Homília pápe?a Franti?ka: Prítomnos? chor?ch je dar
HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA
Jubileum chorých a pracovníkov zdravotníctva 6. apríl 2025
?H?a, robím ?osi nové, práve teraz to klí?i, nebadáte?“ (Iz 43,19). Tieto slová adresuje Boh ústami proroka Izaiá?a izraelskému ?udu, ktorý sa nachádza v babylonskom exile. Izraeliti pre?ívajú ?a?ké obdobie a zdá sa, ?e v?etko je stratené. Jeruzalem bol dobytý a zni?ený vojskom krá?a Nabuchodonozora II. a deportovanému ?udu nezostalo ni?. Obzor je zatvorený, budúcnos? temná, nádej je rozbitá. V?etko ich vedie k rezignácii, k trpkému zmiereniu sa so svojím osudom a k pocitu, ?e ich Boh u? nepo?ehnáva.
A predsa práve v takejto situácii pozýva Pán svoj ?ud, aby si v?imol nie?o nové, ?o sa rodí. Nejde o nie?o, ?o sa e?te len udeje v budúcnosti, ale o to, ?o sa u? teraz deje, ?o práve za?ína klí?i?. ?o to je? ?o mô?e vzniknú?, ba dokonca ?o u? mô?e klí?i? v takejto beznádejnej a zni?enej krajine?
Rodí sa nový ?ud. ?ud, ktorý po páde falo?ných istôt z minulosti objavil to, ?o je podstatné: zosta? jednotní a krá?a? spolu vo svetle Pánovom (porov. Iz 2,5). ?ud, ktorý mô?e obnovi? Jeruzalem, preto?e ?aleko od Svätého mesta, s u? zni?eným chrámom a bez mo?nosti slávi? slávnostné liturgie sa nau?il stretáva? s Pánom iným spôsobom: v obrátení srdca (porov. Jer 4,4), v konaní práva a spravodlivosti, v starostlivosti o chudobných a núdznych (porov. Jer 22,3), v skutkoch milosrdenstva.
Rovnaké posolstvo, aj ke? trochu inak, zaznieva tie? v evanjeliovom príbehu (porov. Jn 8,1-11). Aj tu je osoba, ?ena, ktorej ?ivot je zni?ený. Nie geografickým exilom, ale morálnym odsúdením. Je hrie?nica, a preto je vylú?ená zo spolo?nosti a odsúdená na smr?. Aj pre ňu sa zdá, ?e niet nádeje. Ale Boh ju neopú??a. Práve ke? jej prenasledovatelia u? dr?ia v rukách kamene, vstupuje do jej ?ivota Je?i?, bráni ju a zachraňuje ju pred ich násilím, ?ím jej ponúka mo?nos? za?a? nový ?ivot: ?Cho?,“ hovorí jej, ?si slobodná“, ?si zachránená“ (porov. v. 11).
Tieto dramatické a dojímavé príbehy nás v pôstnom ?ase pozývajú obnovi? na?u dôveru v Boha, ktorý je stále blízko pri nás, aby nás zachránil. Niet exilu, násilia, hriechu, ani inej reality ?ivota, ktorá by Mu zabránila stá? pred na?imi dverami a klopa?, pripravený vstúpi?, len ?o Mu to dovolíme (porov. Zjv 3,20). Ba práve vtedy, ke? sa skú?ky stávajú naj?a??ími, nás Jeho milos? a láska objímajú e?te pevnej?ie, aby nás pozdvihli.
Sestry a bratia, tieto texty ?ítame pri príle?itosti Jubilea chorých a zdravotníkov. Choroba je ur?ite jednou z naj?a??ích skú?ok v ?ivote, v ktorej zakú?ame svoju krehkos?. Mô?e nás privies? k tomu, ?e sa cítime ako ?ud v exile alebo ako ?ena z evanjelia – bez nádeje do budúcnosti. Ale nie je to tak. Ani v týchto momentoch nás Boh neopú??a a ak sa mu odovzdáme, práve vtedy, ke? na?e sily slabnú, mô?eme pocíti? útechu jeho prítomnosti. On sám sa stal ?lovekom, aby zdie?al na?u slabos? (porov. Flp 2,6-8) a dobre vie, ?o je utrpenie (porov. Iz 53,3). Preto mu mô?eme zveri? svoju boles? s istotou, ?e u neho nájdeme súcit, blízkos? a ne?nos?.
Ale to nie je v?etko. Boh nás zapája do svojej lásky, aby sme sa aj my mohli sta? ?anjelmi“, poslami Jeho prítomnosti pre druhých. ?asto sa tak poste? chorého stáva ?svätým miestom“ spásy a vykúpenia – ako pre chorého, tak aj pre tých, ktorí sa o neho starajú.
Milí lekári, zdravotníci a v?etci pracovníci v zdravotníctve, ke? sa staráte o svojich pacientov, zvlá?? o tých najkrehkej?ích, Pán vám ponúka mo?nos? neustále obnovova? svoj ?ivot, ?ivi? ho v?a?nos?ou, milosrdenstvom a nádejou. Pozýva vás, aby ste ho osvecovali pokorným vedomím, ?e ni? nie je samozrejmé a v?etko je Bo?í dar. Nechajte prítomnos? chorých vstúpi? do va?ich ?ivotov ako dar, ktorý uzdravuje va?e srdce od v?etkého, ?o nie je láska, a zahrieva ho ohňom súcitu.
S vami, drahí chorí, v tomto období svojho ?ivota ve?a zdie?am: skúsenos? choroby, pocit slabosti, závislos? od iných, potrebu podpory. Nie je to v?dy ?ahké, ale je to ?kola, kde sa denne u?íme milova? a necha? sa milova? – bez nárokov, bez odmietania, bez ?útosti, bez zúfalstva. Bu?me v?a?ní Bohu aj blí?nym za dobro, ktoré prijímame, a zostaňme s dôverou otvorení tomu, ?o e?te príde. Nemocni?ná izba a poste? chorého sa mô?u sta? miestom, kde opä? po?ujeme Pánov hlas: ?H?a, robím ?osi nové, práve teraz to klí?i, nebadáte?“ (Iz 43,19). A tak sa obnoví a posilní na?a viera.
Benedikt XVI., ktorý nám v ?ase svojej choroby poskytol krásne svedectvo pokoja - napísal, ?e ?miera ?udskosti sa zásadne ur?uje vo vz?ahu k utrpeniu“ a ?e ?spolo?nos?, ktorá nedoká?e prija? utrpenie [...], je krutá a ne?udská spolo?nos?“ (encyklika Spe salvi, 38). Je to pravda: spolo?né ?elenie utrpeniu nás robí ?udskej?ími a zdie?anie bolesti je dôle?itou etapou na ka?dej ceste k svätosti.
Drahí priatelia, neodsúvajme tých, ktorí sú krehkí, pre? z ná?ho ?ivota, ako to dnes, ?ia?, niekedy robí istý typ mentality, nevylu?ujme boles? z ná?ho prostredia. Urobme z nej rad?ej príle?itos? na spolo?ný rast, na pestovanie nádeje v?aka láske, ktorú nám Boh ako prvý vlial do srdca (porov. Rim 5, 5) a ktorá nadov?etko zostáva nav?dy (porov. 1 Kor 13, 8-10.13).
Preklad Martin Jarábek
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
