Kard. Re: Milosrdenstvo a rados? evanjelia sú dve k?ú?ové slová pontifikátu pápe?a Franti?ka
POHREBNÁ OM?A ZA ZOSNULÉHO RÍMSKEHO VE?K?AZA FRANTI?KA
Homília Jeho Eminencie kardinála Giovanniho Battistu Re, dekana Kolégia kardinálov
Námestie svätého Petra, sobota 26. apríla 2025
Na tomto majestátnom Námestí svätého Petra, kde pápe? Franti?ek po?as týchto dvanástich rokov tak ?asto slávil Eucharistiu a predsedal ve?kým stretnutiam, sme sa zhroma?dili v modlitbe pri jeho telesných pozostatkoch so zarmúteným srdcom, no posilnení istotou viery, ktorá nás uis?uje, ?e ?udský ?ivot sa nekon?í v hrobe, ale pokra?uje v Otcovom dome v radostnom ?ivote, ktorý nepozná súmrak.
V mene Kolégia kardinálov vás srde?ne pozdravujem a ?akujem vám za va?u prítomnos?. Chcel by som vyjadri? svoje úctivé pozdravy a úprimnú v?aku po?etným hlavám ?tátov, predsedom vlád a oficiálnym delegáciám, ktoré pri?li z mnohých krajín vyjadri? náklonnos?, úctu a uznanie pápe?ovi, ktorý nás opustil.
Obrovské prejavy náklonnosti a ú?asti, ktoré sme v?etci videli po jeho odchode z tohto sveta do ve?nosti, nám ukazujú, ako pontifikát pápe?a Franti?ka ve?mi intenzívne zasiahol mysle i srdcia.
Posledný obraz o ňom, ktorý nám zostane v o?iach i v srdci, je z uplynulej slávnosti Ve?kono?nej nedele, ke? nám napriek vá?nym zdravotným problémom chcel udeli? po?ehnanie z lod?ie Baziliky svätého Petra a potom zís? na toto námestie, aby z otvoreného papamobilu pozdravil ve?ký dav, ktorý tu bol na ve?kono?nej svätej om?i.
S na?ou modlitbou teraz chceme zveri? du?u milovaného pápe?a Bohu, aby mu daroval ve?né ??astie v jase a sláve svojho nesmierneho milosrdenstva.
Osvet?uje nás a vedie evanjeliový úryvok, v ktorom zaznieva samotný Kristov hlas, oslovujúci prvého z apo?tolov, Petra: ??imon, syn Jánov, miluje? ma viac ako títo?“ A Petrova odpove? bola rýchla a úprimná: ?Pane, ty vie? v?etko, ty vie?, ?e ?a mám rád.“ A Je?i? mu zveril ve?ké poslanie: ?Pas moje ovce.“ To zostane trvalou úlohou Petra a jeho nástupcov – slu?ba lásky v stopách Majstra a ná?ho Pána Je?i?a Krista (Mk 10, 45).
Napriek závere?nej krehkosti a utrpeniu si pápe? Franti?ek zvolil túto cestu darovania sa a? do posledného dňa svojho pozemského ?ivota. Krá?al v stopách svojho Pána, Dobrého pastiera, ktorý miloval svoje ovce a? do krajnosti. A robil to s odvahou a pokojom, blízko svojmu stádu – Cirkvi Bo?ej. Ke? bol kardinál Bergoglio 13. marca 2013 zvolený na konkláve za nástupcu pápe?a Benedikta XVI., mal za sebou roky reho?ného ?ivota v Spolo?nosti Je?i?ovej, a bol obohatený 21-ro?nou pastora?nou skúsenos?ou v arcidiecéze Buenos Aires, najprv ako pomocný biskup, potom ako koadjútor a napokon ako arcibiskup.
Rozhodnutie prija? meno Franti?ek sa okam?ite javilo ako vo?ba programu a ?týlu, ktorým chcel formova? svoj pontifikát, in?pirujúc sa duchom svätého Franti?ka z Assisi.
Pápe? Franti?ek si zachoval svoj temperament a pastora?ný spôsob vedenia a hne? vtla?il spravovaniu Cirkvi pe?a? svojej silnej osobnosti, nadväzoval priamy kontakt s jednotlivcami a národmi, tú?il by? blízko v?etkým, s osobitnou pozornos?ou vo?i ?u?om v núdzi, neúnavne sa rozdával najmä posledným tohto sveta – pre vylú?ených. Bol pápe?om medzi ?u?mi, so srdcom otvoreným pre v?etkých. Bol tie? pápe?om vnímavým na nové výzvy spolo?nosti a na to, ?o Duch Svätý vzbudzoval v Cirkvi.
Typickým slovníkom a jazykom bohatým na obrazy a metafory sa v?dy sna?il osvet?ova? problémy na?ej doby múdros?ou evanjelia, ponúkajúc odpovede vo svetle viery a povzbudzujúc ?i? kres?ansky výzvy a rozpory týchto ?ias, ktoré rád ozna?oval ako ?zmenu epochy“.
Mal ve?kú spontánnos? a neformálnym spôsobom oslovoval v?etkých – aj ?udí vzdialených od Cirkvi.
Bol plný ?udského tepla a hlboko citlivý na dne?né drámy. Pápe? Franti?ek naplno pre?íval úzkosti, utrpenia i nádeje ná?ho globalizovaného sveta a rozdával sa v úsilí pote?ova? a povzbudzova? posolstvom schopným priamo a bezprostredne zasiahnu? srdcia ?udí.
Jeho charizma prijatia a po?úvania, spojená so správaním zodpovedajúcim dne?nej citlivosti, sa dotýkala s?dc a usilovala sa prebúdza? morálne a duchovné sily.
Primát evanjelizácie sprevádzal jeho pontifikát – ?íril rados? evanjelia s jasným misijným dôrazom, ?o bolo aj názvom jeho prvej apo?tolskej exhortácie Evangelii gaudium. Rados?, ktorá nap?ňa srdce dôverou a nádejou toho, kto sa zveruje Bohu.
Hlavným motívom jeho misie bolo aj presved?enie, ?e Cirkev je domovom pre v?etkých – domom s v?dy otvorenými dverami. ?asto pou?íval obraz Cirkvi ako ?po?nej nemocnice“ po bitke, v ktorej je mnoho ranených. Hovoril o Cirkvi, ktorá chce s rozhodnos?ou lie?i? problémy ?udí a ve?ké utrpenia rozdrobujúce dne?ný svet. Ukazoval obraz Cirkvi, ktorá je schopná sa skloni? ku ka?dému ?loveku – bez oh?adu na jeho vierovyznanie ?i stav – a uzdravova? jeho rany.
Jeho gestá a výzvy v prospech ute?encov a migrantov boli nespo?etné. Neúnavne zdôrazňoval, ?e treba kona? v prospech chudobných.
Symbolicky významné je, ?e jeho prvá cesta ako pápe?a smerovala na ostrov Lampedusa – symbol tragédie migrácie, kde zahynuli tisíce ?udí v mori. V rovnakom duchu sa niesla aj jeho cesta na Lesbos, ktorú absolvoval spolu s ekumenickým patriarchom a aténskym arcibiskupom, ako aj slávenie svätej om?e na hranici medzi Mexikom a Spojenými ?tátmi po?as jeho cesty do Mexika.
Zo 47 náro?ných apo?tolských ciest vojde do dejín osobitne náv?teva Iraku v roku 2021, ktorú uskuto?nil napriek v?etkým rizikám. Táto náro?ná apo?tolská cesta bola balzamom na otvorené rany irackého ?udu, ktorý ve?mi trpel pod ne?udským konaním ISISu. Bola to cesta významná aj pre medzinábo?enský dialóg – ?al?í dôle?itý rozmer jeho pastora?ného pôsobenia. S apo?tolskou cestou v roku 2024 do ?tyroch krajín Ázie a Oceánie pápe? dosiahol ?najvzdialenej?ie periférie sveta“.
Pápe? Franti?ek neustále kládol do centra evanjelium milosrdenstva a opakovane zdôrazňoval, ?e Boh sa nikdy neunaví odpú??a?: on v?dy odpú??a – nech je situácia kajúceho akáko?vek, ak sa vráti na správnu cestu.
Preto chcel mimoriadny Jubilejný rok milosrdenstva, aby ukázal, ?e milosrdenstvo je ?srdcom evanjelia“.
Milosrdenstvo a rados? evanjelia sú dve k?ú?ové slová pontifikátu pápe?a Franti?ka.
Na rozdiel od toho, ?o nazval ?kultúrou vyra?ovania“, hovoril o kultúre stretnutia a solidarity. Téma bratstva prenikala celý jeho pontifikát s dôraznou naliehavos?ou. V encyklike Fratelli tutti chcel o?ivi? celosvetovú tú?bu po bratstve – preto?e v?etci sme de?mi toho istého Otca, ktorý je na nebesiach. Silno pripomínal, ?e v?etci patríme k jednej ?udskej rodine a ?e nik sa nezachráni sám.
V roku 2019, po?as cesty do Spojených arabských emirátov, pápe? Franti?ek podpísal dokument o ??udskom bratstve pre svetový mier a spolu?itie“, poukazujúc na spolo?né Bo?ie otcovstvo.
Svojím posolstvom encykliky Laudato si’ sa prihovoril ?enám a mu?om celého sveta a upriamil pozornos? na povinnos? a spolo?nú zodpovednos? za ná? spolo?ný domov.
Tvárou v tvár vy?íňaniu mnohých vojen v týchto rokoch – s ne?udskými hrôzami a nespo?ítate?nými obe?ami a skazou – pápe? Franti?ek neprestajne dvíhal svoj hlas a úpenlivo prosil o mier, vyzýval k rozumnosti a pozýval k ?estnému dialógu, ktorý by mohol prinies? rie?enia, lebo – ako hovorieval – vojna je len smr? ?udí, ni?enie domov, ni?enie nemocníc a ?kôl. Vojna v?dy zanecháva svet hor?í ne? aký bol predtým, ako hovorieval: je v?dy bolestivou a tragickou porá?kou pre v?etkých.
?Budova? mosty, nie múry“ – táto výzva bola jednou z jeho opakovaných tém. A jeho slu?ba vo viere ako nástupcu apo?tola Petra bola v?dy spojená so slu?bou ?loveku vo v?etkých jeho dimenziách.
V duchovnom spojení s celým kres?anstvom sme sa tu dnes zhroma?dili v hojnom po?te, aby sme sa modlili za pápe?a Franti?ka, aby ho Boh prijal do objatia svojej ve?kej lásky.
Pápe? Franti?ek zvy?ajne zakon?ieval svoje príhovory a osobné stretnutia slovami: ?Nezabudnite sa modli? za mňa.“
Teraz, drahý pápe? Franti?ek prosíme teba, aby si sa modlil za nás. Prosíme ?a, aby si z neba po?ehnal Cirkev, po?ehnaj Rím, po?ehnaj celý svet, ako si to minulú nede?u urobil z lod?ie tejto baziliky v poslednom objatí s Bo?ím ?udom – a zároveň symbolicky s celým ?udstvom, ktoré úprimným srdcom h?adá pravdu a nesie vysoko fak?u nádeje.
Preklad Martin Jarábek
Aktualizované o 11:23 h
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.