笔á辫别?: Modlite sa za rados? kňazov, Boh je ten, kto pomazáva rany a utiera slzy
HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA FRANTI?KA
Om?a svätenia olejov
?tvrtok Svätého tý?dňa, 17. apríla 2025
Drahí biskupi a kňazi, drahí bratia a sestry!
?Alfa a Omega, ten, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, V?emohúci“ (Zjv 1, 8) je Je?i?. Presne ten Je?i?, ktorého nám Luká? opisuje v synagóge v Nazarete, medzi tými, ktorí ho poznajú od detstva a teraz nad ním ?asnú. Zjavenie - ?Apokalypsa“ - sa ponúka v medziach ?asu a priestoru: má telo ako oporný bod, ktorý udr?iava nádej. Je?i?ovo telo a na?e telo. O tejto nádeji rozpráva posledná kniha Biblie. Robí to originálnym spôsobom, ktorý v?etky apokalyptické obavy rozpú??a na slnku ukri?ovanej lásky. V Je?i?ovi sa otvára kniha dejín a mo?no ju ?íta?.
Aj my kňazi máme dejiny: na Zelený ?tvrtok pri obnove s?ubov z vysviacky vyznávame, ?e ich mô?eme ?íta? len v Je?i?ovi z Nazareta. ?Ten, ktorý nás miluje a svojou krvou nás oslobodil od hriechov“ (Zjv 1, 5), otvára aj zvitok ná?ho ?ivota a u?í nás nachádza? pasá?e, ktoré odha?ujú jeho zmysel a poslanie. Ke? mu dovolíme, aby nás pou?il, na?a slu?ba sa stáva slu?bou nádeje, preto?e v ka?dom z na?ich príbehov Boh otvára jubileum, teda ?as a oázu milosti. Pýtajme sa sami seba: U?ím sa ?íta? svoj ?ivot? Alebo sa toho bojím?
V?etok ?ud nachádza ob?erstvenie, ke? sa v na?om ?ivote za?ína jubileum: dúfajme, ?e nie raz za dvadsa?pä? rokov! - ale v tej ka?dodennej blízkosti kňaza k svojmu ?udu, v ktorej sa nap?ňajú proroctvá o spravodlivosti a pokoji. ?Urobil nás krá?ovstvom, kňazmi Bohu a svojmu Otcovi“ (Zjv 1, 6): toto je Bo?í ?ud. Toto krá?ovstvo kňazov nie je zhodné s klérom. To ?my“, ktoré Je?i? utvára, je ?ud, ktorého hranice nevidíme, v ktorom múry a clá padajú. Ten, ktorý hovorí: ?H?a, v?etko robím nové“ (Zjv 21, 5), roztrhol chrámovú oponu a má v zálohe pre ?udstvo pripravené mesto-záhradu, nový Jeruzalem, ktorý má v?dy otvorené brány (porov. Zjv 21, 25). Takto Je?i? ?íta a u?í nás ?íta? slu?obné kňazstvo ako ?íru slu?bu kňazského ?udu, ktorý bude ?oskoro býva? v meste, ktoré nebude potrebova? chrám.
Jubilejný rok tak pre nás kňazov predstavuje osobitné povolanie za?a? znova v znamení obrátenia. Sme pútnici nádeje, aby sme vy?li z klerikalizmu a stali sa ohlasovate?mi nádeje. Iste, ak je alfou a omegou ná?ho ?ivota Je?i?, aj my sa mô?eme stretnú? s nepochopením, ktoré za?il on v Nazarete. Pastier, ktorý miluje svoj ?ud, neh?adá súhlas a uznanie za ka?dú cenu. A predsa, vernos? v láske premieňa: najprv to rozpoznávajú chudobní, ale pomaly to znepokojuje a pri?ahuje aj ostatných. ?H?a, [...] uvidí ho ka?dé oko, aj tí, ?o ho prebodli; a budú nad ním narieka? v?etky kmene zeme. Tak je. Amen.“ (Zjv 1, 7).
Milovaní, sme tu zhroma?dení, aby sme si toto ?Tak je. Amen,“ osvojili a opakovali ho. Je to vyznanie viery Bo?ieho ?udu: ?Áno, je to tak, je to pevné ako skala!“. Je?i?ovo umu?enie, smr? a zm?tvychvstanie, ktoré sa chystáme opä? pre?íva?, sú pôdou, ktorá pevne dr?í Cirkev a v nej aj na?u kňazskú slu?bu. A aká je to pôda? V akej pôde mô?eme nielen obstá?, ale aj prekvita?? Aby sme to pochopili, musíme sa vráti? do Nazareta, ako to ve?mi bystro pochopil svätý Charles de Foucauld.
?Pri?iel do Nazareta, kde vyrástol. Pod?a svojho zvyku vo?iel v sobotu do synagógy a vstal, aby ?ítal“ (Lk 4, 16). Sú tu spomenuté prinajmen?om dva zvyky: chodi? do synagógy a ?íta?. Ná? ?ivot stojí na dobrých zvykoch. Tie sa mô?u sta? suchopárnymi, no ukazujú, kde je na?e srdce. Je?i?ovo srdce je zamilované do Bo?ieho slova: u? ako dvanás?ro?ný to ukázal a teraz, ke? je dospelý, je Sväté písmo jeho domovom. Tu je zem, ?ivotodarná pôda, ktorú nájdeme, ke? sa staneme jeho u?eníkmi. ?Podali mu knihu proroka Izaiá?a. Rozvinul ju a na?iel miesto“ (Lk 4, 17). Je?i? vie, ?o h?adá. Obrad v synagóge to umo?ňoval: po pre?ítaní Tóry mohol ka?dý rabín nájs? prorocké stránky na aktualizovanie posolstva. No tu je viac: tu je stránka jeho ?ivota. Luká? to chápe: spomedzi mnohých proroctiev si Je?i? vyberá to, ktoré naplní.
Drahí kňazi, ka?dý z nás má slovo, ktoré má naplni?. Ka?dý z nás má vz?ah k Bo?iemu Slovu, ktoré prichádza z dia?ky. Dávame ho do slu?by v?etkým len vtedy, ke? Biblia zostáva na?ím prvým domovom. V nej má ka?dý z nás svoje ob?úbené stránky. To je krásne a dôle?ité! Pomáhajme aj iným nájs? stránky ich ?ivota: mo?no snúbencom, ke? si vyberajú ?ítania na sobá?, alebo tým, ktorí smútia a h?adajú úryvky, ktorými by zverili zosnulú osobu Bo?iemu milosrdenstvu a modlitbám spolo?enstva. Na za?iatku cesty ka?dého z nás je spravidla stránka povolania. Ak ju zachovávame, Boh nás cez ňu znova povoláva, aby láska neochladla.
Stránka, ktorú si vybral Je?i?, je v?ak dôle?itá aj pre ka?dého z nás, a to osobitným spôsobom. Nasledujeme ho a práve preto sa nás týka a zapája nás do jeho poslania.
?Otvoril knihu a na?iel miesto, kde bolo napísané:
Duch Pána je nado mnou;
lebo ma pomazal,
aby som hlásal evanjelium chudobným;
poslal ma oznámi? zajatým, ?e budú prepustení
a slepým, ?e budú vidie?;
utlá?aných prepusti? na slobodu,
a ohlási? Pánov milostivý rok.
Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si“ (Lk 4, 17 - 20).
V?etky na?e o?i sa teraz upierajú na neho. Práve ohlásil Jubilejný rok. Neurobil to ako ten, kto hovorí o iných. Povedal: ?Duch Pána je nado mnou“ ako ten, kto vie, o akom Duchu hovorí. A naozaj dodáva: ?Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve po?uli. To je bo?ské: ?e slovo sa stáva skuto?nos?ou. Teraz hovoria skutky, slová sa nap?ňajú. To je nové, to je silné. ?H?a, v?etko robím nové“. Niet milosti, niet Mesiá?a, ak prís?uby zostanú prís?ubmi, ak sa tu dole nestanú skuto?nos?ou. V?etko sa premieňa.
O tohto Ducha prosíme pre na?e kňazstvo. Boli sme ním obdarení a je to práve Je?i?ov Duch, ktorý zostáva tichým protagonistom na?ej slu?by. ?udia cítia jeho závan, ke? sa v nás slová stávajú skuto?nos?ou. Na prvom mieste chudobní, potom deti, dospievajúci, ?eny a aj tí, ?o boli vo vz?ahu k Cirkvi zranení, majú ??uch“ na Ducha Svätého: rozoznajú ho od iných svetských duchov, rozpoznajú ho v zhode, ktorá je v nás medzi hlásaním a ?ivotom. Mô?eme sa sta? naplneným proroctvom, a to je krásne! Svätá krizma, ktorú dnes konsekrujeme, spe?a?uje toto premieňajúce tajomstvo v rôznych etapách kres?anského ?ivota. A pozor: nikdy sa nenechajte znechuti?, lebo je to Bo?ie dielo. Áno, veri?! Veri?, ?e Boh so mnou nezlyhá! Boh nikdy nezlyhá. Spomeňme si na slová z vysviacky: ?Boh, ktorý za?al v tebe dobré dielo, nech ho aj sám dokon?í“. A on to urobí.
Je to Bo?ie dielo, nie na?e: priná?a? radostnú zves? chudobným, vyslobodenie zajatým, zrak slepým a slobodu utlá?aným. Ak Je?i? na?iel tento úryvok v knihe, dnes ho na?alej ?íta v ?ivotopise ka?dého z nás. V prvom rade preto, ?e a? do posledného dňa je to v?dy on, kto nás evanjelizuje, kto nás vyslobodzuje z na?ich väzení, kto nám otvára o?i, kto dvíha bremená nalo?ené na na?ich pleciach. A potom preto, ?e tým, ?e nás povoláva do svojho poslania a sviatostne nás v?leňuje do svojho ?ivota, skrze nás oslobodzuje aj iných. Vo v?eobecnosti bez toho, aby sme si to uvedomovali. Na?e kňazstvo sa stáva jubilejnou slu?bou, ako to jeho, bez trúbenia na roh ?i trúbu: v oddanosti, ktorá nie je hlu?ná, ale radikálna a nezi?tná. To je Bo?ie krá?ovstvo, to, o ktorom hovoria podobenstvá, ú?inné a nenápadné ako kvas, tiché ako semienko. Ko?kokrát ho v nás spoznali mali?kí? A sme schopní poveda? ?akujem?
Iba Boh vie, aká hojná je ?atva. My robotníci zakú?ame námahu i rados? zo ?atvy. ?ijeme po Kristovi, v mesiá?skom ?ase. Pre? so zúfalstvom! Namiesto toho navrátenie, odpustenie dlhov, prerozdelenie zodpovednosti a zdrojov: Bo?í ?ud to o?akáva. Chce sa na tom podie?a? a na základe krstu je ve?kým kňazským ?udom. Oleje, ktoré pri tomto slávení posväcujeme, sú ur?ené na jeho útechu a mesiá?sku rados?.
Po?om je svet. Ná? spolo?ný domov, ktorý je zranený, a ?udské bratstvo, ktoré je popierané, no nezmazate?né, nás volajú k vo?be po?a. Bo?ia úroda je pre v?etkých: je to ?ivé pole, na ktorom ?lovek vypestuje stokrát viac, ako zasial. Nech nás v na?om poslaní poháňa rados? z krá?ovstva, ktorá odmení ka?dú námahu. Ka?dý ro?ník toti? pozná obdobia, v ktorých nevidno vyrasta? ni?. A také nechýbajú ani v na?om ?ivote. Je to Boh, kto dáva rás? a kto ma?e svojich slu?obníkov olejom radosti.
Drahí veriaci, ?ud nádeje, modlite sa dnes za rados? kňazov. Nech k vám príde oslobodenie pris?úbené v Písmach a ?ivené sviatos?ami. Je v nás mnoho strachu a obklopujú nás hrozné nespravodlivosti, no nový svet u? vzi?iel. Boh tak miloval svet, ?e nám dal svojho Syna, Je?i?a. On ma?e na?e rany a utiera na?e slzy. ?H?a, prichádza s oblakmi“ (Zj 1, 7). Jeho je krá?ovstvo a sláva na veky. Amen.
Preklad Martin Jarábek, Andrej Klapka
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
