笔á辫别? na Korzike zasv?ten?m osobám: Starajte sa o seba a o druh?ch
PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA
Modlitba Anjel Pána s biskupmi, kňazmi a diakonmi, zasvätenými a seminaristami
Katedrála Nanebovzatia Panny Márie
Drahí bratia biskupi, drahé zasvätené sestry, drahí kňazi, diakoni, zasvätení a seminaristi!
Som v tejto krásnej krajine len po?as jedného dňa, ale ?elal som si, aby som sa s vami mohol aspoň na chví?u stretnú? a pozdravi? vás. To mi dáva príle?itos?, aby som vám predov?etkým po?akoval: ?akujem vám, preto?e ste tu, s darovaným ?ivotom; ?akujem vám za va?u prácu, za va?e ka?dodenné nasadenie; ?akujem vám, preto?e ste znamením milosrdnej Bo?ej lásky a svedkami evanjelia. Pote?ilo ma, ke? som mohol pozdravi? jedného z vás: má 95 rokov a 70 rokov kňazstva! A toto je krása povolania. ?akujem ti, brat, za tvoje svedectvo! ?akujem ve?mi pekne!
A od slova ??akujem“ sa hne? obraciam k Bo?ej milosti, ktorá je základom kres?anskej viery a ka?dej formy zasvätenia v Cirkvi. V európskom kontexte, v ktorom sa nachádzame, nie je núdza o problémy a výzvy týkajúce sa odovzdávania viery a vy s tým ka?dý deň po?ítate a zis?ujete, ?e ste malí a krehkí: nie ste ve?mi po?etní, nemáte silné prostriedky, prostredie, v ktorom pôsobíte, nie je v?dy priaznivé na prijatie evanjeliového ohlasovania. A niekedy mi to pripomína jeden film, preto?e niektorí ?udia sú ochotní prija? evanjelium, ale nie ?hovorcu“. V tom filme bola táto veta: ?Hudba áno, ale hudobníka nie“. Zamyslite sa nad tým, nad vernos?ou odovzdávania evanjelia. To nám pomô?e. A predsa táto kňazská chudoba, chcel by som poveda?, je v?ak po?ehnaním! Pre?o? Preto?e nás zbavuje domnienky, ?e to robíme sami, u?í nás pova?ova? kres?anskú misiu za nie?o, ?o nezávisí od ?udských síl, ale predov?etkým od pôsobenia Pána, ktorý v?dy pracuje a koná s tým málom, ktoré mu mô?eme ponúknu?.
Nezabúdajme na to: Pán je v centre. Nie ja som v centre, ale Boh. U nás, namyslenému kňazovi, ktorý sa stavia do stredu, hovoríme: toto je kňaz yo, me, mí, conmigo, para mí. Ja, mne, so mnou, pre mňa. Av?ak takto to nejde, Pán je v strede. Toto by si mal azda ka?dé ráno, pri východe slnka, ka?dý pastier, ka?dý zasvätený ?lovek opakova? v modlitbe: aj dnes, v mojej slu?be, nie ja som v strede, ale Boh, Pán. Hovorím to preto, lebo svetskos? v sebe skrýva nebezpe?enstvo márnivosti. By? ako páv. Príli?né h?adenie na seba. Je to márnivos?. A márnivos? je zlá neres? s nepríjemným zápachom. By? ako páv.
Prvenstvo Bo?ej milosti v?ak neznamená, ?e mô?eme pokojne spa? bez toho, aby sme prevzali zodpovednos?. Naopak, musíme myslie? na seba ako na ?spolupracovníkov Bo?ej milosti“ (porov. 1 Kor 3, 9). A tak sa pri krá?aní s Pánom ka?dý deň vraciame k základnej otázke: Ako ?ijem svoje kňazstvo, svoje zasvätenie, svoje u?eníctvo? Som blízko Je?i?a?
Ke? som bol na pastora?ných náv?tevách v jednej diecéze, stretol som sa s nieko?kými dobrými kňazmi, ktorí ve?mi, ve?mi tvrdo pracovali. ? Povedz mi, ?o robí? ve?er?“ - ?Som unavený, dám si nie?o na jedenie a potom si idem ?ahnú?, aby som si trochu oddýchol, pozerám na televíziu.“ - ?A ty nechodí? do kaplnky, aby si pozdravil svojho ?éfa?“ - ?Ach, to nie...“ - ?A ty, predtým ako ide? spa?, pomodlí? sa Zdravas Mária? Bu? aspoň zdvorilý: prí? ku kaplnke a povedz: Dovidenia, ?akujem pekne, uvidíme sa zajtra. Nezabúdajte na Pána! Pán je na za?iatku, uprostred a na konci dňa. On je ná? Vodca. A On je Vodca, ktorý pracuje tvrd?ie ako my! Nezabúdajte na to.
Polo?te si túto otázku: Ako ?ijem u?eníctvo? Prosím vás, aby ste si ju zapísali do srdca, nepodceňujte ju, a nepodceňujte potrebu tohto rozli?ovania, tohto nazerania dovnútra, aby sme neboli ?zomletí“ v behu dňa a vonkaj?ích ?innostiach a nestratili vnútornú dôslednos?. Rád by som vám zanechal dvojakú výzvu: starajte sa o seba a starajte sa o druhých.
Na prvom mieste: Starajte sa o seba. Preto?e kňazský alebo reho?ný ?ivot nie je ?áno“, ktoré povieme raz a nav?dy. V ?ivote s Pánom sa ne?ije z úspor! Naopak, ka?dý deň sa musí obnovova? rados? zo stretnutia s ním, ka?dú chví?u musíme znova na?úva? jeho hlasu a rozhodnú? sa ho nasledova?, aj v ?ase pádu. Postav sa, pozri na Pána: ?Prepá?, pomô? mi ís? ?alej“. Táto bratská a synovská blízkos?.
Pamätajme na toto: ná? ?ivot sa prejavuje v obetovaní seba samého, ale ?ím viac sa kňaz, reho?ník, reho?ní?ka rozdávajú, obetujú, pracujú pre Bo?ie krá?ovstvo, tým viac je potrebné, aby sa starali aj o seba. Kňaz, reho?ník, diakon, ktorý zanedbáva seba, nakoniec zanedbáva aj tých, ktorí sú mu zverení. Na to potrebujeme malé ?pravidlo ?ivota“ - reho?níci ho u? majú -, ktoré zah?ňa ka?dodenné stretnutie sa pri modlitbe a Eucharistii, rozhovor s Pánom, ka?dý pod?a svojej vlastnej spirituality a ?týlu.
A e?te by som chcel doda?: zachova? si nieko?ko okamihov samoty, ma? brata alebo sestru, s ktorými sa mô?eme slobodne podeli? o to, ?o nosíme v srdci - kedysi sa nazývali duchovný vodca, duchovná vodkyňa-, pestova? nie?o, ?o nás baví, nie na zabíjanie ?asu, ale na zdravý oddych od únavy zo slu?by. Slu?ba unavuje. Treba sa bá? tých ?udí, ktorí sú stále aktívni, stále v centre diania, ktorí mo?no z príli?nej horlivosti nikdy neodpo?ívajú, nikdy si nedoprajú prestávku pre seba. Bratia, to nie je dobré, sú potrebné miesta a chvíle, v ktorých sa ka?dý kňaz a ka?dá zasvätená osoba stará o seba. A nie preto, aby ste si dali urobi? lifting, aby ste vyzerali lep?ie, nie preto, ale aby ste sa porozprávali so svojím priate?om, s Pánom a najmä so svojou Matkou - neopú??ajte, prosím, Pannu Máriu - aby ste sa porozprávali o svojom ?ivote, o tom, ako sa vám darí. A v?dy na to majte aj spovedníka, aj nejakého priate?a, ktorý vás dobre pozná a s ktorým sa mô?ete porozpráva? a urobi? dobré rozlí?enie. Kňazské ?plesne“ nie sú dobré!
A táto starostlivos? zah?ňa aj nie?o iné: bratstvo medzi sebou. U?íme sa deli? nielen o námahu a výzvy, ale aj o rados? a priate?stvo medzi nami: Vá? biskup hovorí nie?o, ?o sa mi ve?mi pá?i, a to, ?e je dôle?ité prejs? od ?Knihy nárekov“ ku ?Knihe piesní“. Robíme to ve?mi málo. Máme radi lamentácie! A ak si chudák biskup v to ráno zabudol svoje solideo: ?Ale pozri sa na biskupa...“. Nájde nie?o na klebetenie o biskupovi. Je to pravda, biskup je hrie?nik ako ka?dý z nás. Sme predsa bratia! Zmeňte ?Knihu nárekov“ na ?Knihu piesní“. Toto je dôle?ité, hovorí o tom aj ?alm: ?Môj nárek si premenil na tanec“ (? 30, 12). Pode?me sa o rados? z toho, ?e sme Pánovými apo?tolmi a u?eníkmi! O rados? sa treba deli?. Inak miesto, ktoré musí zauja? rados?, zaujme ocot. Je ?karedé nájs? kňaza s roztrp?eným srdcom. Je to ?karedé. ?Ale pre?o si taký?“ - ?Eh, lebo ma biskup nemá rád... Preto?e za biskupa vymenovali toho druhého a nie mňa... Preto?e... Preto?e...“. S?a?nosti. Prosím, zastavte sa pred s?a?nos?ami, pred závis?ou. Závis? je ??ltá“ neres?. Prosme Pána, aby na?e s?a?ovanie sa zmenil na tanec, aby nám dal zmysel pre humor, evanjeliovú jednoduchos?.
Druhá vec je: starostlivos? o druhých. Poslanie, ktoré ka?dý z vás dostal, má v?dy len jeden cie?: prinies? Je?i?a druhým, da? srdciam útechu evanjelia. Rád tu pripomínam chví?u, ke? sa apo?tol Pavol chystá vráti? do Korintu a pí?e komunite: ?A ja ve?mi rád vynalo?ím v?etko, ba aj seba samého vydám za va?e du?e.“ (2 Kor 12, 15). Obetova? sa za du?e, da? v obe? seba samého za tých, ktorí sú nám zverení. A spomínam si na mladého svätého kňaza, ktorý nedávno zomrel na rakovinu. ?il v slume s najchudobnej?ími ?u?mi. Hovorieval: ?Niekedy mám chu? zatvori? okno tehlou, preto?e ?udia prichádzajú v ka?dú hodinu, a ke? im neotvorím, klopú na okno". Kňaz so srdcom otvoreným pre v?etkých, bez rozdielov.
Po?úva?, by? blízko ?u?om, to je tie? pozvaním, aby sme na?li v dne?nom kontexte najú?innej?ie pastora?né spôsoby evanjelizácie. Nebojte sa meni?, prehodnocova? staré modely, obnovova? aj jazyk viery a u?i? sa, ?e misijné poslanie nie je zále?itos?ou ?udských stratégií: je to predov?etkým zále?itos? viery. Starostlivos? o druhých: o tých, ktorí ?akajú na Je?i?ovo slovo, o tých, ktorí sa od neho vzdialili, o tých, ktorí potrebujú usmernenie alebo útechu pre svoje utrpenie. Stara? sa o v?etkých, vo formácii a najmä v stretnutí. Stretáva? sa s ?u?mi tam, kde ?ijú a pracujú, to je dôle?ité. A potom jedna vec, ktorá je pre mňa dôle?itá: prosím, v?dy odpú??ajte. A odpú??ajte v?etko. Odpus?te v?etko a v?dy. Kňazom pri sviatosti zmierenia hovorím, aby sa príli? nepýtali. Po?úvajte a odpú??ajte. Istý kardinál - ktorý je trochu konzervatívny, trochu kockatý, ale je to skvelý kňaz - v jednej predná?ke kňazom povedal: ?Ak sa niekto [pri spovedi] za?ne zajakáva?, lebo sa hanbí, poviem mu: To je v poriadku, chápem to, prejdite na nie?o iné. V skuto?nosti som ni? nepochopil, ale On [Pán] pochopil“. Prosím, netrápte ?udí v spovednici: kde, ako, kedy, s kým... V?dy odpú??ajte, v?dy odpú??ajte! V Buenos Aires je jeden dobrý kapucínsky reho?ník, ktorého som vo veku 96 rokov vymenoval za kardinála. V?dy má dlhý rad ?udí, preto?e je dobrý spovedník, chodieval som k nemu aj ja. Tento spovedník mi raz povedal: ?Po?úvaj, niekedy mám ?krupule, ?e príli? odpú??am.“ - ?A ?o urobí??“ - ?Idem sa pomodli? a poviem: Pane, prepá? mi, odpustil som príli? ve?a. Ale hne? si poviem: Ale ke? si to bol ty, kto mi dal zlý príklad!" V?dy odpú??ajte. Odpú??ajte v?etko. A to hovorím aj reho?ní?kam a reho?níkom: Odpustite, zabudnite, ke? nám urobia nie?o zlé, ambiciózne spolo?enstvo bojuje... Odpustite. Pán nám dal príklad: odpú??ajte v?etko a v?dy! V?etkým, ka?dému. A ja sa vám priznám: mám za sebou u? 55 rokov kňazstva, áno, predv?erom som ich mal 55, a nikdy som neodoprel rozhre?enie. A spovedám sa rád, ve?mi rád. V?dy som h?adal spôsoby, ako odpusti?. Neviem, ?i je to dobré, ?i mi Pán dá.... Ale toto je moje svedectvo.
Drahé sestry a bratia, z celého srdca vám ?akujem a prajem vám slu?bu plnú nádeje a radosti. Ani vo chví?ach únavy ?i sk?ú?enosti nepo?avujte. Obrá?te svoje srdcia spä? k Pánovi. Nezabudnite plaka? pred Pánom! On sa zjavuje a dá sa nájs?, ak sa staráte o seba a o druhých. Takto ponúka útechu tým, ktorých povolal a poslal. Cho?te vpred s odvahou, On vás naplní rados?ou.
Teraz sa v modlitbe obraciame k Panne Márii. V tejto katedrále, pomenovanej pod?a jej nanebovzatia, si ju veriaci ?ud uctieva ako patrónku a Matku milosrdenstva, ?Madunnuccia“. Z tohto stredomorského ostrova k nej vzná?ame prosbu o pokoj: pokoj pre v?etky krajiny, ktoré hrani?ia s týmto morom, najmä pre Svätú zem, kde Panna Mária porodila Je?i?a. Mier pre Palestínu, Izrael, Libanon, Sýriu, pre celý Blízky východ! Pokoj su?ovanému Mjanmarsku. A nech Svätá Bohorodi?ka vyprosí vytú?ený mier pre ukrajinský a ruský národ. Sú to bratia - ?Nie, ot?e, sú to bratranci!“ - Sú bratranci, bratia, neviem, ale nech si porozumejú! Pokoj! Bratia, sestry, vojna je v?dy porá?kou. A vojna v reho?ných spolo?enstvách, vojna vo farnostiach je v?dy porá?kou, v?dy! Nech nám Pán dá v?etkým pokoj.
A modlime sa za obete tornáda, ktorý v uplynulých hodinách zasiahol súostrovie Mayotte. Som duchovne blízko v?etkým, ktorých táto tragédia postihla.
A teraz sa v?etci spolo?ne pomodlime modlitbu Anjel Pána.
Preklad Martin Jarábek
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
