±Ê¨¢±è±ð?: ?ena bude na ?ele vatik¨¢nskeho guvernor¨¢tu
Vatican News
Fabio Fazio: ?akujem za tento rozhovor. Predov?etkým by som sa vás chcel opýta?, ako je na tom va?a ruka?
Pápe? Franti?ek: Ruka je v poriadku. Pohybuje sa lep?ie¡
Fabio Fazio: Perfektné! Som rád, ?e to po?ujem. Rovnako som rád, ?e mô?eme za?a? tento rozhovor v taký významný de¨¾, preto?e dnes kone?ne za?alo prímerie medzi Palestínou a Izraelom v Gaze, a prvé tri rukojemní?ky boli oslobodené. To je nádherná správa!
Pápe? Franti?ek: Oh?adom prímeria by som sa chcel ve?mi srde?ne po?akova? mediátorom: tým ?u?om, ktorí sú schopní sprostredkova? rie?enie situácií. Mediátori sú ?ikovní. ?akujem ve?mi pekne za to, ?o urobili. V?aka!
Fabio Fazio: Svätý Otec, dnes napoludnie ste po?as modlitby Anjel Pána opä? vyjadrili tú?bu po rie?ení dvoch národov a dvoch ?tátov. Myslíte si, ?e po týchto tragických pätnástich mesiacoch, po v?etkom, ?o sa stalo od 7. októbra ¨C rukojemníci a tragédia v Gaze ¨C je vô?a a mo?nos? na oboch stranách pokra?ova? v tejto vízii?
Pápe? Franti?ek: Tá mo?nos? tu je! Myslím si tie?, ?e je to jediné rie?enie. Niektorí sú ochotní, iní nie. Musíme ich presved?i?, musíme presvied?a? miernou rétorikou, ktorá oslovuje. Mier je v?dy nadradený vojne. V?dy! Na dosiahnutie mieru je ?asto potrebné nie?o obetova?, ale v?aka mieru získame ove?a viac. Mier si vy?aduje odvahu!
Fabio Fazio: Svätý Otec, aký je hlboký význam tohto Jubilea? Viackrát ste zdôraznili výzvu za?a? odznova. ?o presne tým myslíte?
Pápe? Franti?ek: Úprimne povedané, ná? ?ivot je neustálym za?ínaním odznova. Viete, ka?dý de¨¾ za?íname odznova: po páde sa postavíme a za?neme odznova; po úspechu pokra?ujeme a za?íname znova. A to je ve?mi dôle?ité: za?a? odznova znamená krá?a? vpred. Ke? sa srdce ?loveka zastaví, stane sa to, ?o sa stáva so stojatou vodou: za?ne sa kazi?, hni?. ?lovek musí v?dy krá?a?, tak ako rieka, ktorá musí neustále plynú?.
Fabio Fazio: Jubileum je predov?etkým príle?itos?ou ?iada? o odpustenie a prijíma? ho. A ka?dý z nás by mal odpú??a?. Ale odpusti? nie je ?ahké, a ?asto, Svätý Otec, nie je jednoduché odpusti? ani sebe¡
Pápe? Franti?ek: Rád hovorím jednu vec: Boh sa nikdy neunaví odpú??a?. Nikdy! Sme to my, kto sa unaví prosi? o odpustenie. Boh odpú??a v?dy, v?dy! A to si vlo?te do hlavy a do srdca: Boh odpú??a v?dy! Sta?í len zaklopa? na dvere. Neexistuje ?iaden hriech, ktorý by nemohol by? odpustený; ?iaden. Preto?e Boh chce ma? v?etkých pri sebe ako svoje deti, ako bratov medzi sebou. To sa musíme dobre nau?i?.
Fabio Fazio: To je ve?ká útecha, ktorú nám dávate týmito slovami. Okrem toho ste chceli, aby toto Jubileum bolo Jubileom nádeje. Myslíte si, ?e v dne?nom svete chýba nádej?
Pápe? Franti?ek: Trochu, trochu. ?asto nás ovláda ?filozofia Turandot¡°: nádej, ktorá v?dy sklame¡ Nie, nádej nikdy nesklame! Nádej je kotvou na brehu a my sa dr?íme lana. V?dy. Nádej nesklame. Je to cnos? ka?dodenného krá?ania; je to ka?dodenná cnos?. Robím toto, preto?e dúfam v nie?o.
Fabio Fazio: Opä? ste nás prekvapili: na sviatok sv. ?tefana ste osobne ¨C videli sme to na záberoch ¨C otvorili Svätú bránu vo väznici Rebibbia. Bolo to po prvýkrát, ?o ste tak urobili vo väzení¡ A na konci obradu ste povedali: ?Pre?o sa to stalo im a nie mne? Mohol som by? namiesto nich.¡° A to je otázka, ktorú si, bohu?ia?, kladieme zriedka, ale ktorú by sme si v?etci mali klás?¡
Pápe? Franti?ek: Chcel som to urobi?, preto?e väzni sú v?dy v mojom srdci. Ke? som bol v istej diecéze, ka?dý Zelený ?tvrtok som chodil umýva? nohy väz¨¾om; robím to aj tu¡ Prvý rok ako pápe? som ?iel do Rebibbie, aby som im umyl nohy, preto?e ma dojímajú. V?etci máme v ?ivote pády a jeden pád vedie k druhému, a potom ?a mô?e privies? k trestnému ?inu, k nie?omu zlému. A ak sme boli zachránení, musíme by? v?a?ní a ís? k nim, poskytnú? im útechu, sprevádza? ich v ich skú?kach. Väzni¡ Je to jedna z vecí, ktoré Je?i? hovorí, aby sme mohli vojs? do neba: ?Bol som vo väzení a nav?tívili ste ma.¡° Nezabúdajme na väz¨¾ov. Mnohí, ktorí sú vonku, sú vinní viac ako oni. Nezabúdajme na to.
Fabio Fazio: Pripomenuli ste tie?, ?e Jubileum nie je o príchode do Ríma a prechode cez Svätú bránu, ale ide o vnútornú pú?. Svätú bránu máme v sebe, ka?dý z nás. Nie je to teda turistika¡
Pápe? Franti?ek: To je pravda. Ak prídete do Ríma a prejdete cez Svätú bránu ako turista, bez akéhoko?vek nábo?enského zmyslu, nemá to ?iaden význam. Ale ak vstúpite s tou Svätou bránou, ktorú máte v sebe a ktorú musíte prekro?i?, musíte sa obráti?. K?ú?ové slovo je ?obrátenie¡° ¨C zmena ?týlu ?ivota, aspo¨¾ ?útos?. Mnohokrát nie je mo?né zmeni? sa úplne, ale je tu pokánie. Toto je zlé, toto nie je správne: to mení srdce, pomaly. Jubileum je o zmene srdca, aby bolo ?udskej?ie, bli??ie k srdcu Pána. Musíme necha? Pána, aby nám dal Ducha Svätého a zmenil na?e srdcia.
Fabio Fazio: Pred nieko?kými d¨¾ami, presne 14. januára, bola po celom svete vydaná va?a autobiografia. Autobiografia s názvom ?Spera¡° (Dúfaj), ktorú mám tu pri sebe, napísaná s Carlom Mussom a vydaná vydavate?stvom Mondadori. ?ítal som, ?e spo?iatku ste chceli, aby vy?la a? po va?ej smrti. ?o vás prinútilo zmeni? názor, Svätý Otec?
Pápe? Franti?ek: V poslednej dobe, v poslednom roku, vy?li dve autobiografie: jedna od Carla Mussa, táto; a druhá od Fabia Marchese Ragona. Tá druhá zachytáva niektoré momenty môjho ?ivota: prenasledovanie ?idov, útoky na Dvoji?ky, cesta na Mesiac¡ Ako som tieto udalosti pre?íval. Je autobiografická. Tá od Carla Mussa je klasická, v tom zmysle, ?e ide od za?iatku do konca, vrátane drobných príbehov, ktoré ukazujú, kto som. Carlo Mussov prístup bol ve?mi jemný¡ Pôvodne mala by? vydaná a? po mojej smrti¡ Neviem, rozhodli, ?e je lep?ie to urobi? takto a ja ich nechávam kona?. Obe sú v?ak dôle?ité!
Fabio Fazio: Chcem poveda? nie?o na verejnosti¡ Mal som pote?enie ?íta? túto knihu a hlboko ma zasiahla, preto?e to nie je, Svätý Otec, autobiografia pápe?a, ale autobiografia ?loveka, ktorý sa stal pápe?om; ?loveka, ktorý v?ak dokázal da? hlboký zmysel v?etkým ka?dodenným ?innostiam a v?etkému, ?o sa mu v ?ivote prihodilo ¨C ?ivotu, ktorý mal aj ve?mi ?a?ké momenty, od príbehu emigrácie va?ej rodiny a? po ?kolu, do ktorej ste chodili, ?i dokonca ú?as? na bitke, opisuje mladíka, ktorý bol pri?ahovaný diev?atami, hrával futbal, aj ke? som pochopil, ?e ste neboli najlep?í hrá?, a tie? chodieval s otcom na zápasy San Lorenza a potom spolu jedli pizzu ¨C taký rodinný rituál. Je to autobiografia, v ktorej rozprávate aj vtipy. Je to príbeh rodiny, ktorá vás ve?mi milovala, je to príbeh mladíka, ktorý pracoval a ktorý v ur?itom okamihu pocítil povolanie¡ Úprimne ma to dojalo, preto?e je to príbeh pápe?a, ktorý hlboko pozná ?udí a ktorý celý ?ivot krá?al medzi nimi. A za toto vám zo srdca ?akujem, s celou láskou, ktorú viete¡
Pápe? Franti?ek: ?akujem.
Fabio Fazio: A tá bitka, o ?o ?lo, spomínate si na to, Svätý Otec?
Pápe? Franti?ek: Po ?kole, detské veci: jeden povedal nie?o druhému, trochu sme sa pohádali a potom bolo po v?etkom.
Fabio Fazio: Ale neskôr ste sa za to ospravedlnili, i?li ste ho nav?tívi?, a stali ste sa dobrými priate?mi po?as ?ivota¡
Pápe? Franti?ek: Áno, áno! Je to zaujímavé: nakoniec sa obrátil na protestantizmus, stal sa pastorom. Videli sme sa viackrát a modlili sme sa spolu. Potom zomrel¡
Fabio Fazio: Ale medzitým ste sa stali priate?mi¡ Po?ul som, ?e ste ve?kým fanú?ikom San Lorenza. V knihe spomínate, ?e vás niekto informuje denne o stave vá?ho tímu. ?oskoro za?ne sezóna, ako vidíte tím San Lorenzo tento rok?
Pápe? Franti?ek: Nie denne. Ale mám informácie¡
Fabio Fazio: A tento rok? Je San Lorenzo silný?
Pápe? Franti?ek: Nemám jasnú predstavu o tom, ako si vedú.
Fabio Fazio: Tak vás o tom asi budú informova?. Svätý Otec, va?a rodina je rodinou migrantov, ktorá pochádza z Piemontu, ako v?etci vieme, a pres?ahovala sa do Argentíny s mnohými utrpeniami a obrovskými ?a?kos?ami. Rád by som pripomenul na?im posluchá?om, ?e z Talianska emigrovali desiatky miliónov ?udí po?as minulého storo?ia. Vy neustále silno upozor¨¾ujete na individuálnu aj kolektívnu zodpovednos? vo?i migrantom v tomto svete, ktorý, zdá sa, zabudol na súcit¡
Pápe? Franti?ek: ?tyri veci musíme urobi? pre migrantov: prija? ich, sprevádza? ich, podporova? ich a integrova? ich. Toto je na?a argentínska skúsenos?, krajiny migrantov: máme túto skúsenos? integrácie. U nás je Talian, ?paniel, Galícij?an, a potom Ukrajinec, Rus¡ Ale v?etci sú integrovaní. V?etci sú integrovaní! Je to krajina integrácie. Ak migrant nie je integrovaný, je to problém. Musí vytvori? vlas? spolu s ostatnými. Prija?, sprevádza?, podporova? a integrova?: takto by sme mali postupova? s migrantmi.
Fabio Fazio: Sú to ?tyri základné kroky. Vo svojej knihe pí?ete, ?e migrácia a vojna sú dve strany tej istej mince a ?e dne?ným chudobným ?u?om sa neodpú??a ani ich vlastná chudoba. To sú slová, ktoré ma hlboko zasiahli, ale, bohu?ia?, sa mi zdajú pravdivé¡
Pápe? Franti?ek: Áno. Dnes je chudoba obrovská. Predstavte si toto: vysvetlili mi tí, ktorí rozumejú týmto veciam, ?e keby sa jeden rok nevyrábali zbrane, vyrie?il by sa problém hladu a chudoby. Namiesto zbraní dajme jedlo. Svetový hlad je ve?ký. Je ve?ký! Deti, ktoré hladujú, sú po?etné, a my na to musíme myslie?.
Fabio Fazio: Okrem toho sú to u? takmer tri roky od za?iatku invázie na Ukrajinu, Svätý Otec. Vy ste vo svojej knihe ve?mi kritickí vo?i výrobcom zbraní a proti vojne, ktorú neustále ¨C a právom ¨C ozna?ujete za ?ialenstvo!
Pápe? Franti?ek: To je pravda. Je to pravda! Zisk, ktorý priná?a výroba zbraní, je obrovský. Ale kam nás to v?etko vedie? K de?trukcii! A tie? k hladu na svete. Musíme na to myslie?. Vojna je v?dy ¨C v?dy! ¨C prehrou a musíme si to prizna?. Vojna je prehra! Pozrite sa, ?o sa deje na Ukrajine, pozrite sa na Palestínu, Izrael: ako ni?ia veci. Je to smutné!
Fabio Fazio: Pokia? ide o migrantov, Svätý Otec, zdá sa, ?e politika sa viac zameriava na to, ako ich odmietnu?, ne? ako ich prija?. Ve?ké debaty o tom, ako ich udr?a? ?aleko, nie ako ich integrova?. V tomto ste boli jasní a ve?mi kritickí¡
Pápe? Franti?ek: Napríklad existujú niektoré problémy. Taliansko má momentálne priemerný vek 46 rokov. Predstavte si! 46 rokov. Nerodí deti. Nechajte migrantov vstúpi?! Na druhej strane, v Albánsku je priemerný vek, myslím, 23 rokov. Taliansko má 46. ?panielsko e?te viac. Tento problém sa musí rie?i?. Ak nerodí deti, musí prija? migrantov. Toto je problém, ktorý treba vyrie?i?, najmä na juhu.
Fabio Fazio: To sú objektívne údaje, samozrejme. Ka?dý de¨¾ navy?e prichádzajú stra?né príbehy o stroskotaniach, o zúfalstve¡ pred pár d¨¾ami, 7. januára, vy?iel v denníku ?La Stampa¡° ?lánok, ktorý napísal kaplán lode Mediterranea, don Mattia Ferrari. Opísal stra?ný príbeh mladej Etióp?anky, ktorá bola mu?ená v Líbyi a dr?aná ako otroky¨¾a svojimi mu?ite?mi, ktorí posielali videá jej rodine a ?iadali 6000 eur za jej prepustenie. Ke? som si ten príbeh pre?ítal, povedal som si: ?Toto by malo sta?i? na to, aby sa prehodnotili priority sveta, a predsa, bohu?ia?, oto?íme stránku a ideme ?alej.¡°
Pápe? Franti?ek: Don Mattia je dobrý. Je to ?ikovný chlapec, ktorý robí výbornú prácu. U? sa mu ¨C myslím ¨C podarilo, po?ul som ho telefonicky, zaplati? a oslobodi? tú ?enu. U? je to takmer isté.
Fabio Fazio: To je ve?ká správa. To je nádherná správa.
Pápe? Franti?ek: Chcem poveda? toto. Don Mattia pracuje a modlí sa. A na takúto prácu je potrebná modlitba. To je ve?mi dôle?ité.
Fabio Fazio: Hovorili sme o zbraniach. Rok bez zbraní by vyrie?il hlad na svete. Namiesto toho, v ilúzii budovania vä??ej bezpe?nosti, svet zvy?uje vojenské výdavky. Zajtra sa ujme úradu prezident Trump, ktorý u? oznámil, ?e o dva dni za?ne realizova? svoj program na deportáciu nelegálnych migrantov zo Spojených ?tátov. Chcel by som sa spýta?, ?i ste sa u? o tom rozprávali.
Pápe? Franti?ek: Nie. Nerozprávali sme sa o tom. Pri?iel sem raz, ke? bol prezidentom predtým, ale nerozprávali sme sa o tom. Ale ak je to pravda, bude to ne??astie, preto?e za nerovnováhu nechá zaplati? chudákov, ktorí nemajú ni?. To nie je správne! Takto sa problémy nerie?ia.
Fabio Fazio: Vo svojej knihe [Spera] prezrádzate, ?e ?asto pla?ete pre utrpenie druhých, ako keby bolo pla? formou modlitby ¨C tak sa mi zdá ¨C, najmä v súvislosti s vojnou. Uverejnili ste fotografiu, ktorá vás ve?mi zasiahla a ktorú ?asto rozdávate. Je to fotografia chlapca v Nagasaki, ktorý nesie v ruksaku svojho m?tveho brata, zabitého radiáciou. Je v rade a ?aká, kým ho pochovajú. Je to fotografia z Nagasaki, ale je to fotografia, ktorá by sa, bohu?ia?, mohla urobi? aj dnes ráno. Ve?a sa nezmenilo.
Pápe? Franti?ek: Áno, tak to je. Tá fotografia mi ve?a hovorí. Rozdávam ju. Ke? pí?em list, dávam ju do obálky, aby si ?udia uvedomili, ?e vojna je v?dy, v?dy porá?kou.
Fabio Fazio: Zárove¨¾ nás v?ak vyzývate, aby sme odolávali a nepod?ahli tým, ktorí nás chcú presved?i?, ?e vojna je nevyhnutná a ?e je nevyhnutné ?i? proti druhým.
Pápe? Franti?ek: Áno, nie je nevyhnutná. Rokovania sú ve?mi dôle?ité. Tvrdím, ?e v ?ase krízy treba h?ada? sprostredkovate?ov, ktorí u?ah?ia rokovania o mieri. Niekedy, nie v?dy, je to mier, ktorý je pre nás ve?mi pohodlný, ale mier je v?dy nadradený vojne. V?dy. Podporova? medzinárodné rokovania, ktoré nám pomô?u predís? vojne, v?dy. Preto?e vojna je v?dy, nech sa nám to pá?i alebo nie, porá?kou.
Fabio Fazio: Rád by som sa vrátil k va?ej knihe, Svätý Otec, preto?e je z nej cíti? silné spojenie va?ej rodiny s Talianskom. Va?a rodina, ako som u? povedal, pochádzala z Piemontu a Ligúrie, a tento vz?ah bol udr?iavaný prostredníctvom filmu ¨C filmov Felliniho a De Sicu ¨C ale aj hudby. Spomínate, ?e ste sa nau?ili naspamä? ?O sole mio¡° a ?e ste mali ve?mi radi ?Parole, parole¡° od Miny a ?Zingara¡° od Ivy Zanicchi. Je to tak?
Pápe? Franti?ek: Na?i rodi?ia nám ukazovali v?etky filmy z povojnového obdobia: Magnani, Fabrizi¡ v?etky. Ako deti nás brali, aby sme ich videli. Potom nám cez rádio, v tom ?ase, pú??ali pesni?ky Carla Butiho, toho fa?istu, ktorý odi?iel do Argentíny¡ Ale spieval dobre. V?etky piesne Carla Butiho, talianske ?lágre, ktoré sme si medzi sebou spievali. Dostalo sa nám talianskeho vzdelania v tomto zmysle. A tie? prostredníctvom opery. V sobotu o druhej popoludní ?tátne rádio vysielalo operu. A mama si sadla s nami a vysvet?ovala nám ju. Pamätám si, ?e pri Otellovi hovorila: ?Pozor, teraz ho zabije,¡° ?Teraz urobí toto, tamto¡¡°. Bola to hudobná a filmová kultúra, ktorú nám rodi?ia v?dy odovzdávali.
Fabio Fazio: V knihe je aj va?a fotografia v maske na karnevale¡
Pápe? Franti?ek: Áno! Ja som ten najvy??í, oble?ený ako Tirol?an. Druhý je môj druhý brat¡ a otec za nami. Je to krásna fotografia.
Fabio Fazio: Vo svojej autobiografii ve?a hovoríte aj o Prozrete?nosti, nielen pre svoju vá?e¨¾ pre Manzoniho a jeho román ?Snúbenci¡°, ale tie? preto, ?e ste ve?akrát pocítili silu Bo?ej prozrete?nosti. ?asto máme, Svätý Otec, vo?i Prozrete?nosti pasívny postoj. Pre nás Prozrete?nos? znamená: ?Niekto to zariadi, niekto to vyrie?i.¡° Ale ?o presne je Prozrete?nos?? Aký vz?ah má Prozrete?nos? k na?ej slobodnej vôli?
Pápe? Franti?ek: Prozrete?nos? je otcovská ruka Boha, ktorá ?a sprevádza ?ivotom. V?dy nás dr?í za ruku. Mo?no si to neuvedomujeme, ale On nás dr?í a vedie vpred. V?dy nás vedie ?alej.
Fabio Fazio: A aký je vz?ah so slobodnou vô?ou? ?o mô?eme urobi? sami v porovnaní s Prozrete?nos?ou?
Pápe? Franti?ek: Slobodná vô?a je pre m¨¾a najvä??ím vyznamenaním, ktoré nám Boh dal. Boh ?a u?í veciam, ale chce ?a ma? slobodného. Úplne slobodného.
Fabio Fazio: Sloboda mô?e by? niekedy ve?kou ?archou¡
Pápe? Franti?ek: Ve?kou ?archou. Ale my máme mo?nos? odpustenia. Urobí? chybu a On ti odpustí. Nikdy sa neunaví odpú??a?. V?dy nás dr?í za ruku.
Fabio Fazio: Vo svojej knihe sa venujete aj otrasným udalostiam v Argentíne po?as diktatúry Videla: 30-tisíc zmiznutých ?udí, mu?enie, násilie v?etkého druhu, zúfalstvo matiek z Plaza de Mayo a vá?mu úsiliu zachráni? tých, ktorých sa dalo, aj za cenu ve?kých rizík. Mali ste priate?ov, ktorí boli brutálne zavra?dení. Tento príbeh sa spája s tým, o ?om sme hovorili ¨C o vojne. Ke? som to ?ítal, napadlo mi: Myslíte si, ?e ?udská prirodzenos? je dobrá alebo zlá?
Pápe? Franti?ek: Je dobrá. Má schopnos? napredova?. Je dobrá. Boh ju stvoril ako dobrú. V knihe Genezis sa hovorí: ?Boh videl, ?e v?etko bolo dobré.¡° Je dobrá. Premý??ajme o príbehu Kaina: je dobrá, ale slobodná. Je schopná kona? zlo, ke? ju vá?ne vedú proti harmónii. Najvä??ím hriechom je v?dy ten proti harmónii, harmónii, ktorú vytvára Duch Svätý. Kain naru?il harmóniu s bratom. Babylonská ve?a naru?ila harmóniu medzi ?u?mi. Ke? sa harmónia naru?í, veci sú zlé.
Fabio Fazio: Svätý Otec, vo svojej knihe opisujete nie?o, ?o by sme v?etci chceli vedie?: ako prebiehala va?a vo?ba na Petrov stolec. Prezrádzate, ?e ke? ste sa po prvýkrát ako pápe? chystali na balkón sv. Petra, aby ste pozdravili celý svet, potkli ste sa.
Pápe? Franti?ek: Je to pravda! Bola to prvá pápe?ova nehoda. Áno, i?iel som pozdravi? kardinála Diasa, ktorý bol na invalidnom vozíku, a nev?imol som si schodík. Potkol som sa. Neomylný pápe? za?al svoj úrad neúspechom: potkol sa. Je to zaujímavé!
Fabio Fazio: Táto kniha ?Spera¡° je kniha, v ktorej je cíti? vá? humor a ducha. Dokonca rozprávate aj vtipy. Jeden z nich sa týka vás. Vtip znie: Pápe? Franti?ek ide na náv?tevu do zahrani?ia. Príde pre neho nádherné auto, a on sa spýta ?oféra: ?Mohli by ste mi dovoli? ?oférova??¡° ¨C ?Nemô?em, Svätý Otec, nemô?em vás necha? ?oférova?.¡° ¨C ?Ale ja som tak dlho ne?oféroval, ve?mi by som chcel trochu ?oférova?¡ aspo¨¾ na chví?u.¡° ¨C ?Nie, nie. Absolútne nemô?em.¡° No pápe? Franti?ek, ako vieme, je vytrvalý, a tak ho presved?í a ?oféruje. Ale u? po krátkej chvíli ho zastaví policajná hliadka. Policajt mu poklepe na okno, on ho stiahne, policajt ho uvidí, nevie, ?o má robi?. Zavolá na centrálu a povie: ?Zastavil som ve?mi dôle?itú osobu.¡° ¨C ?A koho? Starostu?¡° ¨C ?Nie, nie, e?te vy??ie!¡° ¨C ?Prezidenta republiky?¡° ¨C ?Nie, nie! E?te vy??ie!¡° ¨C ?Kto je to?¡° ¨C ?Neviem! Viem len, ?e pápe? mu robí ?oféra!¡° Je to nádherný vtip.
Pápe? Franti?ek: Vtipy sú krásnou sú?as?ou ?ivota. ?lovek, ktorý nevie rozpráva? vtipy alebo sa na nich zasmia?, mu nie?o chýba. Chýba mu zmysel pre humor. A to chcem zdôrazni?. Potrebujeme zmysel pre humor. Je tu krásna modlitba sv. Tomá?a Mora, v ktorej prosí o tento zmysel pre humor, o schopnos? smia? sa zo seba samého i z iných. To ti roz?íri srdce. Nezabúdajte: zmysel pre humor.
Fabio Fazio: Svätý Otec, len pred pár d¨¾ami ste menovali sestru Simonu Brambillu ako prvú ?enu prefektku vatikánskeho dikastéria. U? v minulosti Ján Pavol II. napísal dôle?itý list ?Mulieris dignitatem¡° o úlohe ?eny v Cirkvi. Akú úlohu si predstavujete pre ?eny v Cirkvi budúcnosti?
Pápe? Franti?ek: Ale aj v sú?asnosti. Práca ?ien v kúrii sa rozbiehala pomaly, ale teraz je dobre pochopená. Momentálne ich máme ve?a. Napríklad pri výbere biskupov: v komisii sú tri ?eny, ktoré vyberajú nových biskupov. V guvernoráte je zástupky¨¾a guvernátora, ktorá sa v marci stane guvernátorkou, a je to reho?ní?ka. V Ekonomickom dikastériu je zástupky¨¾ou sestra s dvomi univerzitnými titulmi. ?eny doká?u robi? veci lep?ie ako my. Raz som stretol predsední?ku Európskej komisie Ursulu von der Leyen, matku siedmich detí. A povedal som jej: ?Pani, ako ste to zvládli, ako ste zvládli problém s ?asom?¡° A ona: ?Ako to zvládajú mamy.¡° ?eny vedia lep?ie hospodári? s ?asom ako my. Ako povedal jeden cynik ¨C to bola iná situácia ¨C u? od ?ias raja vládnu ony.
Fabio Fazio: Svätý Otec, v knihe je krásny moment, ktorý mi ve?mi utkvel, súvisiaci s va?ím ?todos, todos, todos¡° (v?etci, v?etci, v?etci), ktoré tak ?asto opakujete. Spomínate, ako po prvý raz skupina transrodových osôb pri?la do Vatikánu. Pí?ete, ?e odi?li dojaté, preto?e ste ich pozdravili, podali im ruku, pobozkali ich, boli ste im nablízku.
Pápe? Franti?ek: Blízkos?. To je to slovo. Blízkos? ku v?etkým. V?etkým. Ale chcem pripomenú? toto: Najzáva?nej?ie hriechy sú tie, ktoré majú viac ?anjelskej podstaty¡°. Hriechy tela majú menej ?anjelskej podstaty¡°. Hriechy ob?erstva, sexuálne hriechy majú menej ?anjelskej podstaty¡°. Ale zabudnú? na otca a matku, klama?, podvádza?¡ to má ve?a ?anjelskej podstaty¡°. Musíme by? re?pektujúci a nemali by sme v?etko zva?ova? na hriechy tela. Je mi odporné, ke? sa niekto v spovedi sústredí len na to. Hriechy tela majú menej ?anjelskej podstaty¡°, ale na ostatné nezabúdajme. Je stra?né, ke? sa niekto nestará o svojich rodi?ov, je to ve?mi zlé. To je k?ú? k pochopeniu záva?nosti hriechu.
Fabio Fazio: To, ?o ste povedali, Svätý Otec, je ú?asné! Okrem toho sú pre kres?ana naozaj zrkadlom jeho viery skutky, ktoré vykonáva; to, ?o robíme pre druhých¡
Pápe? Franti?ek: Áno! A v?dy treba ma? tri jazyky: jazyk mysle, jazyk srdca a jazyk rúk. Myslie? dobre, cíti? dobre a kona? dobro. Tie tri jazyky sú ve?mi dôle?ité.
Fabio Fazio: A ste ve?mi jednozna?ný aj vo?i mladým, de?om a ?kandálom zneu?ívania. Vo svojej autobiografii hovoríte o ?kandáloch pedofílie v Cirkvi a uvádzate ¨C a to je ve?mi silné vyhlásenie bez akejko?vek retencie ¨C ?Sta?í! V?dy musíme stá? na strane obetí! Hlási? zneu?ívania. Sexuálne zneu?ívania sú hanba!¡° V tomto bode je pápe? úplne jasný. Mô?em sa opýta?, ?i je táto va?a pozícia teraz kone?ne prijatá aj vo vnútri Cirkvi?
Pápe? Franti?ek: Áno, ide sa ?alej. To, ?o som prebral, je u? v pohybe a teraz sa to upev¨¾uje. V?aka Bohu! Ale zneu?ívania sú ve?mi ve?kým zlom. Myslite na to, ?e asi 40 percent zneu?ívaní sa deje v rodinách alebo v komunitách. Deti, chlapci a diev?atá sú stále v nebezpe?enstve by? zneu?ívaní. Musíme proti tomu bojova?. Musíme bojova? ve?mi ve?a!
Fabio Fazio: ?akujem vám, Va?a Svätos?. Existuje aj ?al?ia ve?ká výzva, ktorá súvisí s dne?nou dobou: rastúce zúfalstvo medzi mladými. Jedného d¨¾a sme o tom hovorili s Chiarou Amirante, zakladate?kou komunity Nové horizonty, ktorá nám poskytla hrozivé údaje: 50 percent mladých ?udí za?ije ?ikanu; samovra?dy vzrástli o 75 percent, 20 percent mladých trpí du?evnými problémami, a závislosti sú na vzostupe. ?o pod?a vás mo?no konkrétne urobi? v súvislosti s týmto zúfalstvom, ktoré rastie medzi mladými ?u?mi v na?ej spolo?nosti?
Pápe? Franti?ek: Rie?enia existujú, ur?ite áno. Prvou z nich je by? im nablízku a sprevádza? ich. By? nablízku a sprevádza? ich. Mladí majú silu, doká?u dobre reagova?. Musíme by? pri nich a ís? s nimi ruka v ruke na ich ceste ?ivotom.
Fabio Fazio: Predtým, ako sa s vami rozlú?im, Svätý Otec, rád by som sa vrátil k Jubileu. Ak hovorím správne: V Evanjeliu Je?i? spomína rúhanie proti Duchu Svätému ako jediný hriech, ktorý nebude odpustený. Myslíte si, ?e existuje neodpustite?ný hriech?
Pápe? Franti?ek: Nie! A Je?i? to hovorí, aby sme pochopili, aké je rúhanie proti Duchu zlé. Ale ak po tom, ?o si sa rúhal Duchu Svätému, po?iada? Pána o odpustenie, Pán ti v?dy odpustí. Ale je to spôsob, ako poveda?, ?e rúhanie proti Duchu je mo?no najvä??í hriech, aký sa mô?e sta?. A musíme si Ducha chráni?. Slovo, ktoré pochádza z prvých storo?í: chráni? Ducha, ktorý je v nás. Duch Svätý nás vedie vpred.
Fabio Fazio: Svätý Otec, e?te jedna otázka: o pár dní ¨C 27. januára ¨C bude De¨¾ pamiatky obetí holokaustu; pripomenie sa oslobodenie Osvien?imu, najvä??ej tragédie v histórii. Mô?em sa vás opýta?, aký máte pocit pri tejto príle?itosti?
Pápe? Franti?ek: Pocit súcitu a hanby: súcit, preto?e musíme otvori? svoje srdcia tomu utrpeniu; a hanbu, preto?e sme ako ?udia boli schopní urobi? nie?o také. Pamätám si, ke? som i?iel do Osvien?imu: sadol som si pred vchodom, pred miesto, kde boli popravení mnohí, mnohí, mnohí¡ A pozeral som sa na to miesto: ?o sa tam udialo¡ A potom, ke? som vstúpil, tie slová ?Arbeit macht frei¡°: ?Práca oslobodzuje¡°¡ Ale aká práca? Tá otrocká práca? Potom som nav?tívil niektoré cely, modlil som sa. A videl som niektoré filmové zábery z toho obdobia, o tom, ako zabíjali väz¨¾ov: bola to ?udská hanba! A ?udská boles?¡ Musíme po?úva? tieto príbehy. A tu v Ríme mám vz?ah s ú?asnou ?enou, 92-ro?nou Edithou Bruck, ma?arskou poetkou¡ Výborná ?ena! Je to skvelá dáma, ktorá nám má ?o poveda?, ve?mi ve?a vecí. A táto dáma chodí do ?kôl, aj vo svojich 92 rokoch, aby vysvetlila mladým ten dramatický príbeh. Bolo by pekné, keby ste raz s ¨¾ou urobili rozhovor, s Edith Bruck¡
Fabio Fazio: Tak to oznámim v?etkým: pani Bruck bude u nás budúcu nede?u¡ u? sme ju pozvali a príde k nám, aby si pripomenula De¨¾ spomienky. Svätý Otec, ?o ste si ako prvé pomysleli, ke? vás zvolili za pápe?a, ke? ste dosiahli potrebný po?et hlasov? Aká bola va?a prvá my?lienka?
Pápe? Franti?ek: Povedal som si: ?Zbláznili sa!¡° Ale nech sa stane to, ?o chce Boh¡
Fabio Fazio: Na záver, Svätý Otec, prijmite naozaj na?e objatie, v?etkých nás, a na?e po?akovanie. Ak chcete, mô?ete sa obráti? priamo na v?etkých, ktorí vás cez televíziu sledujú, a poveda? im, ?o pova?ujete za dôle?ité¡
Pápe? Franti?ek: Bratia a sestry, jubilejný rok je na to, aby sme otvorili svoje srdcia. Nenechajte si ujs? túto príle?itos?. Pokra?ujte a bu?te odvá?ni. A nezabudnite na zmysel pre humor. ?akujem vám!
Fabio Fazio: ?akujem vám, Svätý Otec! V mene v?etkých: ?akujem za toto nezabudnute?né stretnutie, s ve?kou, ve?kou láskou. Pápe? Franti?ek, ?akujem vám! ?akujem, Svätý Otec! Zo srdca ?akujem.
Preklad Martin Jarábek
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.