杏MAP导航

Martin Jarábek – Vatican News

Svätý Otec hne? v úvode opisuje to, ?o sám nazýva ?súbe?nou krízou“ (polykríza), ?i?e sériou navzájom prepojených problémov, ktoré sa odrá?ajú vo viacerých oblastiach ?udskej existencie. Poukazuje na krízu vojen, sociálnych neistôt, pandémií, na energetické i klimatické problémy a na zlo?ité pohyby migrácie. Pod?a Petrovho nástupcu tieto javy výrazne vplývajú na to, ako vnímame budúcnos? ?udstva:

?Ak sa nepozastavíme a nezamyslíme sa nad tým, ako vlastne chápeme svet a ?i sme ochotní meni? svoje postoje, budeme – tak ako v minulosti pri iných krízach – len vraca? úder tým istým spôsobom, ktorý sa ukazuje ako nedostato?ný.“

Svätý Otec zároveň upozorňuje, ?e príli? ?asto sa necháme unies? pocitom, ?e problémy nás presahujú, a rezignujeme na h?adanie rie?ení. Rímsky biskup v?ak trvá na tom, ?e Cirkev a spolo?nos? ako celok sú povolané k odvahe, ktorú treba spája? s dôkladným výskumom a na?úvaním vedeckým poznatkom.

Nepremárnené ponau?enie z pandémie

Petrov nástupca v tejto súvislosti pripomína nedávnu skúsenos? pandémie COVID-19, ktorá pod?a neho preukázate?ne ukazuje, aké krehké sú na?e systémy, no zároveň priná?a mo?nos? hlb?ieho sebaskúmania:

?Spomeňme si na pandémiu: takpovediac sme ju ?premrhali“, mohli sme viac pracova? na premene svedomia a spolo?enskej praxe (porov. apo?tolská exhortácia Laudate Deum, 36). A ?al?ím dôle?itým krokom, aby sme nezostali stá? na mieste, ukotvení v na?ich istotách, zvykoch a obavách, je pozorne po?úva? prínos vedeckého poznania. Téma po?úvania je rozhodujúca.“

V tejto rovine pod?a Svätého Otca nemo?no obís? poznatky vedy a zároveň je nutné preskúma? na?e ?vnútorné odporovanie“ vo?i akejko?vek skuto?nej premene. Pápe? varuje pred tým, aby sme sa nedr?ali len minulých istôt a zvykov a uzatvára, ?e budúce krízy mô?u ukáza?, do akej miery je ?udstvo schopné reagova? pru?ne a eticky.

Na?úvanie vede ako záruka skuto?nej transformácie

Rímsky biskup zdôrazňuje, ?e veda neustále napreduje, pri?om mení ná? poh?ad na realitu. Uvádza príklad rozvinutia fyziky od ?ias Isaaca Newtona a? po sú?asnú kvantovú teóriu, ktorá odkryla ove?a dynamickej?iu predstavu o stavebných prvkoch prírody. V tejto súvislosti pápe? vyzýva na to, aby sme neupadali do poku?enia spolieha? sa výlu?ne na technokraciu:

?Je potrebné prepracova? na?e chápanie ?nepretr?itého stvorenia“ s vedomím, ?e to nebude technokracia, ktorá nás zachráni (porov. encyklika Laudato si', 101): pod?ahnú? utilitaristickej a neoliberálnej planetárnej deregulácii znamená zavies? zákon silnej?ieho ako jediné pravidlo; a je to zákon, ktorý dehumanizuje.“

Príklad Teilharda de Chardina

Svätý Otec spomína osobnos? jezuitského vedca Pierra Teilharda de Chardina. Vyzdvihuje jeho ?odvá?ny a in?piratívny“ prístup, ktorým sa sna?í uvies? do dialógu teologickú a vedeckú perspektívu. Pod?a Svätého Otca je Teilhard de Chardin príkladom toho, ?e nábo?enská viera nemusí stá? v protiklade k vede, naopak, mô?e sa s ňou prelína? a tak priná?a? poh?ad, ktorý stavia do centra prepojenos? v?etkých stvorení.
Teilharda de Chardin fascinuje my?lienka ,vz?ahu‘, vzájomnej závislosti medzi v?etkými bytos?ami a stvoreniami. Uvedomuje si, ?e ?lovek je sú?as?ou ?ir?ieho evolu?ného procesu, a nebojí sa ,hodi? kameň do jazera‘, teda prekona? hranice aj za cenu istého neporozumenia.

Nádej je kolektívne úsilie

Vo svojom posolstve rímsky biskup vyzdvihuje význam nádeje, ktorá nespo?íva len v súkromných tú?bach jednotlivcov, ale vo vedomí spolo?nej zodpovednosti:

?Nádej je základný postoj, ktorý nás podporuje na na?ej ceste. Nespo?íva v rezignovanom ?akaní, ale v tom, ?e s impulzom siahame po pravom ?ivote, ktorý vedie ?aleko za úzky individuálny obvod.“

Svätý Otec sa v tejto súvislosti odvoláva aj na slová svojho predchodcu Benedikta XVI., pod?a ktorého sa pravá nádej rodí v dynamike vz?ahu s inými: ?Len vtedy, ke? dúfame spolo?ne, doká?eme naozaj dosiahnu? lep?iu budúcnos?,“ uvádza Petrov nástupca.

Posilňovanie medzinárodných in?titúcií

?al?í dôle?itý bod príhovoru vyzdvihuje dôle?itos? ?princípu multilateralizmu“, ktorý zoh?adňuje globálne dobro. Rímsky biskup varuje pred oslabovaním medzinárodných organizácií:

??ia?, musíme kon?tatova? postupnú bezvýznamnos? medzinárodných orgánov, ktorú podkopávajú aj krátkozraké postoje zaujaté ochranou partikulárnych a národných záujmov.“

Pápe? Franti?ek zdôrazňuje, ?e investícia do takýchto foriem spolupráce mô?e by? odpove?ou na prebiehajúcu ve?kú krízu a ponúka perspektívu dlhodobého mieru a stability, presahujúcu hranice jednotlivých národných spolo?enstiev.

Na záver Petrov nástupca zveruje ú?astníkov Generálneho zhroma?denia Pápe?skej akadémie pre ?ivot príhovoru Panny Márie, ?Sídlu múdrosti a Matky nádeje“.