笔á辫别? na ve?kono?nej vigílii: Svetlo pomaly svieti,
HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA FRANTI?KA
Ve?kono?ná vigília, 19. apríla 2025
Je noc, ke? ve?kono?ná svieca pomaly napreduje k oltáru. Je noc, ke? spev Ve?kono?ného chválospevu otvára na?e srdcia radosti, preto?e zem je ?zaplavená to?kým jasom, lebo svetlo ve?ného Krá?a vymanilo ?a z moci temnôt“ (Ve?kono?ný chválospev). Udalosti, o ktorých hovorí evanjelium, ktoré sme práve po?uli (porov. Lk 24,1-12), sa odohrávajú na konci noci: Bo?ie svetlo Zm?tvychvstania sa za?ína a Pánova Pascha sa deje vo chvíli, ke? sa slnko e?te len chystá vyjs?. Pri prvom svetle úsvitu vidie?, ?e ve?ký kameň, polo?ený na Je?i?ovom hrobe, je odvalený. Niektoré ?eny prichádzajú na toto miesto s pohrebným závojom smútku. Tma zaha?uje zmätok a strach u?eníkov. V?etko sa deje v noci.
Ve?kono?ná vigília nám takto pripomína, ?e svetlo Zm?tvychvstania krok za krokom osvecuje cestu, bez ve?kého hluku preniká temnotami dejín a jemne ?iari v na?ich srdciach. Zodpovedá mu pokorná viera, ktorá odmieta akýko?vek triumfalizmus. Pánova Pascha nie je teatrálnou udalos?ou, ktorou by Boh potvrdil seba samého a prinútil nás veri? v neho. Nie je to cie?, ktorý by Je?i? dosiahol ?ahkou cestou, obídením Kalvárie. Ani my ju nemô?eme pre?íva? povrchne, bez vnútorného váhania. Naopak, Zm?tvychvstanie je podobné drobným zábleskom svetla, ktoré si ticho a postupne razia cestu, ob?as e?te ohrozené nocou a neverou.
Takýto Bo?í ??týl“ nás oslobodzuje od abstraktnej nábo?nosti, ktorá by sa mohla mylne domnieva?, ?e Pánovo zm?tvychvstanie magicky vyrie?i v?etky problémy. Naopak, Ve?kú noc nemô?eme slávi? bez toho, aby sme sa vysporiadali s nocami v na?om srdci a s tôňami smrti, ktoré sa stále zhroma??ujú vo svete. Kristus zví?azil nad hriechom a zni?il smr?, ale v na?ich pozemských dejinách sa sila jeho zm?tvychvstania e?te stále zavr?uje. A toto zavr?ovanie, ako malý výhonok svetla, je zverené nám, aby sme ho chránili a nechali rás?.
Bratia a sestry, toto povolanie musíme silno cíti? vo svojom vnútri, zvlá?? v Jubilejnom roku: nechajme vyklí?i? nádej Ve?kej noci v na?om ?ivote a vo svete!
Ke? e?te cítime vo svojom srdci ?a?obu smrti, ke? vidíme tiene zla hlu?ne krá?a? svetom, ke? cítime vo svojom tele aj v spolo?nosti rany egoizmu ?i násilia, nestrácajme odvahu, ale vrá?me sa k posolstvu tejto noci: svetlo pomaly svieti, hoci sme e?te v tme. ?aká nás nádej nového ?ivota a sveta kone?ne oslobodeného; nový za?iatok nás mô?e prekvapi?, hoci sa to niekedy zdá nemo?né, preto?e Kristus premohol smr?.
Táto zves?, ktorá roz?iruje srdce, nás nap?ňa nádejou. V zm?tvychvstalom Je?i?ovi máme istotu, ?e ná? osobný príbeh a cesta ?udstva, aj ke? sú e?te ponorené do noci, v ktorej sa svetlá zdajú slabé, sú v Bo?ích rukách. On nás vo svojej ve?kej láske nenechá zakolísa? a nedovolí, aby zlo malo posledné slovo. Táto nádej, u? naplnená v Kristovi, zostáva pre nás cie?om, ktorý máme dosiahnu?. Bola nám zverená, aby sme boli jej dôveryhodnými svedkami a aby sa Bo?ie krá?ovstvo ?írilo v srdciach mu?ov a ?ien dne?ka.
Svätý Augustín nám pripomína: ?Vzkriesenie ná?ho Pána Je?i?a Krista znamená nový ?ivot pre v?etkých, ktorí v neho veria. Toto tajomstvo jeho smrti a vzkriesenia musíte hlboko pozna? a prená?a? do svojho ?ivota“ (Discursus 231, 2). ?ime Ve?kú noc vo svojom ?ivote a staňme sa poslami nádeje, tvorcami nádeje v ?ase, ke? na nás stále vanú mnohé vetry smrti.
Mô?eme to robi? svojimi slovami, ka?dodennými drobnými gestami a rozhodnutiami in?pirovanými evanjeliom. Celý ná? ?ivot sa mô?e sta? prítomnos?ou nádeje. Bu?me ňou pre tých, ktorým chýba viera v Pána, ktorí stratili cestu, ktorí rezignovali alebo sú zohnutí pod ?archou ?ivota; pre tých, ?o sú sami a uzavreli sa vo svojej bolesti; pre v?etkých chudobných a utlá?aných zeme; pre ?eny poni?ované a zabíjané; pre nenarodené deti a pre tie, ktoré sú týrané, ?i; pre obete vojen. V?etkým priná?ajme nádej Ve?kej noci!
Rád by som spomenul mysti?ku z 13. storo?ia Hadewijch z Antverp, ktorá in?pirovaná Piesňou piesní a opisujúc boles? z neprítomnosti milovaného, prosí o návrat lásky slovami: ?Nech v mojej temnote nastane obrat“. (Hadewijch, Poesie Visioni Lettere, Genova 2000, 23).
Zm?tvychvstalý Kristus je definitívnym obratom ?udských dejín. On je nádej, ktorá nezapadá. On je láska, ktorá nás sprevádza a dr?í. On je budúcnos?ou dejín, kone?ným cie?om, ku ktorému krá?ame, aby sme boli prijatí do nového ?ivota, kde ?Boh zotrie ka?dú slzu z na?ich o?í a u? nebude smrti ani ?ia?u, ani náreku, ani bolesti viac nebude“ (Zjv 21,4). Túto ve?kono?nú nádej, tento ?obrat v temnote“, musíme ohlasova? v?etkým.
Bratia a sestry, Ve?ká noc je obdobím nádeje. ?E?te stále cítime strach, e?te stále máme bolestné vedomie hriechu, no predsa u? preniká svetlo. [...] Ve?ká noc priná?a radostnú zves?, ?e hoci sa mô?e zda?, ?e sa veci vo svete zhor?ujú, zlo u? bolo porazené. Ve?ká noc nám umo?ňuje vyzna?, ?e hoci sa nám Boh niekedy javí ako ve?mi vzdialený a my zostávame pohltení mno?stvom drobných starostí, ná? Pán krá?a po ceste spolu s nami. [...] Existuje ve?a lú?ov nádeje, ktoré osvecujú cestu ná?ho ?ivota.‘“ (H. Nouwen, Modlitby z ticha. Chodník nádeje, Brescia 2000, 55-56).
Dajme priestor svetlu Zm?tvychvstalého a staneme sa tvorcami nádeje pre svet.
Preklad Martin Jarábek
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
