杏MAP导航

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA

Svätá om?a

Place d'Austerlitz

?ud sa pýta Jána Krstite?a: ??o teda máme robi??“ (Lk 3, 10). Je to otázka, ktorú treba pozorne po?úva?, preto?e vyjadruje tú?bu po obnove ?ivota, po jeho zmene k lep?iemu. Ján ohlasuje príchod dlho o?akávaného Mesiá?a: tí, ?o po?úvajú Krstite?ovo kázanie, sa chcú na toto stretnutie pripravi?, na stretnutie s Mesiá?om, na stretnutie s Je?i?om.

Evanjelium pod?a Luká?a dosved?uje, ?e túto tú?bu po obrátení vyjadrujú práve tí najvzdialenej?í: nie tí, ktorí sa zdali by? najbli??ími, nie farizeji a znalci zákona, ale vzdialení, mýtnici, ktorí boli pova?ovaní za hrie?nikov a vojaci, sa pýtajú: ?U?ite?, ?o máme robi??“ (Lk 3, 12). To je dobrá otázka, ktorú si mo?no dnes pred spaním ka?dý z nás mô?e poveda? ako modlitbu: ?Pane, ?o mám urobi?, aby som pripravil svoje srdce na Vianoce?“ Tí, ktorí sa pova?ujú za spravodlivých, sa neobnovujú. Na druhej strane tí, ktorí sa pova?ovali za verejných hrie?nikov, sa chcú obráti? od ne?estného a násilného správania k novému ?ivotu. Vzdialení sa stávajú blízkymi, ke? sa nám Kristus priblí?i. Ján v skuto?nosti odpovedá colníkom a vojakom takto: Konajte spravodlivo, bu?te ?estní a poctiví (porov. Lk 3, 13 - 14). Osobitne sa týka posledných a vylú?ených, Pánovo ohlasovanie prebúdza svedomie, preto?e prichádza zachráni?, a nie odsúdi? stratených (porov. Lk 15, 4 - 32). A to najlep?ie, ?o mô?eme urobi?, aby nás Je?i? zachránil a vyh?adal, je poveda? o sebe pravdu: ?Pane, som hrie?nik. V?etci tu sme hrie?nymi. ?Pane, som hrie?nik.“ A tak pristupujeme k Je?i?ovi s pravdou, nie s make-upom nepravdivej spravodlivosti. On toti? prichádza zachráni? práve hrie?nikov.

Preto si dnes polo?me otázku, ktorú zástupy adresovali Jánovi Krstite?ovi. Po?as tohto adventného obdobia nájdime odvahu opýta? sa bez strachu: ??o mám urobi??“. Pýtajme sa úprimne, aby sme si pripravili pokorné a dôverujúce srdce pre prichádzajúceho Pána.

  (Vatican Media)

Sväté písmo, ktoré sme po?uli, nám dáva dva spôsoby o?akávania Mesiá?a: podozrievavé o?akávanie a radostné o?akávanie. ?lovek mô?e ?aka? na spásu s týmito dvoma postojmi: s podozrievavým ?akaním a s radostným ?akaním. Zamyslime sa nad týmito duchovnými postojmi.

Prvý spôsob o?akávania, ten podozrievavý, je plný nedôvery a úzkosti. Kto má myse? zamestnanú my?lienkami zameranými na seba, stráca rados? svojej du?e: namiesto toho, aby bdel s nádejou, pochybuje o budúcnosti. Celý zaujatý svetskými projektmi neo?akáva dielo Prozrete?nosti. Nevie ?aka? s nádejou, ktorú nám dáva Duch Svätý. A vtedy prichádza spásonosné slovo svätého Pavla, ktoré prebúdza z tejto letargie: ?O ni? nebu?te ustarostení“ (Flp 4, 6). Ke? sa nás zmocní úzkos?, v?dy nás zni?í. Boles? je jedna vec, fyzická boles?, morálna boles? z nejakého ne??astia v rodine..., utrpenie je druhá vec. Kres?ania nesmú ?i? v úzkosti.   Nebu?te utrápení, sklamaní, smutní. Aké roz?írené sú dnes tieto duchovné neduhy, najmä tam, kde sa rozmáha konzumný spôsob ?ivota! V týchto dňoch som videl v Ríme na uliciach ve?a ?udí, ktorí chodia nakupova?, nakupujú s úzkos?ou konzumu, ktorý potom zmizne a ni? po sebe nezanechá. Takáto spolo?nos?, ktorá ?ije konzumom, starne nespokojná, preto?e sa nevie darova?: Kto ?ije pre seba, nikdy nebude ??astný. Kto ?ije takto [zatvorené dlane] a nerobí takto [ otvorené dlane], nie je ??astný. Kto má ruky takto [?zatvorené ruky“], pre mňa, a nemá ruky, ktoré by dávali, pomáhali, delili sa, nikdy nebude ??astný. A toto je zlo, ktoré mô?e ma? ka?dý z nás, v?etci kres?ania, aj my, kňazi, biskupi, kardináli, v?etci, dokonca aj pápe?.

Apo?tol nám v?ak ponúka ú?inný liek, ke? pí?e: ?Vo v?etkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním v?aky predná?ajte svoje ?iadosti Bohu.“ (Flp 4, 6). Viera v Boha dáva nádej! Práve nedávno sa na kongrese, ktorý sa konal tu v Ajacciu, zdôraznilo, aké dôle?ité je pestova? vieru a oceni? úlohu ?udovej zbo?nosti. Spomeňme si na modlitbu ru?enca: ak je znovuobjavená a dobre praktizovaná, u?í nás sústredi? srdce na Je?i?a Krista s kontemplatívnym poh?adom na Pannu Máriu. A pomyslime na bratstvá, ktoré nás mô?u vychováva? k slobodnej slu?be blí?nemu, duchovnej i telesnej. Tieto zdru?enia veriacich, ktoré majú takú bohatú históriu, sa aktívne zú?astňujú na liturgii a modlitbe Cirkvi, ktorú skrá??ujú piesňami a pobo?nos?ami ?udu. ?lenom bratstiev odporú?am, aby sa v?dy dávali k dispozícii, najmä tým najkrehkej?ím, a aby praktizovali vieru v charitatívnej oblasti. A toto bratstvo, ktoré má osobitnú oddanos?, by malo by? blízko ka?dému, blízko svojim blí?nym, aby im pomáhalo.

  (Vatican Media)

A odtia? sa dostávame k druhému postoju: radostnému o?akávaniu. Prvým postojom bolo podozrievavé ?akanie, to ?akanie, ktoré je ?pre mňa“ so zopnutými rukami. Druhý postoj je radostné ?akanie. A nie je ?ahké ma? rados?. Kres?anská rados? v ?iadnom prípade nie je bezstarostná, povrchná, nie je to karnevalová rados?, to nie. Je to skôr rados? srdca, zalo?ená na pevnom základe, ktorú prorok Sofoniá?, oslovujúc ?ud, vyjadruje takto: Radujte sa, lebo ?Pán, vá? Boh, je mocný Spasite? uprostred vás“ (Sof 3, 17). Dôverujte Pánovi, ktorý je uprostred nás. To?kokrát si na to nespomenieme: On je uprostred nás, ke? robíme dobré dielo, ke? vychovávame svoje deti, ke? sa staráme o star?ích ?udí. On v?ak nie je uprostred nás, ke? klebetíme, ke? stále ohovárame iných. Tam nie je Pán, tam sme len my. Pánov príchod nám priná?a spásu: preto je dôvodom na rados?. Boh je ?mocný“, hovorí Písmo: mô?e vykúpi? ná? ?ivot, preto?e je schopný uskuto?ni? to, ?o hovorí! Na?a rados? teda nie je iluzórnou útechou, ktorá nám má da? zabudnú? na trápenia ?ivota. Nie, nie je to iba iluzórna útecha. Na?a rados? je ovocím Ducha Svätého skrze vieru v Krista Spasite?a, ktorý klope na na?e srdce a oslobodzuje ho od smútku a nudy. Preto sa Pánov príchod stáva pre v?etky národy sviatkom plným budúcnosti: v Je?i?ovej spolo?nosti objavujeme skuto?nú rados? zo ?ivota a dávame znamenia nádeje, ktoré svet o?akáva.

  (Vatican Media)

Prvým z týchto znamení nádeje je pokoj. Ten, ktorý prichádza, je Emanuel, Boh s nami, ktorý dáva pokoj tým, ktorých Pán miluje (porov. Lk 2, 14). Kým sa pripravujeme na jeho prijatie, nech v tomto adventnom ?ase na?e spolo?enstvá rastú v schopnosti sprevádza? v?etkých, najmä mladých ?udí na ceste ku krstu a sviatostiam. a osobitným spôsobom starí ?udia, star?í ?udia. Star?í ?udia sú múdros?ou národa. Nezabúdajme na to! A ka?dý z nás sa mô?e zamyslie?: ako sa mám správa? pred star?ími ?u?mi? Mám ich vyh?adáva?? Trávim s nimi ?as? Po?úvam ich? ?Ale nie, oni sú nudní, s tými svojimi príbehmi!“. Opú??am ich? Ko?ko detí opustí svojich rodi?ov v domovoch dôchodcov. Spomínam si, ako som raz v jednej  diecéze i?iel do domova dôchodcov nav?tívi? ?udí. A bola tam pani, ktorá mala tri, ?tyri deti. Spýtal som sa: ?A ako sa majú va?e deti?“ ?Áno,“ odpovedala mi. - ?Majú sa dobre! Mám ve?a vnú?at.“ - ?A chodia vás nav?tevova??‘ “Áno, chodia. - ?Áno, stále chodia.“ Ke? som vy?iel von, sestri?ka povedala: ?Prichádzajú raz za rok“. Ale matka nedostatky svojich detí zakryla. Tak mnohí nechávajú starých ?udí opustených. ?elajú si Vianoce alebo Ve?kú noc po telefóne! Starajte sa o starých ?udí, ktorí sú múdros?ou národa!

A myslite na mladých ?udí na ceste ku krstu a sviatostiam. Na Korzike ich je, v?aka Bohu, ve?a! A blaho?elám! Nikdy som nevidel to?ko detí ako tu! To je Bo?ia milos?! A to som videl len dvoch malých psíkov. Drahí bratia, majte deti, majte deti, ktoré budú va?ou rados?ou, va?ou útechou v budúcnosti. Toto je pravda: nikdy som nevidel to?ko detí. Iba vo Východnom Timore ich bolo to?ko, ale v iných mestách ich to?ko nebolo. To je va?a rados? a va?a sláva.

  (Vatican Media)

Bratia a sestry, ?ia?, dobre vieme, ?e medzi národmi nechýbajú vá?ne dôvody na smútok: bieda, vojny, korupcia a násilie. Nie?o vám poviem: niekedy na audiencie prichádzajú ukrajinské deti, ktoré sem boli privezené kvôli vojne. Viete ?o? Tieto deti sa neusmievajú! Zabudli sa usmieva?. Prosím, myslime na tieto deti v krajinách vojny, na boles? mnohých detí.

Bo?ie slovo nás v?ak v?dy povzbudzuje. Navzdory pusto?eniu, ktoré utlá?a národy, Cirkev ohlasuje istú nádej, ktorá nesklame, preto?e Pán prichádza, aby prebýval medzi nami. A tak ná? záväzok k pokoju a spravodlivosti nachádza v jeho príchode nevy?erpate?nú silu.

Sestry a bratia, v ka?dej dobe a v ka?dom sú?ení je Kristus prítomný, Kristus je zdrojom na?ej radosti. On je s nami v sú?ení, aby nás previedol a dal nám rados?. V?dy si uchovávajme v srdci túto rados?, túto istotu, ?e Kristus je s nami a krá?a s nami. Nezabúdajme na to! A tak s touto rados?ou, s touto istotou, ?e Je?i? je s nami, budeme ??astní a budeme robi? ??astnými aj druhých. Toto musí by? na?e svedectvo.

Preklad Martin Jarábek

  (Vatican Media)