杏MAP导航

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA

Jubileum stálych diakonov

Svätá om?a a diakonská vysviacka

23. februára 2025

Posolstvo ?ítaní, ktoré sme po?uli, by sa dalo zhrnú? do jedného slova: nezi?tnos?. Tento pojem je ur?ite blízky vám, diakonom, zhroma?deným pri slávení Jubilea. Zamyslime sa preto nad touto základnou dimenziou kres?anského ?ivota a va?ej slu?by, najmä z troch h?adísk: odpustenie, nezi?tná slu?ba a spolo?enstvo.

1. Odpustenie

Zvestovanie odpustenia je základnou úlohou diakona. Je toti? nevyhnutným prvkom ka?dého cirkevného putovania a podmienkou ka?dého ?udského spoluna?ívania. Je?i? nám ukazuje jeho potrebu a význam, ke? hovorí: ?Milujte svojich nepriate?ov“ (Lk 6,27). A je tomu presne tak: na to, aby sme rástli spolo?ne, aby sme mohli spolu pre?íva? svetlé aj temné chvíle, úspechy aj neúspechy, je potrebné vedie? odpusti? a ?iada? o odpustenie, obnovova? vz?ahy a aby sme nevylu?ovali z na?ej lásky ani tých, ktorí nás zrania a zradia.

Svet, v ktorom pre protivníkov panuje len nenávis?, je svet bez nádeje, bez budúcnosti, odsúdený by? trhaný vojnami, rozdelením a nekone?nými pomstami – taký, aký bohu?ia? vidíme aj dnes, na mnohých úrovniach a v rôznych ?astiach sveta. Odpusti? teda znamená pripravi? na budúcnos? domov, ktorý je pohostinný a bezpe?ný, v nás aj v na?ich komunitách. Diakon, poverený slu?bou, ktorá ho vedie a? na periférie sveta, sa zaväzuje vidie? – a u?i? ostatných, ako vidie? – v ka?dom ?loveku, dokonca aj v tých, ktorí robia chyby a spôsobujú boles?, sestru a brata zranených v du?i, ktorí preto potrebujú viac zmierenia, vedenia a pomoci.

O tejto otvorenosti srdca nám hovorí prvé ?ítanie, ktoré nám predstavuje vernú a ve?korysú lásku Dávida vo?i Saulovi, jeho krá?ovi, ktorý ho prenasledoval (porov. 1 Sam 26,2.7–9.12–13.22–23). O tom sved?í aj exemplárna smr? diakona ?tefana, ktorý padá pod kameňmi a odpú??a svojim katom (porov. Sk 7,60). Najviac to v?ak vidíme v Je?i?ovi, vzore diakonátu, ktorý sa na krí?i, ?zriekol“ seba samého a? do darovania svojho ?ivota za nás (porov. Flp 2,7), modlí sa za tých, ?o ho ukri?ovali a otvára dvere raja kajúcnemu zlo?incovi (porov. Lk 23,34.43).

2. Nezi?tná slu?ba

Pán v evanjeliu túto slu?bu opisuje jednoduchou a jasnou vetou: ?Dobre robte, po?i?iavajte a ni? za to ne?akajte“ (Lk 6,35). Týchto pár slov nesie so sebou príjemnú vôňu priate?stva – najprv Bo?ieho pre nás a potom aj ná?ho. Pre diakona nie je tento postoj len ved?aj?ím aspektom jeho pôsobenia, ale podstatnou dimenziou jeho bytia. Zaviazal sa by? v slu?be ?sochárom“ a ?maliarom“ milosrdnej tváre Otca, svedkom tajomstva Boha – Trojice.

V mnohých evanjeliových pasá?ach hovorí Je?i? o sebe v tomto svetle. Urobil tak s Filipom v posedení, krátko po umytí nôh Dvanástim, ke? povedal: ?Kto vidí mňa, vidí Otca» (Jn 14,9). Rovnako pri ustanovení Eucharistie potvrdil: ?Ja som medzi vami ako ten, kto obsluhuje“ (Lk 22,27). E?te predtým, na ceste do Jeruzalema, ke? jeho u?eníci diskutovali o tom, kto je najvä??í, vysvetlil im, ?e ?Syn ?loveka […] nepri?iel, aby ho obsluhovali, ale aby slú?il a aby dal svoj ?ivot ako výkupné za mnohých“ (porov. Mk 10,45).

Bratia diakoni, slu?ba, ktorú vykonávate zadarmo, je teda vyjadrením vá?ho zasvätenia Kristovej láske, je pre vás prvým zvestovaním Bo?ieho slova, je zdrojom dôvery a radosti pre tých, ktorí vás stretávajú. Sna?te sa ju sprevádza? ?o naj?astej?ím úsmevom, bez s?a?ovania sa a bez h?adania uznania, navzájom si pomáhajúc, aj vo vz?ahoch s biskupmi a kňazmi, ?ako vyjadrenie cirkvi, ktorá sa usiluje rás? v slu?be krá?ovstva s ocenením v?etkých stupňov vysväteného pôsobenia“ (C.E.I., I Diaconi permanenti nella Chiesa in Italia. Orientamenti e norme, 1993, 55). Va?e jednotné a ve?korysé pôsobenie bude mostom, ktorý spája oltár so svetom, Eucharistiu s ka?dodenným ?ivotom ?udí, charita bude va?ou najkraj?ou liturgiou a liturgia va?ou najskromnej?ou slu?bou.

3. Bezodplatnos? ako zdroj spolo?enstva

Dáva? bez o?akávania nie?oho na oplátku spája a vytvára väzby, preto?e vyjadruje a posilňuje spoluna?ívanie, ktoré nemá iný cie?, len dar seba samého a dobro druhých. Svätý Vavrinec, vá? patrón, ke? jeho ?alobcovia po?adovali, aby odovzdal poklady cirkvi, ukázal im chudobných a povedal: ?H?a, tu je ná? poklad!“ Takto sa buduje spolo?enstvo – hovoriac bratovi a sestre slovami, ale najmä skutkami, osobne aj ako komunita: ?Pre nás si dôle?itý“, ?máme ?a radi“, ?chceme, aby si bol sú?as?ou ná?ho putovania a ná?ho ?ivota“. Toto robíte vy: man?elia, otcovia a starí otcovia, ktorí ste v slu?be pripravení roz?íri? svoje rodiny o tých, ktorí to potrebujú, tam, kde ?ijete.

Tak sa va?a misia, ktorá vás vyberá zo spolo?nosti, aby ste sa do nej opä? za?lenili a urobili ju stále viac pohostinnou a otvorenou pre v?etkých, patrí medzi najkraj?ie prejavy synodálnej a ?vychádzajúcej“ cirkvi.

?oskoro niektorí z vás, po prijatí sviatosti diakonátu, ?锄辞蝉迟&耻补肠耻迟别;辫颈补“ schody slu?by. Úmyselne hovorím a zdôrazňujem, ?e ?锄辞蝉迟&耻补肠耻迟别;辫颈补“, a nie ?惫测蝉迟&耻补肠耻迟别;辫颈补“, preto?e s vysvätením nejde o stúpanie, ale o zostup – o to, aby sme sa stali malými, skromnými a zbavenými seba samých. Ako povedal svätý Pavol, v slu?be sa opú??a ??lovek zeme“ a oblieka sa, v láske, do ??loveka neba“ (porov. 1 Kor 15,45–49).

Zamyslime sa v?etci nad tým, ?o sa chystáme urobi?, zatia? ?o sa zverujeme Panne Márii, slu?obnici Pána, a svätému Vavrincovi, ná?mu patrónovi. Nech nám oni pomáhajú pre?íva? ka?dé na?e pôsobenie s pokorným a láskou naplneným srdcom a by?, v bezodplatnosti, apo?tolmi odpustenia, nezi?tnými slu?obníkmi bratov a sestier a budovate?mi spolo?enstva.

Preklad Martin Jarábek