笔á辫别? ?iada o spolo?n? dátum slávenia Ve?kej noci
HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA
Slávenie Druhých ve?pier
Tý?deň modlitieb za jednotu kres?anov
25. január 2025
Je?i? prichádza do domu svojich priateliek, Marty a Márie, ke? ich brat Lazár bol m?tvy u? ?tyri dni. Zdá sa, ?e v?etka nádej je stratená, a? nato?ko, ?e prvé slová Marty vyjadrujú jej boles? spolu s ?útos?ou, ?e Je?i? pri?iel neskoro: ?Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol zomrel“ (Jn 11, 21). Zároveň v?ak Je?i?ov príchod zapa?uje v srdci Marty svetlo nádeje a vedie ju k vyznaniu viery: ?Ale aj teraz viem, ?e o ?oko?vek poprosí? Boha, Boh ti to dá“ (v. 22). Je to postoj, ktorý v?dy necháva dvere otvorené, nikdy ich nezatvára! A Je?i? jej ohlasuje vzkriesenie z m?tvych, nielen ako udalos?, ktorá nastane na konci ?ias, ale ako nie?o, ?o sa u? deje v prítomnosti, preto?e on sám je vzkriesenie a ?ivot. Potom jej kladie otázku: ?Verí? tomu?“ (v. 26). A táto otázka je ur?ená aj nám, tebe, mne: ?Verí? tomu?“
Zastavme sa pri tejto otázke: ?Verí? tomu?“ (v. 26). Je to krátka, ale náro?ná otázka.
Tento ne?ný rozhovor medzi Je?i?om a Martou, ktorý sme po?uli v evanjeliu, nás u?í, ?e aj v chví?ach zúfalstva nie sme sami a mô?eme na?alej dúfa?. Je?i? dáva ?ivot, aj ke? sa zdá, ?e v?etka nádej je stratená. Po bolestnej strate, chorobe, trpkom sklamaní, zrade alebo iných ?a?kých skúsenostiach mô?e nádej zakolísa?, ale ak ka?dý z nás mô?e za?i? chvíle zúfalstva alebo stretnú? ?udí, ktorí stratili nádej, evanjelium nám hovorí, ?e s Je?i?om nádej v?dy znovu povstane, preto?e On nás v?dy pozdvihne z popola smrti. Je?i? nás v?dy zdvihne, dá nám silu pokra?ova? v ceste, za?a? odznova.
A drahí bratia a sestry, nikdy nezabúdajme: nádej nesklame. Nádej nikdy nesklame. Nádej je to lano, na ktoré sme uchopení, s kotvou na pobre?í. A toto nikdy nesklame! To je dôle?ité aj pre ?ivot kres?anských komunít, na?ich Cirkví a na?ich ekumenických vz?ahov. Niekedy nás premáha únava, sme znechutení výsledkami na?ej práce, zdá sa nám, ?e aj dialóg a spolupráca medzi nami sú beznádejné, takmer odsúdené na smr?, a to v?etko nám spôsobuje rovnakú úzkos?, akú za?ívala Marta. Ale Pán prichádza. Veríme tomu? Veríme, ?e On je vzkriesenie a ?ivot? ?e zhroma??uje na?e úsilie a v?dy nám dáva milos? pokra?ova? v ceste spolu? Veríme tomu?
Toto posolstvo nádeje je v centre Jubilejného roka, ktorý sme za?ali. Apo?tol Pavol, ktorého obrátenie ku Kristovi si dnes pripomíname, povedal kres?anom v Ríme: ?A nádej nezahanbuje, nikdy nesklame, lebo Bo?ia láska je rozliata v na?ich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali” (Rim 5, 5). A v?etci – v?etci! – sme dostali toho istého Ducha Svätého, a toto je základ na?ej ekumenickej cesty. Je to Duch Svätý, ktorý nás vedie na tejto ceste. Nie sú to praktické veci, aby sme si lep?ie porozumeli. To nie, je to Duch Svätý. Je tu Duch Svätý a my sa musíme necha? vies? týmto Duchom.
Tento Jubilejný rok nádeje, ktorý slávi Katolícka cirkev, sa zhoduje s výro?ím ve?kého významu pre v?etkých kres?anov: 1700. výro?ím prvého ve?kého ekumenického koncilu, Koncilu v Nicei. Tento koncil sa sna?il zachova? jednotu Cirkvi v mimoriadne ?a?kom období a koncilní otcovia jednomyse?ne schválili vyznanie viery, ktoré mnohí kres?ania e?te dnes recitujú ka?dú nede?u po?as Eucharistie. Toto vyznanie viery je spolo?ným vyznaním viery, ktoré presahuje v?etky rozdelenia, ktoré po?as storo?í zranili Kristovo telo. Výro?ie Nicejského koncilu je preto rokom milosti, je aj príle?itos?ou pre v?etkých kres?anov, ktorí recitujú to isté vyznanie viery a veria v toho istého Boha: objavme znova spolo?né korene viery, zachovajme jednotu! Rozvíjajme ju! Tá jednota, ktorú v?etci chceme nájs?, nech sa uskuto?ní. Nepripomína vám to ve?kého pravoslávneho teológa, ve?kého Zizioulasa, ktorý hovoril: 'Vieme, kedy bude dátum plnej jednoty: deň po poslednom súde'? Ale medzi?asom musíme krá?a? spolu, pracova? spolu, modli? sa spolu, milova? sa spolu. A to je ve?mi krásne.
Drahí bratia a sestry, táto viera, ktorú zdie?ame, je vzácny dar, ale je aj výzvou. Výro?ie preto nesmie by? slávené iba ako ?historická spomienka“.Ale aj ako záväzok sved?i? o rastúcej jednote medzi nami. Musíme zabezpe?i?, aby sme ju nestratili, aby sme budovali pevné väzby, pestovali vzájomné priate?stvo, boli tká?mi spolo?enstva a bratstva.
V tomto Tý?dni modlitieb za jednotu kres?anov mô?eme slávi? výro?ie Nicejského koncilu ako výzvu na vytrvanie na ceste k jednote. Prozrete?nostne bude tohtoro?ná Ve?ká noc slávená v ten istý deň pod?a gregoriánskeho aj juliánskeho kalendára, práve po?as tohto ekumenického výro?ia. Obnovujem svoju výzvu, aby táto zhoda slú?ila ako výzva v?etkým kres?anom, aby urobili rozhodujúci krok k jednote, okolo spolo?ného dátumu pre Ve?kú noc (porov. Bula Spes non confundit, 17). Katolícka cirkev je ochotná prija? dátum, na ktorom sa v?etci zhodnú: dátum jednoty.
Som v?a?ný metropolitovi Polikarpovi, ktorý zastupuje Ekumenický patriarchát, arcibiskupovi Ianovi Ernestovi, ktorý zastupuje Anglikánske spolo?enstvo a ktorý ukon?uje svoju vzácnu slu?bu, za ?o som mu ve?mi v?a?ný. Prajem mu v?etko najlep?ie, ke? sa vracia do svojej vlasti. Tie? ?akujem zástupcom ?al?ích cirkví, ktoré sa zú?astňujú na tejto ve?ernej obete chvály. Je dôle?ité modli? sa spolu a va?a prítomnos? tu dnes ve?er je zdrojom radosti pre v?etkých. Pozdravujem aj ?tudentov podporovaných Výborom pre kultúrnu spoluprácu s pravoslávnymi a orientálnymi pravoslávnymi cirkvami pri Dikastériu na podporu jednoty kres?anov, ú?astníkov ?tudijnej náv?tevy Ekumenického in?titútu Bossey pri Svetovej rade cirkví a mnohé ?al?ie ekumenické skupiny a pútnikov, ktorí pri?li do Ríma na túto oslavu. ?akujem zboru, ktorý vytvára také krásne prostredie pre modlitbu. Nech ka?dý z nás, ako svätý Pavol, nájde svoju nádej v Bo?om Synovi, ktorý sa stal telom, a nech ju ponúkne ostatným tam, kde nádej zmizla, ?ivoty boli zlomené alebo srdcia boli premáhané protivenstvami (porov. Homília pri svätej om?i na ?tedrý ve?er, 24. december 2024).
V Je?i?ovi je nádej v?dy mo?ná. On podporuje aj nádej na na?u spolo?nú cestu k nemu. Znovu sa vrá?me k otázke polo?enej Márii a dnes danej nám v?etkým: ?Verí? tomu?“
Veríme v spolo?enstvo medzi nami? Veríme, ?e nádej nesklame?
Drahé sestry, drahí bratia, toto je ?as potvrdi? na?e vyznanie viery v jediného Boha a nájs? v Kristovi Je?i?ovi cestu jednoty. O?akávajúc, ?e Pán ?sa vráti v sláve, aby súdil ?ivých i m?tvych“ (porov. Nicejské vyznanie viery), nikdy sa neunavme sved?i? pred v?etkými národmi o jednorodenom Bo?om Synovi, ktorý je zdrojom v?etkej na?ej nádeje.
Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Martin Jarábek
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
