杏MAP导航

V dne?nom ?ivote je ve?a Turandot, ktoré hovoria: ?Nádej v?dy sklame“. Biblia nám v?ak hovorí: ?Nádej nesklame“ (Rim 5, 5). Spes non confundit. Presne to je názov buly, ktorou som oficiálne vyhlásil Jubilejný rok 2025. Musíme sa spolo?ne vyda? na cestu a skuto?ne sa sta? pútnikmi nádeje, ?o je heslo, ktoré som si zvolil pre nadchádzajúci Svätý rok. Nádej v skuto?nosti nie je optimizmus, ako sa ?asto myslí, ani nejasný pozitívny pocit z budúcnosti. Nie, nádej je nie?o iné. Nie je to ilúzia ani emócia. Je to konkrétna cnos?, ?ivotný postoj a súvisí s konkrétnymi rozhodnutiami. Nádej je ?ivená anga?ovanos?ou ka?dého ?loveka za dobro. Rastie vtedy, ke? cítime, ?e sa podie?ame a sme zapojení do toho, aby sme dávali zmysel vlastnému ?ivotu a ?ivotu druhých. ?ivenie nádeje je teda sociálnou, intelektuálnou, duchovnou, umeleckou a politickou ?innos?ou v najvy??om zmysle slova. Je to dávanie svojich schopností a zdrojov do slu?ieb spolo?ného dobra. Je to zasievanie budúcnosti. Nádej vytvára zmenu a zlep?uje budúcnos?. Je to najmen?ia z cností, povedal Charles Péguy, je najmen?ia, ale je to tá, ktorá vás dovedie naj?alej. A nádej nesklame. Nikdy!

?o teda znamená sta? sa pútnikom nádeje? Pú? je fyzický pohyb: ?lovek opustí svoj domov so svojimi istotami a vydá sa na cestu k cie?u. Niekedy sa ?lovek vydá na pú?, aby si vyprosil milos? pre seba alebo svojho blízkeho, a a? ke? sa vráti domov, uvedomí si, ?e skuto?ným zázrakom nie je fyzické uzdravenie, ale dar viery, ktorý vychádza posilnený, potvrdený touto cestou. Pú? v?ak nie je len fyzická cesta. Je to aj cesta do vlastného vnútra, na ktorej sa ?lovek pýta sám seba vo svetle evanjelia. ?Vydanie sa na cestu je typické pre tých, ktorí idú h?ada? zmysel ?ivota“ (Spes non confundit, 5).

?udová múdros? sa vysmieva mu?om a ?enám nádeje: ?Kto ?ije nádejou, ?ije v zúfalstve a zomiera“. A zdá sa, ?e dne?ný svet potvrdzuje toto presved?enie svojimi protire?eniami, vojnami, ktoré ka?dým dňom narastajú, továrňami na zbrane, ktoré exponenciálne a rýchlo zvy?ujú svoje zisky, stále sa zvy?ujúcou deniveláciou, feminizáciou a to?kou nenávis?ou, ktorá akoby sa ?oraz viac zmocňovala. Ale, v?aka Bohu, je tu to?ko tichého dobra, dokonca aj v Cirkvi, ktorá ka?dý deň odpovedá na to, ?o sa mô?e zda? ako priepas? zla. Vidíme to v neprijatí migrantov - sú to na?i bratia! - ktorí ?elia tomu, ?o sa nazýva cestou nádeje, ale namiesto toho je skuto?nou cestou zúfalstva, a nachádzajú smr? v Stredozemnom mori, ktoré sa stalo ve?kým cintorínom. Vidíme to v tých, ktorí podnecujú konflikty, na ktoré sa príli? ?asto zabúda, preto?e sú to humanitárne drámy, ktoré sa, ?ia?, nedostanú do správ.

Ako ve?mi si ?elám, aby nasledujúce jubileum bolo naozaj priaznivou príle?itos?ou na prímerie vo v?etkých krajinách, kde sa bojuje! ?Nech sa prvé znamenie nádeje premení na mier pre svet, ktorý sa opä? ponoril do tragédie vojny“ (Spes non confundit, 8). Z vojny, z ka?dej vojny, - to musí by? jasné - ka?dý v?dy vyjde ako porazený, ka?dý! Z vojny ka?dý v?dy vychádza ako porazený od prvého dňa. Neexistujú ví?azi a porazení, iba porazení! ?Z tohto prelínania nádeje a trpezlivosti je jasné, ?e kres?anský ?ivot je cesta, ktorá potrebuje aj silné momenty, aby ?ivila a posilňovala nádej, nenahradite?ného spolo?níka, ktorý dáva nahliadnu? do cie?a: stretnutia s Pánom Je?i?om“ (Spes non confundit, 5).

Nádej nikoho nesklame. ?Aby som väzňom ponúkol konkrétne znamenie blízkosti, sám chcem otvori? Svätú bránu vo väzení, aby bola pre nich symbolom, ktorý ich pozýva h?adie? do budúcnosti s nádejou a obnoveným nasadením pre ?ivot“ (Spes non confundit, 10). V indika?nej bule k Jubileu 2025 som ?iadal formy amnestie alebo odpustenia trestu, dôstojné podmienky pre väzňov - sú to na?i bratia! - a zru?enie trestu smrti. Ten ?je neprípustný, preto?e úto?í na nedotknute?nos? a dôstojnos? osoby“ (Príhovor ú?astníkom stretnutia podporovaného Pápe?skou radou na podporu novej evanjelizácie, 11. októbra 2017). V?dy, ke? vstupujem do väzenia, najmä na om?u v Coena Domini na Zelený ?tvrtok s obradom umývania nôh, pomyslím si: ?Pre?o oni a nie ja?“ Je to Bo?ie milosrdenstvo!

V jubilejnom roku 2025 prejdú Svätopeterskou bránou a verajami ostatných troch pápe?ských bazilík milióny pútnikov: sv. Jána Lateránskeho, Panny Márie Vä??ej a svätého Pavla za hradbami. Chcel by som, aby táto pú? nebola turistickým výletom alebo dosiahnutím cie?a, ako napríklad olympijské hry. Chcel by som, aby bola naozaj príle?itos?ou na obrátenie, na prehodnotenie vlastného ?ivota vo svetle evanjelia, na po?úvanie jediného slova, ktoré zachraňuje, slova Je?i?a Krista. A chcel by som, aby túto pú? v?dy sprevádzalo gesto dobro?innosti, ktoré sa vykoná v skrytosti. Ka?dý to bude môc? urobi? pod?a svojich mo?ností, aby pomohol bratovi alebo sestre postavi? sa na nohy. V skuto?nosti existuje len jeden prípad, ke? je prípustné pozrie? sa na ?loveka z hora: vtedy, ke? natiahnete ruku, aby ste ho zdvihli zo zeme. A bol by som rád, keby pú? sprevádzala aj modlitba za mňa, za pápe?a, preto?e táto práca nie je ?ahká.

Chcel by som tie? zdôrazni?, ?e túto pú? mô?e vykona? ka?dý, ka?dý. Ka?dý! Jubileum nie je prednostnou dia?nicou do raja ur?enou len pre tých, ktorí sa pova?ujú za dokonalých. To nie, Svätý rok s jubilejnými odpustkami je ur?ený pre ka?dého. Pre ka?dého! Preto?e v?etci sme hrie?nici, dokonca aj pápe?, a potrebujeme odpustenie. V?etkým! Neexistuje hriech, ktorý by Pán nemohol odpusti?, a neexistuje nikto, kto by nemohol po?iada? Pána o odpustenie. A spovedníkov, najmä misionárov milosrdenstva, ktorých som ustanovil pri nedávnom mimoriadnom jubileu, prosím, aby ?na?alej boli nástrojmi zmierenia a pomáhali h?adie? do budúcnosti s nádejou srdca, ktorá pochádza z Otcovho milosrdenstva“ (Spes non confundit, 23).

Ako sa v mysli nevráti? k poetickej scéne chleba odpustenia v diele Alessandra Manzoniho I promessi sposi (Snúbenci). Tam, kde Fra Cristoforo hovorí: ?Tu je zvy?ok toho chleba... prvého, o ktorý som prosil z lásky, toho chleba, o ktorom ste po?uli! Nechávam ho vám ostatným: nechajte si ho, uká?te ho svojim de?om. Prídu do smutného sveta, do smutných ?ias, uprostred py?ných a provokujúcich ?udí: povedzte im, aby v?dy odpú??ali, v?dy! V?etko, v?etko! A aby sa aj oni modlili za úbohého mnícha!“ (Snúbenci, XXXVI,580).

Som v?a?ný Francescovi Antoniovi Granovi, ktorý chcel touto knihou zhrnú? význam Jubilea 2025. Som rád, ?e sa zdôraznilo, ?e Svätý rok nie je len ustanovenie nadiktované kalendárom, ale skuto?ný pastora?ný nástroj, ktorý pápe?i od roku 1300 a? po sú?asnos? pou?ívali pod?a potrieb doby, v ktorej boli povolaní vies? Cirkev. ?Rád si myslím, ?e vyhláseniu prvého jubilea v roku 1300 predchádzala cesta milosti, o?ivená ?udovou spiritualitou. Skuto?ne nemô?eme zabúda? na rôzne formy, ktorými sa milos? odpustenia hojne vylievala na svätý verný Bo?í ?ud. Spomeňme si napríklad na ve?ké ?odpustenie“, ktoré udelil svätý Celestín V. tým, ktorí sa 28. a 29. augusta 1294, ?es? rokov pred tým, ako pápe? Bonifác VIII. vyhlásil Svätý rok, vybrali do baziliky Santa Maria di Collemaggio v Akvile. Cirkev teda u? vtedy pre?ívala jubilejnú milos? milosrdenstva. A e?te skôr, v roku 1216, pápe? Honorius III. prijal prosbu svätého Franti?ka, v ktorej ?iadal o odpustky pre tých, ktorí nav?tívia Porciunkuly v prvých dvoch augustových dňoch. To isté mo?no poveda? aj o púti do Santiaga de Compostela: pápe? Kalixt II. v roku 1122 povolil slávi? jubileum v tejto svätyni v?dy, ke? sviatok apo?tola Jakuba pripadol na nede?u. Je dobré, aby tento ?roz?írený“ spôsob slávenia Jubilejného roka pokra?oval, aby sila Bo?ieho odpustenia podporovala a sprevádzala cestu spolo?enstiev a jednotlivcov“ (Spes non confundit, 5).

Jubileum 2025 nám ponúkne ?al?ie dva konkrétne príklady nádeje: blahoslavených Piera Giorgia Frassatiho a Carla Acutisa, ktorí budú po?as Svätého roka kanonizovaní. Dvaja mladí svätci, ktorí u? na za?iatku svojho ?ivota pochopili, ?e stredobodom v?etkého je jedine?ne Je?i? Kristus, ktorý sa sprítomňuje v tých najmen?ích, v chudobných, v tých, ktorých spolo?nos? odmieta.

Bl. Frassati, ktorý vo veku 24 rokov pod?ahol detskej obrne, potvrdil, ?e treba ?i?, a nie pre?íva?. ?Doba, v ktorej dnes ?ijeme, nepotrebuje mladých ?udí, ktorí sú bohmi“ (Modlitbová vigília s mladými ?u?mi pri príle?itosti XXXI. svetového dňa mláde?e, 30. júla 2016). Pier Giorgio ?povedal, ?e Je?i?ovu lásku, ktorú prijal vo svätom prijímaní, chce splati? náv?tevou chudobných a pomocou im“ (Christus vivit, 60). To je aj to, ?o sa od nás ?iada dnes. Jubileum je priaznivou príle?itos?ou na pre?ívanie dobro?innosti: ?Bol som hladný a dali ste mi jes?, bol som smädný a dali ste mi pi?, bol som cudzinec a prijali ste ma, nahý a obliekli ste ma, chorý a nav?tívili ste ma, bol som vo väzení a pri?li ste ma nav?tívi?“ (Mt 25, 35-37).

Bl. Acutis nieko?ko dní pred svojou smr?ou vo veku 15 rokov na leukémiu povedal: ?Obetujem Pánovi v?etko utrpenie, ktoré budem musie? pretrpie? za pápe?a a Cirkev, aby som nemusel prejs? o?istcom a i?iel rovno do neba“. Carlo vyu?íval internet na evanjelizáciu, ale ?ve?mi dobre vedel, ?e tieto prostriedky komunikácie, reklamy a sociálnych sietí sa dajú vyu?i? na to, aby z nás urobili ospalé subjekty, závislé od konzumu a noviniek, ktoré si mô?eme kúpi?, posadnuté vo?ným ?asom, uzavreté v negativite. On v?ak dokázal vyu?i? nové komunika?né techniky na odovzdávanie evanjelia, na sprostredkovanie hodnôt a krásy. Nespadol do pasce. Videl, ?e mnohí mladí ?udia, hoci sa tvária, ?e sú iní, v skuto?nosti kon?ia rovnako ako ostatní, be?ia za tým, ?o im mocní vnucujú prostredníctvom mechanizmov spotreby a ohlupovania. Takto nedovolia rozkvitnú? darom, ktoré im dal Pán, neponúkajú tomuto svetu tie ve?mi osobné a jedine?né schopnosti, ktoré Boh zasial do ka?dého z nich. Tak sa stáva, povedal Carlo, ?e v?etci sa rodia ako originály, ale mnohí zomierajú ako kópie“ (Christus vivit, 105-106). Ve?mi aktuálne a platné u?enie pre v?etkých.

Dúfam, ?e ?ítanie tejto knihy nám pomô?e lep?ie pre?íva? Jubileum nádeje.

Preklad Martin Jarábek