杏MAP导航

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA

po?as prvých ve?pier na sviatok Obetovania Pána

1. februára 2025

?H?a, prichádzam... aby som plnil tvoju vô?u, Bo?e“ (Heb 10,7). Týmito slovami autor Listu Hebrejom predostiera Je?i?ovo úplné nasledovanie Otcovho plánu. Dnes ich ?ítame na sviatok Obetovania Pána, vo Svetový deň zasväteného ?ivota, po?as Jubilea nádeje, v liturgickom kontexte, ktorý je charakterizovaný symbolikou svetla. A vy v?etci, sestry a bratia, ktorí ste si vybrali ?ivot pod?a evanjeliových rád, ste sa zasvätili ako ?nevesta svojmu ?eníchovi [...], ktorá je zahalená jeho svetlom“ (sv. Ján Pavol II., apo?tolská exhortácia Vita consecrata, 15). Zasvätili ste sa tomu istému ?iarivému plánu Boha Otca, ktorý siaha a? k po?iatkom sveta. Svoje plné naplnenie dosiahne na konci ?ias, ale u? teraz sa zvidite?ňuje prostredníctvom ?obdivuhodných skutkov, ktoré Boh koná v krehkej ?udskej prirodzenosti tých, ktorých povolal“ (tam?e, 20). Zamyslime sa teda spolo?ne nad tým, ako mô?ete by? pre ?eny a mu?ov na?ej doby aj vy nosite?mi svetla, prostredníctvom va?ich s?ubov chudoby, ?istoty a poslu?nosti, ktoré ste zlo?ili.

Prvým aspektom je svetlo chudoby, ktoré je zakorenené v samotnom Bo?om ?ivote, vo ve?nom a úplnom vzájomnom dare Otca, Syna a Ducha Svätého (tam?e, 21). Takýmto pre?ívaním chudoby sa zasvätená osoba slobodným a ve?korysým u?ívaním v?etkých vecí stáva pre nich nosite?kou po?ehnania: odha?uje ich dobrotu v poriadku lásky, odmieta v?etko, ?o mô?e po?pini? ich krásu, ako sú sebectvo, ?iadostivos?, závislos?, násilné pou?ívanie a pou?ívanie na ú?ely smrti - a namiesto toho prijíma v?etko, ?o ju mô?e pový?i?: striedmos?, ve?kodu?nos?, zdie?anie a solidaritu. Svätý Pavol hovorí: ?V?etko je va?e! Ale vy ste Kristovi a Kristus Bo?í“ (1 Kor 3, 22-23). Toto je chudoba.

  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

Druhým prvkom je svetlo ?istoty. Aj to má svoj pôvod v Najsv. Trojici a prejavuje ?odraz nekone?nej lásky, ktorá spája tri bo?ské osoby“ (Vita consecrata, 21). Jeho vyznanie v zrieknutí sa man?elskej lásky a na ceste zdr?anlivosti zdôrazňuje pre ?udskú bytos? absolútny primát Bo?ej lásky, ktorú prijal nerozdeleným srdcom snúbenca (porov. 1 Kor 7, 32 - 36), a poukazuje na ňu ako na prameň a vzor ka?dej inej lásky. Ako vieme, ?ijeme vo svete, ktorý je ?asto pozna?ený skreslenými formami citového ?ivota, v ktorom prevláda princíp ??o sa mi pá?i“ – je to princíp - ktorý núti ?loveka h?ada? v druhom viac uspokojenie svojich vlastných potrieb ako rados? z plodného stretnutia. ?asto sa s tým stretávame. To vytvára vo vz?ahoch postoje povrchnosti, neistoty, egocentrizmu, pô?itku, nezrelosti a morálnej nezodpovednosti, pri?om momentálny partner nahrádza trvalý man?elský vz?ah, a deti, namiesto toho, aby boli prijaté ako dar, sú pova?ované za ?nárok“ alebo sa odstraňujú ako ?prí?a?“.

Sestry a bratia, v takomto kontexte, vo?i ?narastúcej potrebe po vnútornej jasnosti v medzi?udských vz?ahoch“ (Vita consecrata, 88) a po?ud?tení vz?ahov medzi jednotlivcami a spolo?enstvami, nám zasvätená ?istota ukazuje mu?a a ?enu dvadsiateho prvého storo?ia. Je to spôsob, ako mo?no vylie?i? negatívum opustenosti, v pre?ívaní slobodného a oslobodzujúceho spôsobu lásky, ktorý prijíma a re?pektuje ka?dého a nikoho neobmedzuje ani neodmieta. Stretnutie s reho?ní?kami a reho?níkmi je liekom pre du?u, lebo sú schopní takýchto zrelých a radostných vz?ahov! Sú odrazom Bo?ej lásky (porov. Lk 2, 30 - 32). V na?ich komunitách je preto dôle?ité, aby sme sa starali o duchovný a citový rast ?udí, u? v po?iato?nej a tie? neskôr v pokra?ujúcej formácii, aby sa v ?istote skuto?ne ukázala krása lásky, ktorá sa dáva a aby sa neprejavili ?kodlivé javy, ako je zatrpknutos? srdca alebo neistota rozhodnutia, ktoré sú zdrojom smútku a nespokojnosti a niekedy sú u krehkej?ích subjektov prí?inou rozvoja skuto?ného ?dvojakého ?ivota“. Boj proti poku?eniu dvojitého ?ivota je ka?dodenný. Je na dennom poriadku.

A dostávame sa k tretiemu aspektu: k svetlu poslu?nosti. Aj o tom nám hovorí text, ktorý sme po?úvali, a vo vz?ahu medzi Je?i?om a Otcom nám predstavuje ?oslobodzujúcu krásu synovskej a nie otrockej závislosti, bohatej na zmysel pre zodpovednos? a o?ivovanej vzájomnou dôverou“ (Vita consecrata, 21). Je to vlastne svetlo Bo?ieho slova, ktoré sa stáva darom a odpove?ou lásky, znamením pre na?u spolo?nos?, v ktorej máme tendenciu skôr ve?a hovori?, ale málo po?úva?: ?i u? v rodine, v práci a najmä na sociálnych sie?ach, kde si mô?eme vymieňa? mno?stvo slov a obrazov bez toho, aby sme sa niekedy naozaj stretli, preto?e sa odmietame obetova? pre druhých. A toto je zaujímavá vec. V be?nom rozhovore sa ?asto stáva, ?e kým druhý dohovorí, my u? máme pripravenú odpove?. Nepo?úvame. Je potrebné najprv vypo?u? druhého, kým mu odpovieme. Vypo?ujme druhého ?loveka a prijmime jeho slová ako posolstvo, ako poklad, dokonca ako pomoc pre nás.

  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

Poslu?nos? zasvätenej osoby je liekom na takýto osamelý individualizmus a ponúka alternatívu vzoru vz?ahu, ktorý sa vyzna?uje aktívnym po?úvaním, v ktorom po ?hovorení“ a ?po?úvaní“ nasledujú konkrétne ?skutky“, a to aj za cenu zrieknutia sa svojich tú?ob, svojich plánov a svojich rozhodnutí. Iba tak mô?e ?lovek naplno pre?íva? rados? z daru, prekonáva? osamelos? a objavova? zmysel svojho ?ivota vo ve?kom Bo?om pláne.

Na záver by som chcel pripomenú? e?te jeden bod: ?návrat k po?iatkom“, o ktorom sa dnes pri zasvätenom ?ivote tak ve?a hovorí. Ale nejde o návrat k pôvodu, ako ke? sa vraciate do múzea, to nie. Ide o návrat k samotnému pôvodu ná?ho ?ivota. Bo?ie slovo, ktoré sme po?uli, nám v tejto súvislosti pripomína, ?e prvým a najdôle?itej?ím ?návratom k po?iatkom“ ka?dého zasvätenia je pre nás v?etkých návrat ku Kristovi a k jeho ?áno“ Otcovi. Pripomína nám, ?e obnova pred stretnutiami a ?okrúhlymi stolmi“ – ktorú je potrebné vykonáva? - je u?ito?ná - uskuto?ňuje sa pred svätostánkom, v adorácii.

Sestry, bratia, tak trochu sme stratili zmysel pre adoráciu. Sme príli? praktickí, chceme robi? veci, ale... Je potrebná adorácia. Klaňanie sa. Schopnos? uctieva? v tichu. A tak znovu objavíme v na?ich vlastných zakladate?och ?eny a mu?ov viery, a s nimi s prosbou a odovzdanos?ou opakujme: ?H?a, prichádzam [...] aby som plnil tvoju vô?u, Pane“ (Hebr 10, 7).

Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Martin Jarábek, Andrej Klapka