杏MAP导航

Antonella Palermo, Zuzana Klimanová  - Vatican News

Z Gazy prichádza svedectvo farára Svätej rodiny, otca Gabriela Romanelliho, ktorý potvrdzuje blízkos? pápe?a Franti?ka k obyvate?stvu vy?erpanému vojnou. Ako uvádza kňaz, pred nieko?kými dňami im pápe? opä? telefonoval z Domu sv. Marty, kde trávi obdobie rekonvalescencie: ?Svätý Otec zavolal, pozdravil nás, opýtal sa, ako sa nám darí, ako sa majú ?udia.“ Deti mali ve?kú rados?, v?etci ?akujú za toto ?al?ie gesto pápe?ovej nehy.

V?aka pápe?ovi za jeho blízkos?

??udia sa ve?mi te?ili, ke? po?uli, ?e volá. Boli sme práve pri dverách fary, vo vnútri areálu. Deti a mladí ?udia za?ali kri?a? ?Nech ?ije pápe?“ (Viva il Papa) v arab?ine i v talian?ine,“ rozpráva otec Gabriel. ?Odovzdal nám svoje po?ehnanie, modlitbu. Bol to krátky, ale ve?mi srde?ný telefonát, ve?mi si ho vá?ime. Povedali sme mu, ?e sme ve?mi radi, ?e sme ho videli v nede?u pri modlitbe Anjel Pána a opä? sme po?uli jeho prosbu o pokoj. Situácia v celom Pásme je naozaj desivá, - pokra?uje kňaz, - preto sme ve?mi ocenili jeho blízkos?, jeho modlitbu a starostlivos? o v?etkých. Po?akovali sme mu.“

Nech vojna skon?í pre dobro v?etkých

Farár potvrdzuje, ?e podmienky, v ktorých ?ijú ?udia v Pásme Gazy, sú ?nepredstavite?né“, presne tak, ako to vyjadril pápe? v texte k modlitbe Anjel Pána, zverejnenom v nede?u 6. apríla. Kňaz vyzýva: ?Ve?a sa modlite za dar pokoja a pracujte pre mier. Presved?te ka?dého, v?etkých vodcov národov, ?e mier je mo?ný. Pokia? bude tento ozbrojený konflikt pokra?ova?, v podstate sa nevyrie?i ?iadny problém. Je to práve naopak“. Pod?a farára z Gazy je potrebné ?presved?i? v?etkých o tom, aby sa táto vojna skon?ila so v?etkými podmienkami v prospech ?udí, tejto ?asti palestínskeho ?udu, av?ak pre dobro v?etkých, Palestín?anov aj Izrael?anov. Treba sa modli? a pracova? za mier a spravodlivos?. Táto vojna sa musí ?o najskôr zastavi?. ?ije tu viac ako dva milióny ?udí!“

?V klietke“

Otec Romanelli vysvet?uje, ?e kres?anská komunita je ?v?aka Bohu a neustálej pomoci Latinského jeruzalemského patriarchátu“ v poriadku , v rámci mo?ností a kontextu v akom sa nachádza: ?Spolu s na?imi 500 ute?encami a moslimskými susedmi v ?tvrti Zeitoun sme zatia? v poriadku i napriek tomu, ?e v?etkého za?ína by? nedostatok. V iných ?tvrtiach chýba v?etko: potraviny, voda... Kríza existovala u? pred vojnou, tak?e si to viete predstavi? teraz, po roku a pol vojny. Potraviny, voda a lieky sú urgentne potrebné v celom Pásme“. ?Gaza je väzenie, stala jednou ve?kou klietkou. Pomáhame ?u?om ko?ko len mô?eme, stovkám ute?encov, tisícom moslimských civilných rodín, ktoré sú okolo nás. Pomáhame v?etkým, kres?anom aj nekres?anom, naozaj sa sna?íme by? nástrojom pokoja pre v?etkých.“

?Nádej v tých, ktorí naozaj chcú mier“

Obyvatelia Gazy pre?ívajú ?a?ký krí?, skuto?ný Pôst, a sna?ia sa nerezignova?. ?Spoliehame sa na pomoc Pána, na ?udí dobrej vôle, ktorí naozaj chcú mier“. Farár z Gazy vyzýva: modlime sa za mier a pracujme pre pokoj a spravodlivos?. ?Treba v?etkých presved?i?, ?e táto vojna sa musí skon?i?. To je prvý nevyhnutný krok. A potom treba da? ?u?om nádej, ?e v Pásme Gazy mô?u ?i? aj na?alej bez toho, aby boli vysídlení,“ hovorí farár, pod?a ktorého sa u? ani nevie, ko?ko ?udí sa v Pásme nachádza: ?Hovorí sa, ?e sú tu e?te 2 milióny a 300 tisíc ?udí. V meste Gaza nás bolo pred vojnou 1 milión a 100 tisíc na severe, potom po?as vojny nás zostalo 400 000, ke? za?alo plati? prímerie, odhaduje sa, ?e z juhu na sever odi?lo najmenej 300 000 ?udí, a teraz sa po?et nevie...“.

?udí nemo?no presúva? ako predmety

Na hypotézu, ?e Gazu mo?no premeni? na turistickú plá? odsunom miestneho obyvate?stva, hoc aj na hranici vy?erpania, páter Romanelli reaguje: ?Treba re?pektova? právo ka?dého ?loveka bez oh?adu na jeho ob?ianstvo, nábo?enstvo ?i situáciu. Palestín?anov v tejto ?asti Svätej zeme je 2 milióny 300 tisíc, sú to ?udské osoby! Jedným z ?udských práv, ktoré je v?eobecne uznávané, je právo ma? vlastnú zem. ?udia sú protagonistami práv, nie sú predmetmi. ?udí nemo?no vysídli? a zbavi? ich práv, predov?etkým práva na ?ivot a potom práva na vlastnú pôdu, na starostlivos? a majetok, na ich citové väzby, na ich podnikanie. Skuto?ný mier sa musí budova? na spravodlivosti, nie na nespravodlivosti“.