杏MAP导航

Pápe? Franti?ek

V dejinách izraelského ?udu sa v ka?dej dedine ozýval zvuk baranieho rohu nazývaného yobel - z ktorého pochádza termín ?jubileum“ - a oznamoval za?iatok osobitného roka pod?a ustanovení Moj?i?ovho zákona (porov. Lv 25).

Jubileum, ?as znovuzrodenia

Jubilejný rok bol ?asom vykúpenia a znovuzrodenia, pozna?ený ur?itými rozhodnutiami so silným symbolickým charakterom, ktoré majú odzbrojujúci význam aj dnes: Jubilejný rok bol spojený s odpo?inkom od obrábania pôdy, aby nám pripomenul, ?e nikto ju nevlastní a nemô?e ju zneu?íva?, preto?e patrí Bohu a on nám ju ponúka ako dar, ktorý treba strá?i?. Zároveň je spojený s odpustením dlhov, ktorého cie?om bolo cyklicky, teda ka?dých 50 rokov, obnovi? sociálnu spravodlivos? vo?i nerovnostiam. Spája sa s oslobodením otrokov, aby sa pestoval sen o ?udskom spolo?enstve bez pretvárky a diskriminácie, ktoré by sa viac podobalo ?udu exodu, ktorý Boh chcel vytvori? ako jednu rodinu na ceste.

Cesta v znamení nádeje

Na za?iatku svojho kázania v nazaretskej synagóge Je?i? preberá tento ?idovský horizont jubilea a dáva mu nový a kone?ný význam: on sám je Bo?ou tvárou, ktorá zostúpila na zem, aby vykúpila chudobných a oslobodila zajatých, pri?la prejavi? súcit Otca s tými, ktorí sú zranení, padlí alebo bez nádeje.

Je?i? v skuto?nosti prichádza oslobodi? zo v?etkých otroctiev, otvori? o?i slepým, oslobodi? utlá?aných (porov. Lk 4, 18 - 19). V takomto mesiá?skom programe sa Jubileum roz?iruje a zah?ňa v?etky formy útlaku v ?udskom ?ivote, a tak sa stáva príle?itos?ou milosti na oslobodenie tých, ktorí sú vo väzení hriechu, rezignácie a zúfalstva, na uzdravenie ka?dej vnútornej slepoty, ktorá nám nedovo?uje stretnú? sa s Bohom a vidie? blí?neho. Chce nanovo prebudi? rados? zo stretnutia s Pánom, a tak aby sme boli schopní pokra?ova? v ?ivotnej ceste v znamení nádeje.

Znovuobjavenie radosti zo stretnutia s Je?i?om

V tomto duchu od roku 1300, ke? bola vydaná bula pápe?a Bonifáca VIII., putujú do Ríma milióny pútnikov, ktorí svojou vonkaj?ou pú?ou vyjadrujú tú?bu po vnútornej ceste obnovy, aby ich ka?dodenný ?ivot, aj v rámci námahy a únavy, opä? uchopila a podoprela nádej evanjelia. V?etci toti? nosia v srdci neuhasite?nú tú?bu po ??astí a plnom ?ivote a tvárou v tvár nepredvídate?nosti budúcnosti ?ivia nádej, ?e nepod?ahnú nedôvere, skepse a smrti. A Kristus, na?a nádej, prichádza v ústrety plameňu tejto tú?by, ktorá v nás prebýva, a pozýva nás, aby sme znovu objavili rados? zo stretnutia s ním, ktoré premieňa a obnovuje existenciu. Preto ?je jasné, ?e kres?anský ?ivot je cesta, ktorá potrebuje aj silné momenty, aby ?ivila a posilňovala nádej, nenahradite?ného spolo?níka, ktorý dáva nahliadnu? do cie?a: stretnutia s Pánom Je?i?om“ (Spes non confundit, ?. 5).

Svätá brána, priechod na vstup do nového ?ivota

Tento silný moment predstavuje Jubilejný rok. Svätá brána, ktorá sa otvára, je vo viano?nú noc pozvaním na prechod, na paschu obnovy, na vstup do toho nového ?ivota, ktorý nám ponúka stretnutie s Kristom. A opä? to bude mesto Rím, ktoré privíta mno?stvo pútnikov z mnohých kútov sveta, ako sa to stalo v tom vzdialenom roku 1300 pri prvom Jubileu Katolíckej cirkvi. Vtedy mnohí pútnici prichádzali zo severu a, ako hovorí Dante Alighieri, po príchode na Monte Mario mohli obdivova? nádheru Ve?ného mesta, po ktorej tak tú?ili; iní, prichádzajúci z juhu, sa plavili na malých ?lnoch po Tiberi. Tú?ba dosiahnu? Svätú bránu a prekro?i? jej prah bola u v?etkých ve?ká. Podobne aj pri ka?dom jubileu sa kroky pútnikov stretávali s krásou mesta Rím.

Rím, mesto prívetivé a pohostinné pre v?etkých

Pri príle?itosti Jubilejného roka je predpokladaná ve?ká mobilizácia s mimoriadnymi opatreniami na zlep?enie cestného spojenia, ktoré zabezpe?ia vä??iu funk?nos? verejnej dopravy, obnova pamiatok a vo v?eobecnosti modernizácia mesta. Av?ak hoci je dôle?ité, aby bolo mesto pripravené z h?adiska mestského priestoru, nezabúdajme, ?e Jubilejný rok dáva Rímu osobitné poslanie: by? pohostinným a prívetivým miestom pre v?etkých, by? laboratóriom rozmanitosti a dialógu, by? multikultúrnou dielňou, ktorá spája ako mozaika rôzne farby sveta. Takto mô?e by? mestom s ve?ným dychom, ktoré má korene v slávnej minulosti, ale ktoré s?ubuje budovanie budúcnosti: budúcnosti bez bariér, bez múrov diskriminácie a nedôvery.

Toto je sen, ktorý treba pestova?: mesto Rím uká?e celému svetu osobitnú krásu kres?anskej histórie, ktorá ho vytvorila a ktorá sa vyzna?uje nielen nádherou umenia, ale predov?etkým proroctvom prijatia a bratstva.

Nech teda v ka?dom srdci a na ka?dej ulici tohto mesta radostne znie pieseň: ?Rím, nesmrte?ný s mu?eníkmi a svätými... sila a strach nezví?azia, ale Pravda a Láska budú vládnu?“ (pápe?ská hymna).

Preklad Martin Jarábek