Hom¨ªlia na sl¨¢vnos? Zjavenia P¨¢na: Nech z n¨¢s P¨¢n urob¨ª svetl¨¢ ukazuj¨²ce na neho
Zuzana Klimanová - Vatikán
Svätý Otec dopoludnia predsedal eucharistickému sláveniu v Bazilike sv. Petra spolu s kardinálmi a ?lenmi Rímskej kúrie. V de¨¾, ke? si Cirkev osobitne uvedomuje svoje evanjeliza?né poslanie nasmerované ku v?etkým národom, bol hlavným celebrantom pri oltári kardinál Luis Antonio Tagle, pro-prefekt Dikastéria pre evanjelizáciu.
Spolo?né úmysly veriacich tento rok pri svätej om?i zazneli po po?sky, francúzsky, ?ínsky, portugalsky a svahilsky. Pri liturgii asistovali seminaristi z Pápe?ského Urbanovho kolégia Dikastéria pre evanjelizáciu (Propaganda Fide).
V priebehu liturgie diakon slávnostne oznámil tohtoro?ný termín Ve?kej noci (20. apríl) a s ním spojených pohyblivých sviatkov.
Homília pápe?a Franti?ka:
?Videli sme jeho hviezdu na východe a pri?li sme sa mu pokloni?¡° (Mt 2, 2): takéto svedectvo vydávajú mudrci obyvate?om Jeruzalema, ke? im oznamujú, ?e sa narodil ?idovský krá?.
Mudrci dosved?ujú, ?e sa vydali na cestu, zmenili svoj ?ivot, preto?e na oblohe uvideli nové svetlo. Pri tomto obraze sa teda mô?eme pozastavi? a zamyslie? sa nad ním, ke? slávime Zjavenie Pána v Jubilejnom roku nádeje; a rád by som zdôraznil tri vlastnosti hviezdy, o ktorej nám hovorí evanjelista Luká?: hviezda je jasná, je vidite?ná pre v?etkých a ukazuje cestu.
Po prvé, hviezda je jasná. Mnohí vládcovia v Je?i?ových ?asoch sa nechávali vola? ?hviezdami¡°, preto?e sa cítili dôle?ití, mocní a slávni. Nebolo to v?ak ich svetlo - svetlo ?iadneho z nich -, ktoré zjavilo mudrcom zázrak Vianoc. Ich umelý a chladný jas, výsledok kalkulácií a mocenských hier, nebol schopný reagova? na potrebu novosti a nádeje týchto h?adajúcich ?udí. Namiesto toho to urobil iný druh svetla, symbolizovaný hviezdou, ktorá osvecuje a zohrieva tým, ?e horí a necháva sa stravova?. Hviezda nám hovorí o jedinom svetle, ktoré mô?e ka?dému ukáza? cestu k spáse a cestu k ??astiu: o svetle lásky. To je jediné svetlo, ktoré nás urobí ??astnými.
Predov?etkým svetlo lásky Boha, ktorý sa stal ?lovekom a daroval sa nám tým, ?e obetoval svoj ?ivot. Potom, ako odraz, svetlo tej lásky, s ktorou sme aj my povolaní obetova? sa jeden pre druhého a stáva? sa s jeho pomocou vzájomným znamením nádeje, a to aj v temných ?ivotných situáciách. Mô?eme sa zamyslie?: vy?arujeme nádej? Sme schopní dodáva? nádej iným prostredníctvom svetla na?ej viery?
Tak ako hviezda svojím jasom priviedla mudrcov do Betlehema, tak aj my mô?eme na?ou láskou privies? k Je?i?ovi ?udí, ktorých stretávame a da? im spozna? v Bo?om Synovi, ktorý sa stal ?lovekom, krásu Bo?ej tváre (porov. Iz 60, 2) a jeho spôsob lásky, ktorý sa skladá z blízkosti, súcitu a nehy. Nikdy nezabúdajme: Boh je blízky, súcitný a ne?ný. Toto je láska: blízkos?, súcit a neha. A mô?eme to urobi? bez potreby mimoriadnych nástrojov a sofistikovaných prostriedkov, ale tak, ?e na?e srdcia budú ?iari? vo viere, na?e poh?ady budú ve?kodu?né v prijímaní, na?e gestá a slová budú plné láskavosti a ?udskosti.
Preto, ke? sa pozeráme na mudrcov, ktorí s o?ami upretými k nebu h?adajú hviezdu, prosme Pána, aby sme boli jeden pre druhého svetlom, ktoré vedie k stretnutiu s ním (porov. Mt 5, 14 - 16). Je nepekné, ke? ?lovek nie je svetlom pre druhých.
A tak sa dostávame k druhej vlastnosti hviezdy: je vidite?ná pre v?etkých. Mudrci sa neriadia indíciami tajného kódu, ale sledujú hviezdu, ktorú vidia ?iari? na nebeskej oblohe. Oni ju zbadajú, kde?to iní, ako Herodes a zákonníci, si ani len nev?imnú jej prítomnos?. Hviezda je v?ak stále tam, prístupná ka?dému, kto pozdvihne zrak k nebu h?adajúc znamenie nádeje. Som znamením nádeje pre druhých?
A toto je dôle?ité posolstvo: Boh sa nezjavuje exkluzívnemu okruhu ?udí alebo nieko?kým privilegovaným, Boh ponúka svoju spolo?nos? a svoje vedenie ka?dému, kto ho h?adá s úprimným srdcom (porov. ? 145, 18). Ba ?asto predchádza na?e vlastné otázky a prichádza nás h?ada? e?te skôr, ne? ho o to prosíme (porov. Rim 10, 20; Iz 65, 1). Práve preto v jasli?kách zobrazujeme mudrcov s ?rtami, ktoré zah?¨¾ajú v?etky vekové kategórie a rasy ¨C ?rtami mladého ?loveka, dospelého, starca, so somatickými ?rtami rôznych národov na zemi ¨C, aby sme si pripomenuli, ?e Boh h?adá ka?dého, a to neustále. Boh h?adá v?etkých.
A ako nám prospieva rozjíma? o tom dnes, v dobe, kde sa zdá, ?e ?udia a národy, hoci sú vybavení ?oraz výkonnej?ími komunika?nými prostriedkami, zdá sa, ?e sa stávajú ?oraz menej ochotnými chápa?, prijíma? a stretáva? sa navzájom vo svojej rozmanitosti!
Hviezda, ktorá na nebi ponúka svoje svetlo v?etkým, nám pripomína, ?e Bo?í Syn pri?iel na svet, aby sa stretol s ka?dým mu?om a ?enou na zemi, nech patria k akejko?vek etnickej skupine, jazyku alebo národu (porov. Sk 10, 34 - 35; Zjv 5, 9), a ?e nám zveruje rovnaké univerzálne poslanie (porov. Iz 60, 3). ?i?e volá nás, aby sme zanechali akéko?vek formy selekcie, marginalizácie a vyra?ovania ?udí a aby sme v sebe a v prostredí, v ktorom ?ijeme, podporovali silnú kultúru prijatia, v ktorej sú pred zámkami strachu a odmietania uprednostnené otvorené priestory ¨C otvorené priestory stretnutia, integrácie a zdie?ania; bezpe?né miesta, kde v?etci mô?u nájs? teplo a úto?isko.
Preto je hviezda na oblohe: nie, aby zostala vzdialená a nedosiahnute?ná, ale naopak, aby jej svetlo bolo vidite?né pre v?etkých, aby sa dostalo do ka?dého domova a prekonalo ka?dú bariéru a prinieslo nádej a? po najvzdialenej?ie a najzapadnutej?ie kúty planéty. Je na nebi, aby svojím ve?kodu?ným svetlom v?etkým povedala, ?e Boh sa nikomu neodopiera a na nikoho nezabúda (porov. Iz 49, 15). A pre?o? Je toti? Otcom, ktorého najvä??ou rados?ou je vidie? svoje deti, ktoré sa vracajú domov, zjednotené, zo v?etkých kútov sveta (porov. Iz 60, 4), rados?ou vidie? ich, ako stavajú mosty, vyrovnávajú chodníky, h?adajú tých, ktorí sa stratili, a nesú na pleciach tých, ktorí majú problém krá?a?, aby nikto nezostal vonku a aby v?etci mali ú?as? na sláve jeho domu.
Hviezda nám hovorí o Bo?om sne: aby celé ?udstvo v bohatstve svojich odli?ností dospelo k vytvoreniu jednej rodiny a aby ?ilo svorne v prosperite a pokoji (porov. Iz 2, 2 - 5).
A to nás privádza k poslednej vlastnosti hviezdy: k tomu, ?e ukazuje cestu. Aj to je podnet na zamyslenie, osobitne v kontexte Svätého roka, ktorý slávime a v ktorom je jedným z charakteristických gest putovanie.
Svetlo hviezdy nás pozýva uskuto?ni? vnútornú cestu, ktorá, ako napísal Ján Pavol II., nech oslobodzuje na?e srdcia od v?etkého, ?o nie je láska, aby sme sa ?naplno stretli s Kristom, vyznali svoju vieru v neho a prijali hojnos? jeho milosrdenstva¡° (List v?etkým, ktorí sú disponovaní slávi? Ve?ké jubileum vo viere, 29. júna 1999, 12).
Spolo?né putovanie ?je typické pre tých, ktorí idú h?ada? zmysel ?ivota¡° (porov. bulu Spes non confundit, 5). A my, h?adiac na hviezdu, nech tie? obnovíme svoj záväzok by? ?enami a mu?mi ?cesty¡°, ako boli kres?ania definovaní v po?iatkoch Cirkvi (porov. Sk 9, 2).
Nech z nás teda Pán urobí svetlá ukazujúce na neho, ako Mária, aby sme boli ve?kodu?ní v darovaní sa, otvorení v prijímaní a pokorní v spolo?nom krá?aní, aby sme ho mohli stretnú?, rozpozna? a kla¨¾a? sa mu a vydali sa od neho na cestu obnovení, priná?ajúc svetu svetlo jeho lásky.¡°
Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu ¨C Vatican News, Andrej Klapka, Zuzana Klimanová
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
