杏MAP导航

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA

Sv. om?a v rámci Jubilea dobrovo?níkov

9. marca 2025

Duch vedie Je?i?a na pú?? (Lk 4, 1). Na?a pôstna cesta sa ka?doro?ne za?ína nasledovaním Pána v tomto priestore, ktorým prechádza a ktorý pre nás premieňa. Ke? Je?i? vstupuje na pú??, nastáva vlastne rozhodujúca zmena: miesto ticha sa stáva prostredím po?úvania. Po?úvanie je v?ak vystavené skú?ke, preto?e je potrebné vybra? si, koho po?úva? medzi dvoma úplne protikladnými hlasmi.

Tým, ?e nám evanjelium ponúka toto cvi?enie, potvrdzuje, ?e Je?i?ova cesta sa za?ína aktom poslu?nosti: je to Duch Svätý, samotná Bo?ia sila, ktorá ho vedie tam, kde zo zeme nevyrastá ni? dobrého a ani nepr?í z neba. Na pú?ti ?lovek zakú?a vlastnú materiálnu a duchovnú núdzu, potrebu chleba a slova.

Aj Je?i?, pravý ?lovek, je hladný (porov. v. 2) a ?tyridsa? dní je pokú?aný slovom, ktoré vôbec nepochádza od Ducha Svätého, ale od zlého, od diabla. Ke? vstupujeme do ?tyridsiatich dní pôstu, zamyslime sa nad tým, ?e aj my sme pokú?aní, ale nie sme sami: s nami je Je?i?, ktorý nám otvára cestu cez pú??. Bo?í Syn, ktorý sa stal ?lovekom, nám dáva nielen vzor v boji proti zlu, ale nám dáva ove?a viac. Dáva nám silu odoláva? jeho útokom a vytrva? na ceste.

Zamyslime sa teda nad tromi charakteristikami Je?i?ovho a tie? aj ná?ho poku?enia: za?iatok, spôsob a výsledok. Porovnaním týchto dvoch skúseností nájdeme oporu pre na?u cestu obrátenia.

Po prvé, Je?i?ovo poku?enie je na svojom za?iatku zámerné: Pán sa vydáva na pú?? nie zo zbyto?nej odvahy, aby ukázal, aký je silný, ale zo svojej synovskej ochoty vo?i Otcovmu Duchu, na ktorého vedenie ochotne reaguje. Na druhej strane na?e poku?enie je trpené: zlo predchádza na?u slobodu, intímne ju rozkladá ako vnútorný tieň a neustála pasca. Ke? prosíme Boha, aby nás neopú??al v poku?ení (porov. Mt 6, 13), pamätajme, ?e túto modlitbu u? vysly?al skrze Je?i?a, vtelené Slovo, aby zostal s nami, nav?dy. Pán je nám nablízku a stará sa o nás najmä na mieste skú?ky a podozrenia, teda vtedy, ke? poku?ite? zvy?uje svoj hlas. Je to otec l?i (porov. Jn 8, 44), skazený a skazonosný, preto?e pozná Bo?ie slovo, ale nerozumie mu. Naopak, prekrúca ho: ako vtedy proti Adamovi v rajskej záhrade (porov. Gn 3, 1 - 5), tak to robí aj teraz proti novému Adamovi, Je?i?ovi, na pú?ti.

Tu chápeme výnimo?ný spôsob, akým je Kristus pokú?aný, teda vo vz?ahu k Bohu, svojmu Otcovi. Diabol je ten, kto rozde?uje, rozde?ova?, kým Je?i? je ten, kto spája Boha a ?loveka, prostredník. Vo svojej zvrátenosti chce diabol toto puto zni?i?, pripisuje Je?i?ovi privilégiá: ?Ak si Bo?í Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom“ (v. 3). A opä?: ?Ak si Bo?í Syn, vrhni sa dolu“ (v. 9) z vrcholu chrámu. Pri odolávaní týmto poku?eniam sa Je?i?, Bo?í Syn, rozhoduje, ako by? synom. V Duchu Svätom, ktorý ho vedie, jeho vo?ba odha?uje, ako chce ?i? svoj synovský vz?ah s Otcom. Pán sa tak rozhoduje: toto jedine?né a výlu?né puto s Bohom, ktorého je jednorodeným Synom, sa stáva vz?ahom, ktorý zah?ňa v?etkých, bez toho, aby niekoho vylu?oval. Vz?ah s Otcom je dar, ktorý Je?i? pre?íva spolu s nami na svete pre na?u spásu. Nie je to ?iarlivo strá?ený poklad (porov. Flp 2,6), ktorým by sa chválil na dosiahnutie úspechu alebo na prilákanie nasledovníkov.

Aj my sme vo vz?ahu k Bohu pokú?aní, ale opa?ným spôsobom. Diabol nám toti? nahovára do u?í, ?e Boh v skuto?nosti nie je na?ím Otcom, ?e nás vlastne opustil. Satan sa nás sna?í presved?i?, ?e pre hladného niet chleba, a u? vôbec nie z kameňa, ani anjeli nám neprichádzajú na pomoc v ne??astí. Presvied?a ho o tom, ?e svet je v rukách zlých mocností, ktoré drvia národy aroganciou svojich výpo?tov a násilím vojny. Tak ako diabol chce, aby sme verili, ?e Pán je od nás ?aleko, a privádza nás k zúfalstvu, Boh k nám prichádza e?te bli??ie a dáva svoj ?ivot za vykúpenie sveta.

A tu je tretí aspekt: výsledok poku?ení. Je?i?, Bo?í Mesiá?, ví?azí nad zlom. Odrá?a diabla, ktorý sa v?ak vráti, aby ho pokú?al ?v ur?enom ?ase“ (v. 13). Tak hovorí evanjelium a my si to pripomenieme, ke? na Golgote opä? budeme po?u? naliehanie na Je?i?a: ?Ak si Bo?í Syn, zostúp z krí?a“ (Mt 27, 40, porov. Lk 23, 35). Na pú?ti je poku?ite? porazený, ale Kristovo ví?azstvo e?te nie je definitívne: stane sa tak v jeho ve?kono?nom prechode od smrti ku zm?tvychvstaniu.

Ke? sa pripravujeme na slávenie ústredného tajomstva viery, uvedomujeme si, ?e výsledok na?ej skú?ky je iný. Pri stretnutí s poku?ením niekedy padáme: v?etci sme hrie?nici. Prehra v?ak nie je kone?ná, preto?e Boh nás z ka?dého pádu dvíha svojím nekone?ne ve?kým odpustením, v láske. Na?a skú?ka sa teda nekon?í neúspechom, preto?e v Kristovi sme vykúpení zo zla. Prechádzajúc s ním cez pú??, krá?ame po ceste, kde nebola vyzna?ená ?iadna cesti?ka: Je?i? nám sám otvára túto novú cestu oslobodenia a vykúpenia. Tým, ?e s vierou nasledujeme Pána, sa z tulákov stávame pútnikmi.

Drahé sestry a bratia, pozývam vás, aby sme takto za?ali na?u pôstnu cestu. A ke??e na tejto ceste potrebujeme tú dobrú vô?u, ktorú v?dy podporuje Duch Svätý, rád pozdravujem v?etkých dobrovo?níkov, ktorí sú dnes v Ríme na svojej jubilejnej púti. Ve?mi pekne vám ?akujem, milovaní, preto?e pod?a Je?i?ovho príkladu slú?ite blí?nemu bez toho, aby ste si poslú?ili blí?nym. Na uliciach a medzi domami, ved?a chorých, trpiacich, väznených, s mladými i star?ími, va?a obetavos? vlieva nádej celej spolo?nosti. V pú?ti chudoby a osamelosti to?ké malé gestá nezi?tnej slu?by spôsobujú, ?e rozkvitajú výhonky nového ?udstva: tej záhrady, o ktorej Boh sníval a na?alej sníva pre nás v?etkých.

Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Martin Jarábek