sme sa do lásky, od ktorej nás ni? nemô?e odlú?i?. Teraz, kým Krá? spí a ve?ké ticho zahalilo zem, osvojme si slová svätého Franti?ka a prosme o dar obrátenia srdca:

Ve?ký a slávny Bo?e,

osvie? temnoty môjho srdca.

Daj mi pravú vieru,

istú nádej,

dokonalú lásku

a hlbokú pokoru.

Daj mi, Pane, dar rozli?ovania,

aby som plnil tvoju pravú a svätú vô?u.

Amen.