笔á辫别? poz?va ve?vyslancov k diplomacii nádeje
Salvatore Cernuzio, Devin Watkins, Zuzana Klimanová – Vatican News
s novoro?ným ?i?ením vyzýva na dialóg ?s ka?dým“, aby sa pretrhli re?aze nenávisti. Odsudzuje vojnu, situáciu v Gaze, terorizmus v Nemecku a USA, antisemitizmus, nábo?enské prenasledovanie, ?neprijate?né“ právo na potrat, nástrahy nových technológií a kultúru zru?enia - tzv. cancel culture. Pápe? vyzýva na mier pre Ukrajinu a Blízky východ a na ?diplomaciu nádeje“.
V úvode stretnutia v mene v?etkých prítomných pozdravil Svätého Otca dekan diplomatického zboru, cyperský ve?vyslanec George Poulides.
Prízrak ?svetovej vojny“ vedenej po kúskoch, ktorá sa stáva ??oraz konkrétnej?ou hrozbou“, sa nesie celým prejavom, ktorý pápe? adresuje 184 ve?vyslancom akreditovaným pri Svätej stolici, na tradi?nom stretnutí na za?iatku roka. Dlhý príhovor kvôli následkom prechladnutia za pápe?a pre?ítal Mons. Filippo Ciampanelli, podsekretár Dikastéria pre východné cirkvi. Svätý Otec Franti?ek v ňom predstavil víziu Svätej stolice v medzinárodných otázkach:
Od drámy na Ukrajine a v Gaze, kde dochádza k bombardovaniu civilistov, k útokom na nemocnice a infra?truktúry, k mrznúcim de?om, cez krízy v Africkom rohu, v Nikarague, Venezuele, Mjanmarsku ?i na Haiti. Venuje sa aj situácii v Sýrii a Libanone, nábo?enskému prenasledovaniu, antisemitizmu, ?pozitívnym signálom“, ako je obnovenie rokovaní o iránskej jadrovej dohode ?s cie?om zabezpe?i? bezpe?nej?í svet pre v?etkých“, i nebezpe?enstvám dne?nej doby súvisiacim s umelou inteligenciou, kultúrou zru?enia (cancel culture), poru?ovaním súkromia ?i falo?nými správami (fake news). Pápe? vysvet?uje:
?Vidíme tie?, ?e v mnohých krajinách sú sociálne a politické kontexty rozjatrované rastúcimi kontrastmi. Stretávame sa s ?oraz viac polarizovanými spolo?nos?ami, v ktorých tlie v?eobecný pocit strachu a nedôvery vo?i blí?nemu a budúcnosti. Tento stav e?te zhor?uje neustále vytváranie a ?írenie falo?ných správ, ktoré nielen?e skres?ujú reálne fakty, ale v kone?nom dôsledku aj deformujú svedomie, vyvolávajú falo?né vnímanie reality a vytvárajú atmosféru podozrievania, ktorá podnecuje nenávis?, podkopáva bezpe?nos? ?udí a ohrozuje ob?ianske spolu?itie a stabilitu celých národov. Tragickým príkladom toho sú útok na predsedu vlády Slovenskej republiky a na novozvoleného prezidenta Spojených ?tátov amerických.“
Pápe? v príhovore zdôrazňuje význam Jubilejného roka pre Katolícku cirkev. Ako povedal, Svätý rok ka?dého z nás vyzýva, aby sme znovu objavili ?to, ?o je skuto?ne podstatné“.
??ia?, tento rok za?íname v ?ase, ke? sa svet zmieta v mnohých ve?kých i malých konfliktoch“, kon?tatuje pápe? a dodáva:
?Mojím ?i?ením pre tento nový rok je, aby jubileum predstavovalo pre v?etkých, kres?anov aj nekres?anov, aj príle?itos? na prehodnotenie vz?ahov, ktoré nás spájajú ako ?udské bytosti a politické spolo?enstvá; aby sme prekonali logiku sporov a namiesto nej prijali logiku stretnutia; aby nás ?as, ktorý nás ?aká, nena?iel ako zúfalých tulákov, ale ako pútnikov nádeje, teda ako ?udí a spolo?enstvá na ceste, ktorí sú odhodlaní budova? budúcnos? mieru.
Na druhej strane, tvárou v tvár ?oraz reálnej?ej hrozbe svetovej vojny je poslaním diplomacie podporova? dialóg so v?etkými, vrátane tých partnerov, ktorí sú pova?ovaní za ?nepohodlnej?ích“ alebo ktorí by neboli pova?ovaní za oprávnených rokova?. Toto je jediná cesta ako pretrhnú? re?aze nenávisti a pomsty, ktoré väznia a zne?kodňujú, mechanizmy ?udského sebectva, pýchy a nadradenosti, ktoré sú koreňom ka?dej bojovnej vôle, ktorá ni?í.“
Diplomacia nádeje je diplomaciou pravdy
?Je obzvlá?? znepokojujúca snaha o zneu?ívanie multilaterálnych dokumentov – meniac význam pojmov alebo jednostrannou reinterpretáciou obsahu zmlúv o ?udských právach - s cie?om presadzova? ideológie, ktoré rozde?ujú, po?liapavajú hodnoty a vieru národov. V skuto?nosti ide o naozajstnú ideologickú kolonizáciu, ktorá sa pod?a starostlivo naplánovaných programov pokú?a vykoreni? tradície, históriu a nábo?enské väzby národov. Je to mentalita, ktorá v domnienke, ?e prekonala to, ?o pova?uje za ?temné stránky dejín“, vytvára priestor na tzv. kultúru zru?enia (cancel culture); netoleruje rozdiely a zameriava sa na práva jednotlivcov, pri?om zanedbáva povinnosti vo?i ostatným, osobitne tým najslab?ím a najkrehkej?ím . V tomto kontexte je napríklad neprijate?né hovori? o takzvanom ?práve na potrat“, ktoré je v rozpore s ?udskými právami, osobitne s právom na ?ivot. Ka?dý ?ivot musí by? chránený, a to v ka?dom okamihu, od po?atia a? po prirodzenú smr?, preto?e ?iadne die?a nie je omylom ani vinné tým, ?e existuje, rovnako ako nemo?no ?iadneho starého alebo chorého ?loveka zbavi? nádeje a vyradi? ho.“
Diplomacia nádeje je diplomaciou odpustenia
?Mojou nádejou a ?elaním pre tento rok 2025 je, aby celé medzinárodné spolo?enstvo usilovalo predov?etkým o ukon?enie vojny, ktorá u? takmer tri roky krvavo su?uje mu?enú Ukrajinu a ktorá si vy?iadala obrovské mno?stvo obetí vrátane mnohých civilistov. Na obzore sa objavili niektoré povzbudivé náznaky, ale na vybudovanie podmienok pre spravodlivý a trvalý mier a zahojenie rán spôsobených agresiou je potrebné vykona? e?te ve?a práce.
Rovnako opätovne vyzývam na prímerie a prepustenie izraelských rukojemníkov v Gaze, kde je ve?mi vá?na a ?alostná humanitárna situácia, a ?iadam, aby palestínske obyvate?stvo dostalo v?etku pomoc, ktorú potrebuje. Dúfam, ?e Izrael?ania a Palestín?ania doká?u obnovi? mosty dialógu a vzájomnej dôvery, po?núc od tých najmen?ích, aby budúce generácie mohli ?i? ved?a seba v dvoch ?tátoch v mieri a bezpe?í a aby sa Jeruzalem stal ?mestom stretnutia“, kde budú kres?ania, ?idia a moslimovia ?i? spolu v harmónii a úcte.“
?Treba v?ak tie? poznamena?, ?e vojnu ?iví neustále ?írenie ?oraz dokonalej?ích a ni?ivej?ích zbraní. Dnes ráno opakujem výzvu, aby sme ?z peňazí, ktoré sa vynakladajú na zbrane a iné vojenské výdavky, zalo?ili Svetový fond na kone?né odstránenie hladu a na rozvoj najchudobnej?ích krajín, aby sa ich obyvatelia neuchy?ovali k násilným alebo podvodným rie?eniam a neboli nútení opusti? svoje krajiny pri h?adaní dôstojnej?ieho ?ivota“ .
Vojna je v?dy zlyhaním! Zapojenie civilného obyvate?stva, predov?etkým detí, a ni?enie infra?truktúr nie sú len porá?kou, ale rovnajú sa tomu, ?e dovolíme, aby medzi dvoma súpermi ako jediné zví?azilo zlo. Nemô?eme ani v najmen?om akceptova?, aby boli bombardovaní civilisti alebo aby sa úto?ilo na infra?truktúry potrebné na ich pre?itie. Nemô?eme sa zmieri? s tým, ?e deti umierajú od zimy, preto?e boli zni?ené nemocnice alebo zasiahnutá energetická sie? krajiny.“
Pápe? Franti?ek tie? pripomína prebiehajúce konflikty v Mjanmarsku, Sudáne, v oblasti Sahelu, Afrického rohu, v Mozambiku a vo východných oblastiach Kon?skej demokratickej republiky. Zároveň odsudzuje rastúce prejavy antisemitizmu a prenasledovanie kres?anských komunít. ?Skuto?ný mier nemô?e existova? bez záruky nábo?enskej slobody, ktorá zah?ňa re?pektovanie svedomia jednotlivcov a mo?nos? verejne prejavi? svoju vieru a príslu?nos? ku komunite,“ pí?e.
Pápe? vyjadruje nádej na budúcnos? Sýrie a kon?tatuje, ?e v?etci Sýr?ania vrátane kres?anov by mali ma? ú?as? na spolo?nom dobre celého národa.
Diplomacia nádeje je diplomaciou slobody
Pápe? Franti?ek zároveň vyzýva k ?diplomacii slobody“, ktorej cie?om je skoncova? s pliagou obchodovania s ?u?mi, drogovou závislos?ou a inými formami moderného otroctva. Vyzýva v?etky krajiny, aby sa starali o obete obchodovania s ?u?mi i o migrantov, ktorí sa vydali na cestu za lep?ím ?ivotom, a zároveň vyzýva na úsilie o rie?enie základných prí?in vysíd?ovania.
Diplomacia nádeje je diplomaciou spravodlivosti
Svätý Otec vysvet?uje, ?e diplomacia nádeje je aj ?diplomaciou spravodlivosti“. Bez spravodlivosti nemô?e by? mier, zdôrazňuje pápe? a opakuje výzvu Jubilejného roka na odpustenie dlhov. ?Opakujem svoju výzvu, aby sa v ka?dom národe zru?il trest smrti, preto?e dnes nenachádza opodstatnenie medzi nástrojmi, ktoré sú schopné obnovi? spravodlivos?,“ prízvukuje tie? Petrov nástupca.
Splácanie ekologických dlhov vo?i spolo?nému domu
Na záver pápe? Franti?ek pripomína dlh ?udstva vo?i ná?mu spolo?nému domu, o ktorý by sa pod?a neho mali krajiny stara? prostredníctvom úsilia o spolo?né vyu?ívanie finan?ných zdrojov na zmiernenie dôsledkov klimatických zmien. Pí?e:
?Vo svetle tohto ekologického dlhu, je dôle?ité nájs? ú?inné spôsoby, ako premeni? vonkaj?í dlh chudobných krajín na ú?inné, tvorivé a zodpovedné politiky a programy na podporu integrálneho ?udského rozvoja.“
Pápe? svoj príhovor zakon?uje slovami:
?Z kres?anského h?adiska je jubilejný rok ?asom milosti. A ako by som si prial, aby tento rok 2025 bol skuto?ne rokom milosti, bohatým na pravdu, odpustenie, slobodu, spravodlivos? a pokoj! ?V srdci ka?dého ?loveka je obsiahnutá nádej ako tú?ba a o?akávanie dobra“ a ka?dý z nás je povolaný k tomu, aby jej dal prekvita? navôkol. (...) Nech nádej prekvitá v na?ich srdciach a ná? ?as nájde pokoj, po ktorom tak ve?mi tú?i.“
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
