杏MAP导航

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA

Palmová nede?a

13. apríla 2025

?Po?ehnaný krá?, ktorý prichádza v mene Pánovom!“ (Lk 19,38). Takto zástup oslavuje Je?i?a, ke? vstupuje do Jeruzalema. Mesiá? prechádza bránou svätého mesta, ktorá je dokorán otvorená, aby prijala Toho, ktorý o nieko?ko dní z nej vyjde prekliaty a odsúdený, s krí?om na pleciach.

Aj my sme dnes nasledovali Je?i?a – najprv v radostnom sprievode a potom na bolestnej ceste, ?ím sme otvorili Svätý tý?deň, ktorý nás pripravuje na slávenie Pánovho umu?enia, smrti a zm?tvychvstania.

Ke? sa pozeráme do tvárí vojakov a na slzy ?ien v zástupe, upriamuje sa na?a pozornos? na neznámeho mu?a, ktorého meno sa v evanjeliu objavuje ne?akane: ?imon z Cyrény. Tohto mu?a vojaci prinútili, aby ?vzali krí? a polo?ili ho na neho, aby ho niesol za Je?i?om“ (Lk 23,26). Práve vtedy prichádzal z po?a, prechádzal okolo a narazil na udalos?, ktorá ho celkom zasiahla, ako ?a?ké drevo, ktoré mu polo?ili na plecia.

Kým krá?ame smerom na Kalváriu, zastavme sa na chví?u pri ?imonovom geste, vci?me sa do jeho srdca, sledujme jeho kroky ved?a Je?i?a.

Jeho gesto je takpovediac dvojzna?né. Na jednej strane je ?imon z Cyrény prinútený nies? krí? – nepomáha Je?i?ovi z presved?enia, ale z donútenia. Na druhej strane sa stáva priamym ú?astníkom Pánovho utrpenia. Je?i?ov krí? sa stáva ?imonovým krí?om. Nie v?ak tým krí?om toho ?imona, ktorého nazývali Petrom, a ktorý s?uboval, ?e bude Majstra v?dy nasledova?. Ten ?imon zmizol v noci zrady po tom, ?o vyhlásil: ?Pane, hotový som ís? s tebou do väzenia aj na smr?“ (Lk 22,33). Za Je?i?om teraz nekrá?a u?eník, ale tento cyrénsky ?imon. A predsa Majster jasne u?il: ?Kto chce ís? za mnou, nech zaprie sám seba, ka?dý deň berie svoj krí? a nasleduje ma“ (Lk 9,23). ?imon z Galiley hovorí, ale nekoná. ?imon z Cyrény koná, ale ni? nepovie: medzi ním a Je?i?om nezaznie ani slovo, nevedú ?iadny dialóg. Medzi ním a Je?i?om je iba drevo krí?a.

Ak chceme vedie?, ?i Cyrenský pomohol vy?erpanému Je?i?ovi alebo ním poh?dal, ?i krí? nesie, alebo ho len zná?a, musíme nazrie? do jeho srdca. Práve ke? sa má otvori? Bo?ie srdce, prebodnuté boles?ou, ktorá odha?uje jeho milosrdenstvo, ?udské srdce zostáva zatvorené. Nevieme, ?o sa odohráva v srdci ?imona z Cyrény. Vcí?me sa do jeho ko?e: cítime hnev alebo súcit, smútok alebo odpor? Ak si spomíname, ?o ?imon urobil pre Je?i?a, spomeňme si aj na to, ?o Je?i? urobil pre ?imona – ako aj pre mňa, pre teba, pre ka?dého z nás: vykúpil svet. Drevený krí?, ktorý ?imon zná?a, je krí? Krista, ktorý nesie hriech celého ?udstva. Niesol ho z lásky k nám, v poslu?nosti Otcovi (porov. Lk 22,42), trpiac s nami a za nás. Práve týmto ne?akaným a znepokojujúcim spôsobom sa Cyrenský stáva sú?as?ou dejín spásy, v ktorých nie je nikto cudzí, nikto vylú?ený.

Nasledujme teda ?imonove kroky, lebo nám ukazuje, ?e Je?i? prichádza ku ka?dému ?loveku, v ka?dej situácii. Ke? vidíme zástupy mu?ov a ?ien, ktorých nenávis? a násilie vrhajú na cestu krí?a, pamätajme, ?e Boh túto cestu premieňa na miesto vykúpenia, lebo po nej krá?al a obetoval svoj ?ivot za nás. Ko?ko cyrénskych dnes nesie Kristov krí?! Rozpoznávame ich? Vidíme Pána v ich tvárach zni?ených vojnou a biedou? Tvrdá skuto?nos? zla, akoko?vek nespravodlivá, robí z nesenia Kristovho krí?a najkonkrétnej?í spôsob, ako sa zú?astni? na jeho spasite?skej láske.

Je?i?ovo umu?enie sa premieňa na súcit, ke? podávame ruku tomu, kto u? nevládze, ke? dvíhame toho, kto padol, ke? objímame toho, kto je zdrvený. Bratia a sestry, aby sme mohli zakúsi? tento ve?ký zázrak milosrdenstva, vyberme si po?as Svätého tý?dňa, ako budeme nies? krí?: nie na krku, ale v srdci. Nielen ten svoj, ale aj krí? tých, ktorí trpia ved?a nás – mo?no toho neznámeho ?loveka, ktorého nám ?náhoda“ – ale je to naozaj len náhoda? – postavila do cesty. Pripravme sa na Pánovu Ve?kú noc tak, ?e sa staneme cyrénskymi jedni pre druhých.

Preklad Martin Jarábek