杏MAP导航

Posolstvo Svätého Otca Franti?ka na 58. svetový deň pokoja

Odpus? nám na?e viny, daruj nám svoj pokoj

I. Na?úvanie volaniu ohrozeného ?udstva

1. Na úsvite tohto nového roka, ktorý nám daroval ná? nebeský Otec, jubilejného roka venovaného nádeji, sa obraciam na ka?dú ?enu a ka?dého mu?a, no najmä na tých, ?o sa cítia v dôsledku svojej ?ivotnej situácie sk?ú?ení, odsúdení vlastnými chybami, zdrvení odsúdením druhých, ktorí u? nevidia ?iadnu perspektívu pre svoj ?ivot. V?etkým vám prajem nádej a pokoj, preto?e toto je rok milosti, plynúcej zo Srdca Vykupite?a!
2. V nastávajúcom roku slávi Katolícka cirkev Jubileum 2025, udalos?, ktorá nap?ňa srdcia nádejou. Slávenie ?jubileí“ pochádza zo starobylej ?idovskej tradície, ke? trúbenie baranieho rohu (hebrejsky yobel) ka?dých ?tyridsa?devä? rokov ohlasovalo rok milosti a oslobodenia pre v?etok ?ud (porov. Lv 25, 10). Táto slávnostná výzva sa mala v ideálnom prípade ozýva? po celom svete (porov. Lv 25, 9), aby sa obnovila Bo?ia spravodlivos? v rôznych oblastiach ?ivota: v u?ívaní pôdy, vo vlastníctve majetku, vo vz?ahu k blí?nym, najmä tým najchudobnej?ím, a tým, ktorí upadli do nemilosti. Zvuk rohu pripomínal v?etkým ?u?om, bohatým aj chudobným, ?e nikto neprichádza na svet, aby bol utlá?aný: sme bratmi a sestrami, de?mi toho istého Otca, a narodili sme sa, aby sme pod?a Pánovej vôle boli slobodní (porov. Lv 25, 17.25.43.46.55).
3. Aj dnes je Jubileum udalos?ou, ktorá nás nabáda, aby sme sa usilovali o Bo?iu oslobodzujúcu spravodlivos? na celej zemi. Namiesto rohu by sme na za?iatku tohto roku milosrdenstva mali za?u? ?zúfalé volanie o pomoc“, ktoré sa podobne ako hlas krvi spravodlivého Ábela ozýva z mnohých kon?ín zeme (porov. Gn 4, 10) a ktoré Boh nikdy neprestáva po?úva?. My sa zasa cítime povolaní by? hlasom, ktorý poukazuje na mnohé situácie vykoris?ovania zeme a útlaku blí?neho. Takéto nespravodlivosti niekedy nadobúdajú podobu toho, ?o svätý Ján Pavol II. nazval ??truktúrami hriechu“, preto?e nie sú spôsobené len neprávos?ou nieko?kých ?udí, ale sa takpovediac zakorenili a udr?iavajú v?aka tichému súhlasu mnohých.
4. Ka?dý z nás sa musí cíti? istým spôsobom zodpovedný za devastáciu, ktorej je vystavený ná? spolo?ný dom, po?núc ?inmi, ktoré, hoci aj nepriamo, podnecujú konflikty bi?ujúce ?udstvo. Rôzne, no vzájomne prepojené systémové výzvy, ktoré su?ujú na?u planétu, sa tak navzájom podnecujú a prelínajú. Mám na mysli najmä nerovnosti ka?dého druhu, ne?udské zaobchádzanie s migrantmi, zhor?ovanie ?ivotného prostredia, zmätok, ktorý zámerne zaviňujú dezinformácie, odmietanie akéhoko?vek dialógu a enormné financovanie vojenského priemyslu. To v?etko sú faktory konkrétne ohrozujúce existenciu celého ?udstva. Na za?iatku tohto roka preto chceme na?úva? tomuto volaniu ?udstva, aby sme sa cítili vyzvaní – v?etci spolo?ne, ale aj ka?dý osobne – rozláma? re?aze nespravodlivosti a ohlasova? Bo?iu spravodlivos?. Nieko?ko príle?itostných filantropických skutkov v?ak nebude sta?i?. Namiesto toho sú potrebné kultúrne a ?trukturálne zmeny, ktoré prinesú trvalú zmenu.

II. Kultúrna zmena: v?etci sme dl?níkmi

5. Jubilejná udalos? nás vyzýva k viacerým zmenám, aby sme ?elili sú?asnému stavu nespravodlivosti a nerovnosti a pripomenuli si, ?e dobrá zeme nie sú ur?ené len pre nieko?ko privilegovaných, ale pre v?etkých. Mo?no bude u?ito?né pripomenú? si, ?o napísal svätý Bazil Ve?ký: ?Ale aké veci, povedz mi, sú tvoje? Odkia? ich má?, aby si ich zahrnul do svojho ?ivota? [...] ?i si nevy?iel z lona svojej matky úplne nahý? A nevráti? sa opä? nahý do zeme? Odkia? pochádza to, ?o teraz má?? Keby si povedal, ?e sa to dostalo k tebe náhodou, poprel by si Boha, ke??e neuznáva? Stvorite?a a nie si v?a?ný Darcovi“. Ke? v?a?nos? zlyháva, ?lovek prestáva uznáva? Bo?ie dary. Pán v?ak vo svojom nekone?nom milosrdenstve neopú??a ?udí, ktorí sa proti nemu prehre?ili: naopak, dar ?ivota potvrdzuje spásnym odpustením, ktoré v?etkým skrze Je?i?a Krista ponúka. Preto nás Je?i? u?í v modlitbe Ot?e ná? prosi?: ?Odpus? nám na?e viny“ (Mt 6, 12).

6. Ke? ?lovek ignoruje svoje spojenie s Otcom, za?ne si myslie?, ?e vz?ahy s ostatnými sa mô?u riadi? logikou vykoris?ovania, kde si najsilnej?í nárokuje právo na prevahu nad najslab?ím. Podobne ako elity v Je?i?ových ?asoch, ktoré profitovali z utrpenia najchudobnej?ích, aj dnes v na?ej prepojenej globálnej dedine, ak nie je medzinárodný systém ?ivený logikou solidarity a vzájomnej závislosti, vytvára nespravodlivos?, navy?e zhor?enú korupciou, ktorá vrhá chudobné krajiny do pasce. Logika zalo?ená na vykoris?ovaní dl?níka charakterizuje aj sú?asnú ?dlhovú krízu“, ktorá postihuje viaceré krajiny, najmä na globálnom Juhu.

7. Neprestanem opakova?, ?e zahrani?ný dlh sa stal nástrojom kontroly, prostredníctvom ktorého niektoré vlády a súkromné finan?né in?titúcie v najbohat?ích krajinách bezoh?adne vyu?ívajú ?udské a prírodné zdroje najchudobnej?ích krajín na uspokojenie potrieb svojich vlastných trhov. K tomu treba pripo?íta? skuto?nos?, ?e viaceré skupiny obyvate?stva, ktoré sú u? za?a?ené medzinárodným dlhom, sú navy?e nútené nies? bremeno ekologického dlhu rozvinutej?ích krajín. Ekologický a zahrani?ný dlh sú dve strany tej istej mince, teda logiky vykoris?ovania, ktorá vrcholí dlhovou krízou. Pri príle?itosti tohto jubilejného roka vyzývam medzinárodné spolo?enstvo, aby prijalo opatrenia na odpustenie zahrani?ného dlhu a uznalo existenciu ekologického dlhu Severu vo?i Juhu. Je to výzva na solidaritu, ale predov?etkým na spravodlivos?.

8. Kultúrna a ?trukturálna zmena na prekonanie tejto krízy nastane vtedy, ke? kone?ne uznáme, ?e v?etci sme de?mi jedného Otca, a pred ním vyznáme, ?e v?etci sme dl?níkmi, ale v?etci potrebujeme aj jeden druhého v duchu logiky spolo?ne nesenej a rôznorodej zodpovednosti. Potom ?raz a nav?dy zistíme, ?e sa navzájom potrebujeme a sme si dl?níkmi“.

III. Cesta nádeje: tri mo?né kroky

9. Ak dovolíme, aby sa na?ich s?dc dotkli tieto potrebné zmeny, rok jubilejnej milosti bude môc? ka?dému z nás znovu otvori? cestu nádeje. Nádej pramení zo zakúsenia Bo?ieho milosrdenstva, ktoré je v?dy neobmedzené.Boh, ktorý nie je nikomu ni? dl?ný, neprestajne obdarúva v?etkých ?udí milos?ou a milosrdenstvom. Izák Sýrsky, východný cirkevný otec zo 7. storo?ia, napísal: ?Tvoja láska je vä??ia ne? moje dlhy. Morské vlny sú malé v porovnaní s po?tom mojich hriechov, ale ak zvá?im svoje hriechy, tak v porovnaní s tvojou láskou zmiznú ako ni?.“ Boh nevypo?ítava zlo spáchané ?lovekom, ale je nesmierne ?bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje“ (Ef 2, 4). Zároveň po?úva volanie chudobných a zeme. Sta?í, ak sa na za?iatku tohto roka na chví?u zastavíme a pomyslíme na milos?, s ktorou nám zaka?dým odpú??a hriechy a v?etky na?e dlhy, aby na?e srdcia zaplavila nádej a pokoj.
10. Preto Je?i? potom, ?o sme v modlitbe Ot?e ná? prosili Otca o odpustenie na?ich vín, uvádza ve?mi náro?ný dodatok ?ako i my odpú??ame svojim vinníkom“ (porov. Mt 6, 12). Aby ?lovek mohol odpusti? vinu druhým a da? im nádej, musí by? jeho vlastný ?ivot naplnený tou istou nádejou, ktorá pochádza z Bo?ieho milosrdenstva. Nádej je nadmieru ?tedrá, zbavená vypo?ítavosti, nepo?íta obsah vreciek dl?níkov, nejde jej o vlastný zisk, ale má na mysli len jeden cie?: pozdvihnú? padlých, obviaza? zlomených srdcom, oslobodi? od v?etkých foriem otroctva.
11. Preto by som na za?iatku tohto milostivého roku chcel navrhnú? tri kroky, ktoré mô?u prinavráti? dôstojnos? ?ivotu celých skupín obyvate?stva a vráti? ich na cestu nádeje, aby sa prekonala dlhová kríza a v?etci sa mohli vníma? ako dl?níci, ktorým bolo odpustené.

V prvom rade nadvia?em na výzvu svätého Jána Pavla II. pri príle?itosti Jubilea roku 2000, aby sme mysleli na ?výrazné zní?enie (ak u? nie úplné odpustenie) medzinárodných dlhov, ktoré doliehajú na osud mnohých národov“. Bohat?ie krajiny by sa mali na základe uznania ekologického dlhu cíti? povolané urobi? v?etko pre odpustenie dlhov tých krajín, ktoré nie sú schopné spláca? svoje dlhy. Pravda?e, aby ne?lo len o izolovaný akt dobro?innosti, ktorý by mohol opä? spusti? za?arovaný kruh financovania a zadl?ovania, musí by? zároveň vytvorená nová finan?ná architektúra, ktorá by viedla k vytvoreniu globálnej finan?nej charty zalo?enej na solidarite a harmónii medzi národmi.

Okrem toho vyzývam k pevnému záväzku podporova? re?pektovanie dôstojnosti ?udského ?ivota od po?atia a? po prirodzenú smr?, aby ka?dý ?lovek mohol milova? svoj ?ivot a h?adie? do budúcnosti s nádejou, tú?iac po rozvoji a ??astí pre seba a svoje deti. Bez nádeje na ?ivot sa toti? v srdciach mladých ?udí ?a?ko zrodí tú?ba splodi? ?al?ie ?ivoty. Tu by som chcel predov?etkým znovu vyzva? na konkrétne gesto, ktoré mô?e podpori? kultúru ?ivota. Mám na mysli zru?enie trestu smrti vo v?etkých krajinách. Toti? okrem toho, ?e takýto trest narú?a nedotknute?nos? ?ivota, ni?í tie? v?etku ?udskú nádej na odpustenie a obnovu.

S odkazom na sv. Pavla VI. a Benedikta XVI. sa odva?ujem prednies? v tomto ?ase pozna?enom vojnami aj ?al?iu výzvu zameranú na mladé generácie: pou?ime aspoň pevne stanovené percento peňazí vynakladaných na zbrojenie na zriadenie svetového fondu, ktorý by definitívne odstránil hlad a u?ah?il vzdelávacie aktivity v najchudobnej?ích krajinách, s cie?om podpori? trvalo udr?ate?ný rozvoj a boj proti klimatickým zmenám. Mali by sme sa pokúsi? odstráni? v?etky dôvody, ktoré by mohli vies? mladých ?udí k tomu, ?e svoju budúcnos? budú vidie? beznádejne alebo ju budú o?akáva? ako ?as pomsty za krv svojich blízkych. Budúcnos? je darom, aby sme prekonali chyby minulosti a budovali nové cesty pokoja.

IV. Cie?om je pokoj

12. Tí, ktorí urobia navrhované kroky a vydajú na cestu nádeje, budú môc? ?oraz bli??ie vidie? vytú?ený cie?, ktorým je pokoj. ?almista nás v tomto prís?ube utvrdzuje: ke? sa ?milosrdenstvo a vernos? stretnú navzájom, spravodlivos? a pokoj sa pobozkajú“ (? 85, 11). Ke? sa odzbrojím a u? nebudem ma? dl?níkov, vrátim tak sestru alebo brata na cestu nádeje, prispejem k obnoveniu Bo?ej spravodlivosti na tejto zemi a spolu s týmito ?u?mi budem krá?a? k pokoju, ná?mu cie?u. Ako povedal svätý Ján XXIII., skuto?ný pokoj mô?e pochádza? len zo srdca zbaveného úzkosti a strachu z vojny.
13. Nech je rok 2025 rokom, v ktorom rastie pokoj! Ten pravý a trvalý pokoj, ktorý sa nezastaví pri právnických k?u?kách oh?adom zmlúv alebo pri stoloch ?udských kompromisov. H?adajme skuto?ný pokoj, ktorý Boh daruje odzbrojenému srdcu: srdcu, ktoré sa nesna?í vypo?ítava?, ?o je moje a ?o tvoje; srdcu, ktoré rozpú??a sebectvo v pripravenosti poda? druhému ruku; srdcu, ktoré neváha uzna?, ?e je Bo?ím dl?níkom, a preto je pripravené odpusti? dlhy, ktoré ?a?ia blí?neho; srdcu, ktoré prekonáva sk?ú?enos? z budúcnosti s nádejou, ?e ka?dý ?lovek je zdrojom pre tento svet.
14. Odzbrojenie srdca je gestom, ktoré sa týka v?etkých: od prvého po posledného, od malých po ve?kých, od bohatých po chudobných. Niekedy sta?í nie?o také jednoduché ako ?úsmev, gesto priate?stva, bratský poh?ad, úprimné vypo?utie, nezi?tná slu?ba.“ Týmito malými-ve?kými gestami sa pribli?ujeme k ná?mu cie?u, pokoju, a dostaneme sa tam tým rýchlej?ie, ?ím vä??mi budeme na ceste po boku na?ich znovuobjavených bratov a sestier zis?ova?, ako sme sa u? zmenili oproti tomu, ke? sme za?ínali. Mier skuto?ne neprichádza len s koncom vojny, ale so za?iatkom nového sveta; sveta, v ktorom objavíme, ?e sme iní, jednotnej?í a bratskej?í, ne? sme si predstavovali.
15. Daruj nám svoj pokoj, Pane! To je modlitba, ktorú vzná?am k Bohu, ke? posielam svoj novoro?ný pozdrav hlavám ?tátov a vlád, ?éfom medzinárodných organizácií, predstavite?om rôznych nábo?enstiev, ka?dému ?loveku dobrej vôle.

Odpus? nám na?e viny, Pane, ako i my odpú??ame svojim vinníkom,
a v tomto kruhu odpustenia nám daruj svoj pokoj.
Pokoj, ktorý len ty mô?e? da?
tomu, kto nechá svoje srdce odzbroji?,
tomu, kto s nádejou chce odpusti? dlhy svojim bratom,
tomu, kto nebojácne vyznáva, ?e je tvojím dl?níkom,
tomu, kto nezostáva hluchý k volaniu tých najchudobnej?ích.

Vo Vatikáne 8. decembra 2024
Franti?ek

(Zdroj: )