杏MAP导航

?Nádej nezahanbuje“ (Rim 5, 5) a posilňuje nás v trápení

Drahí bratia a sestry!

V Jubilejnom roku 2025, v ktorom nás Cirkev pozýva sta? sa ?pútnikmi nádeje“, slávime 33. svetový deň chorých.  Sprevádza nás pritom Bo?ie slovo, ktoré nám prostredníctvom svätého Pavla ponúka ve?mi povzbudivé posolstvo, ?e ?nádej nezahanbuje“ (Rim 5, 5), ale posilňuje nás v trápení.

Sú to ute?ujúce slová, ale mô?u tie? vyvoláva? isté otázky, najmä u tých, ktorí trpia. Napríklad: Ako zosta? silní, ke? sú na?e telá postihnuté vá?nymi chorobami, ktoré nás ochromujú a niekedy si vy?adujú nákladnú lie?bu, ktorá je nad na?e mo?nosti? Ako to dokáza?, ke? okrem vlastného utrpenia vidíme aj trápenie tých, ktorí nás milujú a hoci sú nám nablízku, cítia sa bezmocní, lebo nám nevedia pomôc?? Vo v?etkých týchto okolnostiach vnímame, ?e potrebujeme pomoc, ktorá nás presahuje: pomoc Boha, jeho milosti, jeho prozrete?nosti, tej sily, ktorá je darom jeho Ducha (porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1808).

Zastavme sa teda na chví?u a zamyslime sa nad tým, ako je Boh nablízku trpiacim, najmä v troch charakteristických aspektoch: stretnutí, dare a zdie?aní.

1. Stretnutie. Ke? Je?i? posiela sedemdesiatich dvoch u?eníkov na misiu (porov. Lk 10, 1 – 9), nabáda ich, aby hovorili chorým: ?Priblí?ilo sa k vám Bo?ie krá?ovstvo“ (v. 9). ?iada ich, aby im pomohli pochopi?, ?e aj v nemohúcnosti, akoko?vek bolestnej a ?a?ko pochopite?nej, je príle?itos? stretnú? sa s Pánom. V ?ase choroby toti? na jednej strane ako stvorenia poci?ujeme v?etku svoju krehkos? – fyzickú, psychickú a duchovnú –, na druhej strane zakú?ame blízkos? a súcit Boha, ktorý v Je?i?ovi zdie?al na?e utrpenie. On nás neopú??a a ?asto nás prekvapuje tým, ?e nám daruje hú?evnatos?, o ktorej by sme si nikdy nepomysleli, ?e ju máme, a ktorú by sme sami nikdy nena?li.

Choroba sa potom stáva príle?itos?ou na stretnutie, ktoré nás mení;  na objavenie neochvejnej skaly, o ktorú sa mô?eme oprie?, aby sme mohli ?eli? búrkam ?ivota. Ide o skúsenos?, ktorá nás aj za cenu obety posilňuje, preto?e si viac uvedomíme, ?e nie sme sami. Preto sa hovorí, ?e boles? so sebou v?dy priná?a tajomstvo spásy, lebo nám dáva zakúsi? blízku a reálnu útechu, ktorá prichádza od Boha, a? po ?poznanie plnosti evanjelia so v?etkými jeho prís?ubmi a ?ivotom“ (svätý Ján Pavol II., Príhovor k mladým, New Orleans, 12. septembra 1987).

2. A to nás vedie k druhému bodu zamyslenia: daru. Nikdy si toti? neuvedomujeme tak, ako v utrpení, ?e ka?dá nádej pochádza od Pána, a preto je nádej predov?etkým darom, ktorý treba prija? a pestova?, zostávajúc ?verný Bo?ej vernosti“, ako to krásne vyjadrila Madeleine Delbrêlová (porov. La speranza è una luce nella notte, Vatikán 2024, Predslov).

Napokon, len v Kristovom vzkriesení nachádza ná? vlastný údel svoje miesto v rámci nekone?ného horizontu ve?nosti. Iba z Kristovej Ve?kej noci plynie pre nás istota, ?e ni? ?ani smr?, ani ?ivot, ani anjeli, ani knie?atstvá, ani prítomnos?, ani budúcnos?, ani mocnosti, ani vý?ka, ani h?bka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môc? odlú?i? od Bo?ej lásky, ktorá je v Kristovi Je?i?ovi, na?om Pánovi“ (Rim 8, 38 – 39). A z tejto ?ve?kej nádeje“ pochádza ka?dý ?al?í záblesk svetla, ktorým mo?no prekonáva? ?ivotné skú?ky a preká?ky (porov. BENEDIKT XVI., encyklika Spe salvi, 27.31). A nielen to. Zm?tvychvstalý aj s nami krá?a, stáva sa na?ím spolo?níkom na ceste podobne, ako ke? krá?al s u?eníkmi z Emauz (porov. Lk 24, 13 – 53). Tak ako oni, aj my sa s ním mô?eme podeli? o svoju zmätenos?, starosti a sklamania;  mô?eme po?úva? jeho slovo, ktoré nás osvecuje a rozpa?uje na?e srdcia, a spozna? ho pri lámaní chleba. V tom, ako pobýva s nami, hoci v hraniciach prítomnosti, uchopujeme tú ?vy??iu skuto?nos?“, ktorá sa nám stala blízkou a znovu nám dodala odvahu a dôveru.

3. A tak sa dostávame k tretiemu aspektu: zdie?aniu. Miesta, kde trpíme, sú ?asto miestami zdie?ania, na ktorých sa navzájom obohacujeme. Ko?kokrát sa ?lovek pri lô?ku chorého u?í dúfa?! Ko?kokrát sa ?lovek v blízkosti trpiacich u?í veri?! Ko?kokrát, skláňajúc sa nad tými, ktorí to potrebujú, objavíme lásku! ?lovek si uvedomí, ?e sme jedni pre druhých a v?etci spolu ?anjelmi“ nádeje, Bo?ími poslami: chorí, lekári, sestry, rodinní príslu?níci, priatelia, kňazi, reho?níci a reho?ní?ky; nech sme kdeko?vek: v rodinách, ambulanciách, domovoch dôchodcov, nemocniciach ?i na klinikách.

A je dôle?ité vedie? pochopi? krásu a význam týchto stretnutí naplnených milos?ou a nau?i? sa zapísa? si ich do du?e, aby sme na ne nezabudli: uchova? si v srdci milý úsmev zdravotníckeho pracovníka, v?a?ný a dôveryplný poh?ad pacienta, chápavú a starostlivú tvár lekára alebo dobrovo?níka, tvár man?ela ?i man?elky, die?a?a, vnú?a?a alebo drahého priate?a plnú o?akávania a úzkosti. To v?etko sú svetlá, ktoré si treba vá?i? a ktoré aj v temnote skú?ky nielen dodávajú silu, ale u?ia pravej chuti ?ivota v láske a blízkosti (porov. Lk 10, 25 – 37).

Drahí chorí, drahí bratia a sestry, ktorí sa staráte o trpiacich, po?as tohto jubilejného roka máte viac ako kedyko?vek predtým jednu ?peciálnu úlohu. Va?a spolo?ná cesta je toti? znamením pre v?etkých; je ?oslavným hymnom ?udskej dôstojnosti, piesňou nádeje“ (bula Spes non confundit, 11), ktorej hlas ?aleko presahuje izby a lô?ka zariadení zdravotnej starostlivosti, kde sa nachádzate, podnecuje a povzbudzuje v dobro?innosti. S cie?om, aby sa ?zborovo zapojila celá spolo?nos?“ (tam?e), v niekedy ?a?ko dosiahnute?nej, ale práve preto ve?mi lahodnej a mocnej harmónii, schopnej prinies? svetlo a teplo tam, kde je to najviac potrebné.

Celá Cirkev vám za to ?akuje! Aj ja tak robím a modlím sa za vás, zverujúc vás Panne Márii, Uzdraveniu chorých, slovami, ktorými sa na ňu obracali mnohí na?i bratia a sestry v núdzi:

Pod tvoju ochranu sa utiekame, svätá Bo?ia Rodi?ka,
neodvracaj zrak od na?ich prosieb,
pomô?  nám v núdzi a z ka?dého nebezpe?enstva nás vyslobo?,
ty Panna slávna a po?ehnaná.

?ehnám vás spolu s va?imi rodinami a blízkymi a prosím, aby ste sa nezabudli za mňa modli?.

V Ríme pri sv. Jánovi v Lateráne 14. januára 2025

FRANTI?EK