杏MAP导航

ROGITO (Úradný dokument, pozn. prekl.) PRI ZBO?NOM ODCHODE DO VE?NOSTI JEHO SVÄTOSTI FRANTI?KA

SMR?, ULO?ENIE A POCHOVANIE FRANTI?KA ZOSNULÉHO V PÁNOVI

Ako pútnik nádeje, sprievodca a spolo?ník na ceste k ve?kému cie?u, ku ktorému sme v?etci povolaní – k nebu –, pre?iel milovaný pastier Cirkvi Franti?ek z tohto sveta k Otcovi 21. apríla Jubilejného roka 2025 o 7.35 ráno, ke? svetlo Ve?kej noci osvet?ovalo druhý deň oktávy – Pondelok vo Ve?kono?nej oktáve. Celé kres?anské spolo?enstvo, najmä chudobní, vzdávalo v?aky Bohu za dar jeho slu?by, vykonávanej s odvahou a vernos?ou Evanjeliu a mystickej Nevesty Kristovej.

Pápe? Franti?ek bol 266. pápe?om. Jeho pamiatka zostáva v srdci Cirkvi i celého ?udstva.

Jorge Mario Bergoglio, bol zvolený za pápe?a 13. marca 2013, narodil sa v Buenos Aires 17. decembra 1936 piemontským pris?ahovalcom: jeho otec Mario bol ú?tovník a zamestnanec ?elezníc, matka Regina Sivori sa starala o domácnos? a výchovu piatich detí. Po získaní diplomu chemického technika sa rozhodol pre kňazstvo. Najskôr vstúpil do diecézneho seminára a 11. marca 1958 za?al noviciát v Spolo?nosti Je?i?ovej. Humanitné ?túdiá absolvoval v ?ile, po návrate do Argentíny v roku 1963 získal titul z filozofie na kolégiu svätého Jozefa v San Miguel. Pôsobil ako profesor literatúry a psychológie na kolégiách Nepo?kvrnenej v Santa Fé a Spasite?a v Buenos Aires. Kňazskú vysviacku prijal 13. decembra 1969 z rúk arcibiskupa Ramóna Josého Castellana, 22. apríla 1973 zlo?il ve?né s?uby v Spolo?nosti Je?i?ovej. Bol magistrom novicov vo Ville Barilari v San Miguel, profesorom na teologickej fakulte, konzultorom provincie a rektorom kolégia. Dňa 31. júla 1973 bol vymenovaný za provinciála jezuitov v Argentíne. Po roku 1986 strávil nieko?ko rokov v Nemecku, kde dokon?oval doktorát. Po návrate do Argentíny si ho kardinál Antonio Quarracino vybral za blízkeho spolupracovníka. Dňa 20. mája 1992 ho Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho biskupa Aucy a pomocného biskupa Buenos Aires. Ako svoje biskupské heslo si zvolil Miserando atque eligendo a do erbu vlo?il kristogram IHS – symbol Spolo?nosti Je?i?ovej. Dňa 3. júna 1997 bol menovaný za koadjútora arcibiskupa Buenos Aires a po smrti kardinála Quarracina sa 28. februára 1998 stal arcibiskupom, primasom Argentíny, ordinárom pre veriacich východných obradov v krajine a ve?kým kancelárom Katolíckej univerzity. Ján Pavol II. ho kreoval kardinálom na konzistóriu 21. februára 2001 s titulom svätého Roberta Bellarmina. V októbri toho istého roka bol generálnym relátorom 10. riadneho zasadnutia Synody biskupov.

Vo svojej arcidiecéze bol jednoduchým a ve?mi ob?úbeným pastierom, ktorý ju precestoval celú – ?asto metrom a autobusom. Býval v byte a ve?eru si varil sám, preto?e sa cítil by? jedným z ?udí.

Po rezignácii Svätého Otca Benedikta XVI. ho kardináli zhroma?dení na konkláve zvolili za pápe?a 13. marca 2013. Prijal meno Franti?ek, lebo pod?a príkladu svätého z Assisi chcel ma? predov?etkým na srdci najchudobnej?ích. Z loggie po?ehnaní sa predstavil slovami: ?Bratia a sestry, dobrý ve?er! A teraz za?nime túto cestu: biskup a ?ud. Cestu Cirkvi v Ríme, ktorá predsedá v láske v?etkým cirkvám. Cestu bratstva, lásky a dôvery medzi nami.“ A ke? sklonil hlavu, povedal: ?Prosím vás, modlite sa k Pánovi, aby ma po?ehnal: modlitbu ?udu, ktorý prosí o po?ehnanie pre svojho biskupa.“ Dňa 19. marca, na slávnos? svätého Jozefa, oficiálne za?al svoju Petrovskú slu?bu.

Pápe? Franti?ek, ktorý bol v?dy pozorný vo?i posledným a spolo?nos?ou vylú?eným, sa po zvolení rozhodol býva? v Dome svätej Marty, lebo nedokázal by? bez kontaktu s ?u?mi. Od svojho prvého ?tvrtka svätého tý?dňa slávil Om?u na Pamiatku Pánovej ve?ere mimo Vatikánu – zaka?dým vo väzniciach, v centrách pre postihnutých alebo závislých. Kňazom odporú?al, aby boli v?dy pripravení ude?ova? sviatos? zmierenia, aby mali odvahu vyjs? zo sakristií h?ada? stratenú ove?ku a aby kostoly dr?ali otvorené pre tých, ktorí tú?ia po stretnutí s Bo?ou tvárou.

Petrovskú slu?bu vykonával s neúnavnou oddanos?ou v prospech dialógu s moslimami a predstavite?mi iných nábo?enstiev, ktorých pozýval na spolo?né modlitby a podpisoval spolo?né vyhlásenia podporujúce súlad medzi príslu?níkmi rôznych vierovyznaní – napríklad Dokument o ?udskom bratstve, podpísaný 4. februára 2019 v Abú Zabí s ve?kým sunnitským imámom Ahmadom al-Tajíbom. Jeho láska k posledným, star?ím a de?om ho viedla k zavedeniu Svetových dní chudobných, starých rodi?ov a detí. Zaviedol aj Nede?u Bo?ieho slova.

Viac ne? ktorýko?vek z jeho predchodcov roz?íril kardinálsky zbor: na desiatich konzistóriách kreoval 163 kardinálov – z toho 133 voli?ov a 30 nevoli?ov – pochádzajúcich zo 73 krajín, z ktorých 23 dovtedy nemalo vlastného kardinála. Zvolal pä? zasadnutí Synody biskupov: tri riadne – o rodine, mladých a synodalite, jednu mimoriadnu – taktie? o rodine – a jednu osobitnú pre panamazonský región.

Jeho hlas sa viackrát ozval na obranu nevinných. Po?as pandémie Covid-19 sa 27. marca 2020 ve?er sám modlil na prázdnom Námestí svätého Petra, ktorého kolonáda symbolicky objímala Rím i svet, za ?udstvo vystra?ené a ranené neznámou chorobou. Posledné roky jeho pontifikátu boli pozna?ené ?astými výzvami za mier a proti ?tretej svetovej vojne po ?astiach“, ktorá zasiahla mnohé krajiny – najmä Ukrajinu, ale aj Palestínu, Izrael, Libanon ?i Mjanmarsko.

Po hospitalizácii 4. júla 2021, ktorá trvala desa? dní, pre operáciu v nemocnici Gemelli sa Franti?ek 14. februára 2025 vrátil do tej istej nemocnice, kde strávil 38 dní kvôli obojstrannému zápalu p?úc. Po návrate do Vatikánu pre?il posledné tý?dne ?ivota v Dome svätej Marty a a? do konca sa so zanietením venoval Petrovej slu?be, hoci e?te nebol úplne uzdravený. Na Ve?kono?nú nede?u, 20. apríla 2025, sa naposledy ukázal na loggii Baziliky svätého Petra a udelil slávnostné po?ehnanie Urbi et Orbi.

U?ite?ský úrad pápe?a Franti?ka bol ve?mi bohatý. Sved?il o jednoduchom a pokornom ?týle zalo?enom na otvorenosti pre misiu, apo?tolskej odvahe a milosrdenstve. Starostlivo sa vyhýbal nebezpe?enstvu sebastrednosti a duchovnej svetskosti v Cirkvi. Svoj apo?tolský program predstavil v exhortácii Evangelii gaudium (24. november 2013). Medzi hlavné dokumenty patria ?tyri encykliky: Lumen fidei (29. jún 2013) o viere v Boha; Laudato si’ (24. máj 2015) o ekológii a zodpovednosti ?udstva za klimatickú krízu; Fratelli tutti (3. október 2020) o ?udskom bratstve a sociálnom priate?stve; a Dilexit nos (24. október 2024) o úcte k Najsvätej?iemu Srdcu Je?i?ovmu. Promulgoval sedem apo?tolských exhortácií, 39 apo?tolských kon?titúcií, mno?stvo apo?tolských listov – vä??inu vo forme motu proprio, dve buly vyhlásenia Svätých rokov, ako aj katechézy pri generálnych audienciách a príhovory po celom svete. Zriadil Sekretariáty pre komunikáciu a ekonomiku, Dikastériá pre laikov, rodinu a ?ivot, ako aj pre slu?bu integrálnemu ?udskému rozvoju. Rímsku kúriu reformoval vydaním apo?tolskej kon?titúcie Praedicate Evangelium (19. marec 2022). Zmenil kánonický proces vyhlasovania neplatnosti man?elstva v CCEO a CIC (Mitis et misericors Iesus a Mitis Iudex Dominus Iesus) a sprísnil legislatívu týkajúcu sa zlo?inov klerikov vo?i maloletým a zranite?ným osobám (Vos estis lux mundi).

Pápe? Franti?ek zanechal v?etkým obdivuhodné svedectvo ?udskosti, svätosti ?ivota a univerzálneho otcovstva.

?

TELO SVÄTÉHO OTCA FRANTI?KA

?IL 88 ROKOV, 4 MESIACE A 4 DNI.

CELEJ CIRKVI PREDSEDAL 12 ROKOV, 1 MESIAC A 8 DNÍ.

Nech v?dy ?ije? v Kristovi, Svätý Ot?e!

(Svedkovia obradov a pochovania…)

……………

[Pôvodný text: latin?ina]

Preklad: Martin Jarábek