ÐÓMAPµ¼º½

H?adaj

±Ê¨¢±è±ð? Franti?ek ±Ê¨¢±è±ð? Franti?ek 

±Ê¨¢±è±ð? Franti?ek, dvan¨¢s? rokov novej dynamiky a otvoren?ch dver¨ª

Pontifik¨¢t Jorgeho Maria Bergoglia medzi cestami, reformami, dokumentmi, cirkevnou re?trukturaliz¨¢ciou, z¨¢v?zkami za mier, pre chudobn?ch a migrantov, v horizonte inov¨¢ci¨ª a bratstva.

Salvatore Cernuzio ¨C Vatican News

Vo viacerých veciach mal pápe? Franti?ek prvenstvo. Bol to prvý jezuitský pápe?, prvý pápe? pôvodom z Latinskej Ameriky, prvý, ktorý si zvolil meno Franti?ek bez ?íslovky, prvý, ktorý bol zvolený e?te za ?ivota svojho predchodcu, prvý, ktorý sa zdr?iaval mimo Apo?tolského paláca, prvý, ktorý nav?tívil krajiny, do ktorých pápe? predtým nepri?iel - od Iraku a? po Korziku -, prvý podpísal Deklaráciu o bratstve s jednou z hlavných islamských autorít. Bol tie? prvým pápe?om, ktorý vytvoril Radu kardinálov na riadenie Cirkvi, ktorý pridelil zodpovedné úlohy ?enám a laikom v kúrii, ktorý za?al synodu so zapojením Bo?ieho ?udu, ktorý zru?il pápe?ské tajomstvo v prípadoch sexuálneho zneu?ívania a odstránil trest smrti z katechizmu. Viedol Cirkev, kým vo svete zúrila nie jedna vojna, ale mnohé vojny, malé i ve?ké, ktoré sa vedú ?po ?astiach¡° na rôznych kontinentoch. Vojny, ktoré ?sú v?dy porá?kou¡°, ako opakoval vo viac ako 300 výzvach, aj ke? mu chýbal hlas, ktoré od vypuknutia násilia na Ukrajine a Blízkom východe zaberali v?etky posledné verejné vyhlásenia.

Skú?ky

Pápe? Franti?ek, rodený Jorge Mario Bergoglio, by v?ak pravdepodobne nechcel, aby sa pojem ?prvý¡° spájal s jeho pontifikátom, ktorý sa v týchto 12 rokoch tvaroval nie na dosiahnutie cie?ov alebo získanie primátov, ale na za?atie ?procesov¡°. Procesy prebiehajúce, procesy ukon?ené alebo vzdialené, procesy, ktoré sú pravdepodobne nezvratné aj pre jeho nástupcov na Petrovom stolci. ?innosti, ktoré vytvárajú ?nové dynamizmy¡° v spolo?nosti a v Cirkvi - ako napísal v pláne pontifikátu Evangelii gaudium - v?dy v horizonte stretnutia, výmeny a kolegiality.

Z konca sveta

?Za?nime túto cestu, biskup a ?ud,¡° boli prvé slová, ktoré zazneli z Lod?ie po?ehnania v neskorý ve?er 13. marca 2013 k davu, ktorý zaplnil Námestie sv. Petra po odstúpení Benedikta XVI. Tento dav novozvolený 76-ro?ný pápe?, ktorého zvolili jeho bratia kardináli ?z konca sveta¡°, po?iadal o po?ehnanie. Odrecitoval s ?udom Zdravas Mária, pri?om sa potkol v talian?ine, ktorú doteraz vytrvalo necvi?il, vzh?adom na zriedkavé náv?tevy pastiera z Buenos Aires v Ríme, pripraveného hne? po konkláve zbali? si kufre. A ?udu chcel na druhý de¨¾ vzda? svoju úctu zblízka tým, ?e sa odviezol do farnosti Sant'Anna a potom do Baziliky Santa Maria Maggiore, kde po?akoval pri ikone Salus Populi Romani, ochrankyni svojho pontifikátu, ktorej na?alej vzdával úctu v ka?dej silnej chvíli. A práve v libérijskej bazilike chce by? pochovaný.

Pastier uprostred ?udu

Blízkos? k ?u?om, dedi?stvo argentínskej slu?by, pápe? prejavoval vo v?etkých nasledujúcich rokoch rôznymi spôsobmi: náv?tevami vatikánskych zamestnancov na úradoch, piatkami milosrdenstva v rámci Jubilea 2016 na miestach opustenosti a vylú?enia, slávením Zeleného ?tvrtka vo väzniciach, domovoch dôchodcov a centrách prijatia, dlhým putovaním po farnostiach na rímskych predmestiach, ne?akanými náv?tevami a telefonátmi. A prejavil ju pri ka?dej apo?tolskej ceste, po?núc prvou do Brazílie v roku 2013, ktorú zdedil po pápe?ovi Benediktovi a z ktorej si pamätáme fotografiu pápe?ovho popamobilu uviaznutého uprostred davu.

Prvý pápe? v Iraku

?tyridsa?sedem bolo medzinárodných pútí argentínskeho pápe?a, ktoré sa uskuto?nili na základe udalostí, pozvaní od úradov, misií, ktoré sa mali vykona?, alebo nejakého vnútorného ?hnutia¡°, ako sám prezradil po?as spiato?ného letu z Iraku. Áno, skuto?ne Irak: tri dni v marci 2021 medzi Baghadom, Urom, Erbilom, Mosulom a Qaraqoshom, krajinami a dedinami s e?te stále zjavnými jazvami teroristickej matérie, s krvou na stenách a stanmi vysídlených ?udí pozd?? ciest, uprostred pandémie Covidu a v?eobecných obáv o bezpe?nos?. Cesta, ktorú mnohí neodporú?ali kvôli zdraviu a riziku útokov. Bola to cesta, ktorú chcel za ka?dú cenu. ?Najkraj?ia¡° cesta, ako sa v?dy zveroval sám pápe? Franti?ek, prvý pápe?, ktorý vstúpil na Abrahámovu zem, kam sa nepodarilo ís? Jánovi Pavlovi II. a rokoval so ?iitským vodcom Al-Sistanim.

Svätá brána v Bangui a najdlh?ia cesta do juhovýchodnej Ázie a Oceánie

Do Iraku ho viedla dobrá urputnos?, rovnaká ako tá, ktorá ho v roku 2015 zaviedla do Bangui, hlavného mesta Stredoafrickej republiky zraneného ob?ianskou vojnou, ktorá v tých istých d¨¾och náv?tevy zanechala na uliciach m?tvych. V africkej krajine, kam pod?a svojich slov chcel ís? aj za cenu skoku ?s padákom¡°, pápe? Franti?ek otvoril Svätú bránu Jubilea milosrdenstva po?as dojímavej ceremónie, ktorá zárove¨¾ predstavuje rekord Svätého roka otvoreného nie v Ríme, ale v jednej z najchudobnej?ích oblastí sveta. A mo?no to definova? aj ako dobrú tvrdohlavos?, ktorá o?ivila rozhodnutie podniknú? v septembri 2024 vo veku 87 rokov najdlh?iu cestu pontifikátu: Indonézia, Papua-Nová Guinea, Východný Timor, Singapur. Pätnás? dní, dva kontinenty, ?tyri ?asové pásma, 32 814 km precestovaných lietadlom. ?tyri rôzne svety, z ktorých ka?dý predstavuje hlavné témy magistéria: bratstvo a medzinábo?enský dialóg, periférie a klimatická núdza, zmierenie a viera, bohatstvo a rozvoj v slu?be chudobe.

Z Lampedusy do D?uby

A nemo?no zabudnú? ani na prvú cestu mimo Ríma, na malý ostrov Lampedusa, dejisko ve?kých migra?ných tragédií, s vencom kvetov hodeným na stredomorský ?cintorín pod holým nebom¡°. Výpove? sa zopakovala aj pri dvojnásobnej ceste na Lesbos (2016 a 2021) v kontajneroch a stanoch ute?encov a vysídlencov.

V histórii pontifikátu sa zapísala aj cesta do Svätej zeme (2014); do ?védska, do Lundu (2016) na oslavy 500. výro?ia luteránskej reformácie; do Kanady (2022) s prosbou o odpustenie pôvodnému obyvate?stvu za zneu?ívanie, ktorému boli vystavení predstavitelia Katolíckej cirkvi. A potom do Kon?skej demokratickej republiky a Ju?ného Sudánu (2023), pri?om v poslednej etape sa o to podelili anglikánsky prímas, arcibiskup Justin Welby, a moderátor Valného zhroma?denia ?kótskej cirkvi Ian Greenshields, aby zdôraznili ekumenickú vô?u uzdravi? rany národa. Tie isté, o ktorých zahojenie prosil juhosudánskych lídrov, ktorí sa v roku 2019 zi?li na dvojd¨¾ových rekolekciách v Dome sv. Marty, zakon?il prekvapivým gestom bozkávania nôh.

A opä? Kuba a Spojené ?táty (2015), cesta, ktorá spe?atila nadviazanie diplomatických vz?ahov medzi oboma krajinami. Historická udalos?, pre ktorú Franti?ek strávil mesiace, ke? posielal listy Barackovi Obamovi a Raúlovi Castrovi, v ktorých ich vyzýval, aby ?za?ali novú etapu¡°. Bol to samotný Obama, kto sa pontifikovi verejne po?akoval. V Havane sa uskuto?nilo aj stretnutie s moskovským pravoslávnym patriarchom Kirillom a podpísanie spolo?ného vyhlásenia, ktorého cie?om je uvies? do praxe ?ekumenizmus lásky¡°, záväzok kres?anov k bratskej?iemu ?udstvu. Záväzok, ktorý sa po rokoch stal tragicky aktuálnym a trochu zanedbaným, ke? v srdci Európy vypukla vojna.

Podpis Deklarácie o ?udskom bratstve v Abú Zabí

V neposlednom rade Abú Zabí (2019) a Dokument o ?udskom bratstve podpísaný spolu s ve?kým imámom al-Tayebom, ?ím sa zav??ilo upravenie vz?ahov so sunnitskou univerzitou Al-Azhar, ktoré sa za?alo objatím v Santa Marte a skon?ilo podpisom textu, ktorý sa okam?ite stal základným kame¨¾om islamsko-kres?anského dialógu, preneseného aj do rôznych ústav.

Encykliky

Skúsenosti, dialógy, gestá pre?ité na týchto cestách sa pretavili do dokumentov pontifikátu. ?tyri encykliky: prvá, Lumen fidei, na tému viery, ?tyri ruky s Benediktom XVI; potom Laudato si', výzva na vyvolanie ?zmeny kurzu¡° pre ?spolo?ný domov¡°, ktorý zrá?ajú na kolená klimatické zmeny a vykoris?ovanie, a na podnietenie ?innosti na odstránenie biedy a spravodlivého prístupu k zdrojom planéty. Tretia encyklika, Fratelli Tutti, chrbtica Magistéria, plod dokumentu z Abú Zabí, proroctvo - pred vypuknutím nových vojen - o bratstve ako jedinej ceste vpred pre budúcnos? ?udstva. Nakoniec Dilexit Nos vráti? sa k tradícii a aktuálnosti my?lienky ?o ?udskej a bo?skej láske Je?i?ovho srdca¡° a vysla? posolstvo svetu, ktorý akoby stratil srdce.

Apo?tolské exhortácie a Motu proprio

Existuje sedem apo?tolských exhortácií: od spomínanej Evangelii gaudium po C'est la confiance, k 150. výro?iu narodenia Terézie od Die?a?a Je?i?a. Medzi nimi postsynodálne exhortácie - Amoris Laetitia (Synoda o rodine), Christus Vivit (Synoda o mladých ?u?och), Querida Amazonia (Synoda pre panamskú oblas?) -, Gaudete et Exsultate o výzve k svätosti v sú?asnom svete, Laudate Deum, ideálne pokra?ovanie Laudato si ' na dokon?enie jeho výzvy reagova? na matku Zem pred ?bodom zlomu¡°.

Bolo vydaných takmer 60 Motu proprio na rekonfiguráciu ?truktúr Rímskej kúrie a územia Rímskej diecézy, na úpravu kánonického práva a vatikánskeho súdneho systému, na vydanie prísnej?ích noriem a postupov v boji proti zneu?ívaniu. Ide o dokument Vos estis lux mundi, ktorý zah?¨¾al výsledky, indície a odporú?ania zo samitu o ochrane maloletých vo Vatikáne vo februári 2019. Summitu, ktorý predstavoval vrchol práce v boji proti pedofílii a zneu?ívaniu zo strany duchovných, a to nielen sexuálnemu zneu?ívaniu; vyjadrenie ochoty Cirkvi kona? pravdivo a transparentne v kajúcom postoji. Prostredníctvom dokumentu Vos estis lux mundi pápe? Franti?ek zaviedol nové postupy pre nahlasovanie ob?a?ovania a násilia a zaviedol koncept zodpovednosti, t. j. zabezpe?il, aby biskupi a reho?ní predstavení niesli zodpovednos? za svoje ?iny.

Reforma Rímskej kúrie

Postupná reforma bola neustálou sú?as?ou pontifikátu, pri?om nechcel ignorova? odporú?ania kardinálov z predkoncilových kongregácií, ktorí budúceho nového pápe?a ?iadali o re?trukturalizáciu Rímskej kúrie a najmä vatikánskych financií, ktoré boli roky v centre ?kandálov. A pápe? okam?ite zriadil Radu kardinálov, C9 (ktorá sa v priebehu rokov zmenila na C6 a C8, ke??e sa menili jej jednotliví ?lenovia), malý ?senát¡°, ktorý mu mal pomáha? pri riadení univerzálnej Cirkvi a pracova? na reforme kúrie. Zlu?ovanie dikastérií a ?al?ie zmeny v tituloch a usporiadaní boli znakmi prebiehajúcej práce. Posledným krokom bola apo?tolská kon?titúcia Praedicate evangelium: bola dlho o?akávaná a promulgovaná v roku 2022, bez predo?lého upovedomenia a preambuly, pri?om zaviedla významné novinky. Patrí k nim zriadenie nového Dikastéria pre evanjelizáciu, ktorému predsedá priamo pápe?, a zapojenie laikov ?do úloh riadenia a zodpovednosti¡°. V tejto vlne zmien treba vidie? aj vymenovanie prvého laického prefekta Paola Ruffiniho do Dikastéria pre komunikáciu, prvej ?prefektky¡° Dikastéria pre in?titúty zasväteného ?ivota, sestry Simony Brambillovej, a prvej governátorky mesta Vatikán, sestry Raffaelly Petriniovej.

?eny

?eny, ?al?ia ni? týchto rokov Bergoglia na Petrovom stolci, pápe?a, ktorý viac ako iní zveril zodpovedné úlohy ?enským postavám, ktorý zriadil dve komisie pre ?túdium diakonie, ktorý nikdy neprestal pripomína? ?enského ?génia¡° a materský rozmer Cirkvi (ktorá ?je ?enou¡°, preto?e ?je Cirkvou , nie Cirkev"), ktorý za stoly poslednej synody o synodalite postavil po boku kardinálov a biskupov mní?ky, misionárky, profesorov, odborníkov, teológov, ktorým po prvý raz udelil aj hlasovacie právo.

?V?etci, v?etci, v?etci¡°

Otvorenie, aké pápe? Franti?ek urobil u? to?kokrát. Otvorenie a nie slzy, ani skoky; pre niektorých príli? rýchle, pre iných príli? opatrné. Procesy, v skuto?nosti aj tie. Ako napríklad udelenie sviatostí Eucharistie ako ?lieku¡° pre hrie?nikov, a nie ?pokrmu pre dokonalých¡°; prijatie LGBT+ ?udí s pozvaním k pastora?nej blízkosti, preto?e v Cirkvi je miesto pre ?v?etkých, ka?dého, ka?dého¡°; úpornos? v dialógu s predstavite?mi iných kres?anských denominácií a nábo?enstiev, po stáro?iach predsudkov a podozrievania, aj na základe ?ekumenizmu krvi¡°. Poh?ad aj na ?ínu s Do?asnou dohodou o menovaní biskupov, podpísanou v roku 2019 a trikrát obnovenou. Záblesk dialógu, medzi potknutiami a o?iveniami, so ?vzne?eným ?udom¡°, ktorý tú?il nav?tívi? celé tie roky. Tú?ba siahajúca a? k misionárskym tú?bam mladosti.

Misijnos? a synodalita

Misia, tie? patrila k ústredným témam. Vskutku, ?misionársky duch¡°, opakujúca sa výzva v textoch a homíliách, ide ruka v ruke so ?synodalitou¡°, ?al?ím termínom, ktorý za týchto dvanás? rokov zaznieval to?kokrát. ?Synodalite¡° venoval pápe? dve zasadnutia synody (2023 a 2024), pri?om obnovil ?truktúru a fungovanie zhroma?denia, vnímal potrebu za?a? synodálnu cestu ?zdola¡® a po skon?ení práce dokonca zriadil desa? ?tudijných skupín na preh?benie doktrinálnych, teologických a pastora?ných tém.

Chudobní a migranti

Z tohto pontifikátu sa potom spomenú axiómy, ktoré obsiahli celú cirkevnú, politickú a sociálnu realitu: ?kultúra plytvania¡°, ?globalizácia ?ahostajnosti¡°, ?chudobná Cirkev pre chudobných¡°, ?Cirkev vychádzajúca¡°, ?pastieri s vô¨¾ou oviec¡°, ?globálna etika solidarity¡°. Pozornos? chudobným zostane v roku 2017 zachovaná aj v?aka in?titúcii D¨¾a venovaného chudobným, ktorý v?dy charakterizuje obed pápe?a v Aule Pavla VI. po boku bezdomovcov a ?udí bez domova. U?enie o migrantoch zostane, deklarované ?tyrmi slovesami ?prija?, chráni?, podporova? a integrova?¡°, ako programové ukazovatele, ako ?eli? ?jednej z najvä??ích tragédií tohto storo?ia¡°. Zostane aj výzva vypracova? ??estné kompromisy¡° ako rie?enia konfliktov, ktoré rozde?ujú Európu, Blízky východ a Afriku.

Záväzok k mieru

Tieto konflikty, ktoré v posledných rokoch vyvolávali nepríjemné obavy, odsudzované v bombastických výzvach a listoch nunciom a národom postihnutým násilím, zmier¨¾ované prostredníctvom videohovorov - predov?etkým ka?dodenného do farnosti v Gaze - alebo misií kardinálov a posielania základných potrieb. ?Nemyslel som si, ?e budem pápe?om vo vojnovom ?ase,¡° zveril sa v prvom a jedinom podcaste s vatikánskymi médiami pri príle?itosti 10. výro?ia svojho zvolenia.

Mier bol jeho stálym cie?om. Za mier pápe? Franti?ek neustále ?iadal o modlitby, zvolával Dni pôstu a modlitieb - za Sýriu, Libanon, Afganistan, Svätú zem -, do ktorých sa zapájali veriaci zo v?etkých zemepisných ?írok, zasvätil Rusko a Ukrajinu Nepo?kvrnenému Srdcu Panny Márie v roku 2022, zorganizoval historické momenty, ako bolo zasadenie olivovníka vo Vatikánskych záhradách 8. júna 2014 s prezidentmi Izraela ?imonom Peresom a Palestíny Mahmúdom Abbásom. V záujme mieru pápe? urobil drá?divé gestá, napríklad nasadol do svojho auta a de¨¾ po zhodení prvej bomby na Kyjev i?iel do kancelárie ruského ve?vyslanca pri Svätej stolici Alexandra Avdejeva, pokúsil sa nadviaza? kontakty s prezidentom Putinom a ubezpe?il ho, ?e je k dispozícii na sprostredkovanie. Pápe? Franti?ek nieko?kokrát pokarhal hlavy ?tátov a vlád, varoval vojnových velite?ov, ?e sa budú pred Bohom zodpoveda? za slzy preliate medzi národmi, stigmatizoval prekvitajúci trh so zbra¨¾ami tým, ?e predlo?il návrh, aby sa výdavky na zbrojenie pou?ili na zalo?enie Svetového fondu na odstránenie hladu. Vyzýval na budovanie mostov a nie stavanie múrov, nabádal k uprednost¨¾ovaniu spolo?ného dobra pred vojenskými stratégiami, ?o sa niekedy nesprávne interpretuje a kritizuje.

Inovácie

V posledných rokoch nechýbala kritika na adresu argentínskeho pápe?a, ktorý v?dy komentoval hádky a pohlavárov s tým humorom, ktorý je tým, ??o má najbli??ie k Bo?ej milosti¡°. Pápe? Franti?ek priná?al otázky a udivoval, mo?no oh?¨¾al nos nad niektorými prelomeniami tabu a naru?ením protokolov a starých zvyklostí, ?i prerobením samotného pápe?ského úradu s iným dress kódom, inou rezidenciou, nezvy?ajným gestom a blízkos?ou, originálnym pastora?ným ?týlom. Alebo vystupovaním v ?ivých internetových prenosoch a televíznych programoch, vyu?ívajúc ú?et X @Pontifex, v 9 jazykoch, ako kanál na odovzdávanie posolstiev potrebnej bezprostrednosti a ?írenia.

?a?ké chvíle a zdravotné problémy

V týchto v?dy naplnených rokoch, s ve?mi zriedkavými chví?ami oddychu (a zru?ením tradi?ných pápe?ských prázdnin v Castel Gandolfo), nebola núdza o ?a?ké momenty, vrátane súdnych procesov - na ?ele s dlhým a zlo?itým procesom pre správu fondov Svätej stolice -, kauzy Vatileaks 2, ?kandálov zneu?ívania a korupcie, vydávania kníh, ktorým chýbala ?u??achtilos? a ?udskos?¡°. A nechýbali ani zdravotné trápenia medzi operáciami v nemocnici Gemelli v rokoch 2021 a 2023, hospitalizáciou v tej istej nemocnici, opä? v roku 2023, pre komplikácie dýchacích ciest, potom prechladnutia, chrípky a bolesti kolien, ktoré ho posledné tri roky nútili sedie? na vozíku. A napokon najdlh?ia hospitalizácia - 38 dní - kvôli obojstrannému zápalu p?úc. Problémy, ktoré mu v?ak nezabránili by? prítomný a blízky ?u?om, ako to bolo vidie? v posledných tý?d¨¾och po prepustení z nemocnice pri prekvapivých náv?tevách Námestia svätého Petra, Vatikánskej baziliky a Santa Maria Maggiore, poslednej z vy?e sto náv?tev pred za?iatkom Ve?kého tý?d¨¾a.

?tatistické údaje

Mnohé ?a?kosti nikdy nezabránili intenzívnej aktivite alebo náv?tevnosti podujatí. Vypovedajú o tom niektoré ?tatistické údaje: viac ako 500 generálnych audiencií, desa? konzistórií na vytvorenie 163 nových kardinálov, ktorí vrátili tvári Cirkvi charakter univerzálnosti, viac ako 900 kanonizácií (vrátane troch predchodcov: Ján XXIII, Ján Pavol II, Pavol VI), ??peciálne roky¡° vrátane tých za zasvätený ?ivot (2015 - 2016), svätého Jozefa (2020 - 2021) a rodinu (2021 - 2022); ?tyri Svetové dni mláde?e: Rio de Janeiro, Krakov, Panama, Lisabon. Dve jubileá: Mimoriadne jubileum milosrdenstva v roku 2016 a Riadne jubileum 2025, ktoré práve prebieha, na tému ?Pútnici nádeje¡°.

Statio Orbis po?as pandémie Covid

Bol to pápe? Jorge Mario Bergoglio, ktorý sa usiloval o blízkos? so ?irokou verejnos?ou aj prostredníctvom rozhovorov, kníh, predslovov, autobiografií. Pápe?, o ktorom mo?no viac ako mnohé slová a spisy zostane v pamäti jeden obraz: on, osamelý, kulhajúci, v da?di, vo v?eobecnom tichu výluky a jedinom pozadí sanitky, ako prechádza cez Svätopeterské námestie v pozastavenom ?ase pandémie. Je to Statio Orbis z 27. marca 2020, v ktorom svet uzamknutý sleduje na?ivo v televízii starca, ktorý akoby niesol na svojich pleciach celú váhu tragédie, ktorá prevrátila ka?dodenný ?ivot a zvyky. ?udstvo sa trápilo, ale pápe? hovoril o nádeji. A o bratstve: ?Uvedomili sme si, ?e sme na tej istej lodi, v?etci krehkí a dezorientovaní, ale zárove¨¾ v?etci povolaní veslova? spolu¡°.

Preklad Martin Jarábek

?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.

21 apr¨ªla 2025, 15:50