杏MAP导航

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

Stretnutie s katolíckou komunitou, Luxemburg, Katedrála Notre-Dame, 26. septembra 2024

Va?a krá?ovská výsos?,

Va?a eminencia kardinál a bratia biskupi,

drahé sestry, drahí bratia!

Som ve?mi rád, ?e mô?em by? tu s vami, v tejto nádhernej katedrále. Som v?a?ný ve?kovojvodovi a jeho rodine za ich prítomnos?; ?akujem kardinálovi Jeanovi-Claudovi Hollerichovi za jeho milé slová, ako aj Diogovi, Christine a sestre Márii Perpetui za ich svedectvá. 

Na?e stretnutie sa ?asovo zhoduje s významným mariánskym jubileom, ktorým si luxemburská cirkev pripomína ?tyri storo?ia úcty k Márii Úteche zarmútených, patrónke krajiny. Téma, ktorú ste si vybrali pre túto náv?tevu, sa dobre hodí k tomuto pomenovaniu: ?Slú?i?“. Ute?ova? a slú?i? sú toti? dva základné aspekty lásky, ktorú nám dal Je?i?, ktorú nám zveril ako poslanie (porov. Jn 13, 13 - 17) a ktorú nám ukázal ako jedinú cestu k plnej radosti (porov. Sk 20, 35). Z tohto dôvodu budeme o nieko?ko okamihov v úvodnej modlitbe Mariánskeho roka prosi? Bo?iu Matku, aby nám pomohla by? ?misionármi, pripravenými sved?i? o radosti evanjelia“, pripodobni? na?e srdcia jej, ?aby sme sa dali do slu?by na?im bratom a sestrám“. Potom sa mô?eme zastavi? a zamyslie? sa práve nad týmito tromi slovami: slu?ba, poslanie a rados?.

Predov?etkým slu?ba. U? skôr bolo povedané, ?e Cirkev v Luxembursku chce by? ?Cirkvou Je?i?a Krista, ktorý nepri?iel, aby si dal slú?i?, ale aby slú?il“ (porov. Mt 20, 28; Mk 10, 45). Pripomenutý bol aj obraz svätého Franti?ka, ktorý objíma malomocného a uzdravuje jeho rany. Ja, slu?obník, by som vám dnes chcel odporu?i? ve?mi naliehavý aspekt: aspekt prijímania. Robím to tu, medzi vami, osobitným spôsobom, preto?e va?a krajina má a udr?iava v tejto oblasti ?ivú stáro?nú tradíciu, ako nám to pripomenula sestra Mária Perpetua a ako sa to viackrát objavilo, aj v ?al?ích svedectvách, vo zvolaní: ?todos, todos!“, ?v?etci, v?etci, v?etci!“, ktorý opakujeme pri viacerých príle?itostiach. Áno, duch evanjelia je duchom prijatia, otvorenosti vo?i v?etkým a nepripú??a ?iadne vylú?enie (porov. apo?tolská exhortácia Evangelii gaudium, 47). Povzbudzujem vás preto, aby ste zostali verní tomuto vá?mu dedi?stvu, tomuto vá?mu bohatstvu, ktoré vlastníte, a aby ste na?alej vytvárali zo svojej krajiny priate?ský domov pre ka?dého, kto zaklope na va?e dvere s prosbou o pomoc a pohostinnos?.

  (Vatican Media)

Je to povinnos? spravodlivosti e?te pred povinnos?ou lásky, ako to povedal u? svätý Ján Pavol II. ke? pripomenul kres?anské korene európskej kultúry. Práve vtedy povzbudzoval mladých Luxembur?anov, aby vytý?ili smer ?Európy nielen tovarov a hmotných vecí, ale hodnôt, ?udí a s?dc“, v ktorej by sa evanjelium odovzdávalo ?v slove ohlasovania a v znameniach lásky“ (Príhovor k mladým Luxemburského ve?kovojvodstva, 16. mája 1985, 4), v oboch veciach. Zdôrazňujem to, preto?e je to dôle?ité: Európa a svet, v ktorom sa evanjelium odovzdáva v slove ohlasovania spojenom so znakmi lásky.

A to nás privádza k druhej téme: k misii. Predtým kardinál arcibiskup hovoril o ?vývoji luxemburskej cirkvi v sekularizovanej spolo?nosti“. Tento výraz sa mi pá?il: Cirkev sa v sekularizovanej spolo?nosti vyvíja, dozrieva a rastie. Neobracia sa do seba, nie je smutná, rezignovaná, skôr prijíma výzvu, aby vo vernosti hodnotám v?etkých ?ias znovu objavila a prehodnotila novým spôsobom postupy evanjelizácie, pri?om sa stále viac posúva od jednoduchého prístupu pastora?nej starostlivosti k prístupu misionárskeho ohlasovania – a na to treba odvahu. A preto, aby to mohla uskuto?ňova? je pripravená na zmenu: napríklad, ako nám pripomenula Christine, v zdie?aní zodpovednosti a slu?ieb, krá?ajúc jednotne ako spolo?enstvo, ktoré ohlasuje a robí zo synodality ?trvalý spôsob vz?ahov“ medzi svojimi ?lenmi.

A o hodnote tohto rastu nám ukázali krásny obraz mladí priatelia, ktorí práve teraz predviedli nieko?ko scén z muzikálu Laudato si'. Bravo, urobili to výborne! ?akujeme vám za dar, ktorý ste nám dali! Va?e dielo, ktoré je plodom spolo?ného úsilia mnohých ?udí v arcidiecéze, je pre nás v?etkých dvojnásobne prorockým znamením! V prvom rade nám pripomína na?u zodpovednos? vo?i ?spolo?nému domu“, ktorého sme správcami, a nie panovníkmi. Potom nás v?ak tie? núti zamyslie? sa nad tým, ako toto poslanie, pre?ívané spolo?ne, predstavuje samo osebe nádherný zborový nástroj, ktorý ka?dému hovorí o kráse evanjelia. A to je dôle?ité pre nás v?etkých: to, ?o nás ?enie do misie, v skuto?nosti nie je potreba ?doplni? po?ty“, vykonáva? ?prozelytizmus“, ale je to tú?ba sprístupni? ?o najvä??iemu po?tu bratov a sestier rados? zo stretnutia s Kristom. A tu by som chcel pripomenú? krásne vyjadrenie Benedikta XVI.: ?Cirkev nerastie v?aka prozelytizmu, ale v?aka prí?a?livosti“.

  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

Tu je teda okrem ?a?kostí ?ivý dynamizmus Ducha Svätého, ktorý v nás pôsobí! Láska nás pobáda ohlasova? evanjelium tým, ?e sa otvárame druhým, a výzva ohlasovania nás núti rás? ako spolo?enstvo, pomáha nám prekona? strach z vykro?enia na nové cesty a podnecuje nás v?a?ne prija? príspevok ka?dého. Je to krásna, zdravá a radostná dynamika, ktorú je dobré pestova? v nás a okolo nás.

A tak sa dostávame k tretiemu slovu: k radosti. Diogo, ke? hovoril o skúsenostiach zo Svetových dní mláde?e, spomínal na ??astie, ktoré poci?oval v predve?er osláv, ke? spolu s rovesníkmi rôzneho pôvodu a národností ?akal na chví?u ná?ho stretnutia, ako aj na vzru?enie, ke? sa na druhý deň ráno zobudil obklopený mnohými priate?mi; a opä? na nad?enie, ktoré poci?oval po?as spolo?ných príprav v Portugalsku, a na rados?, ke? sa po roku opä? stretol s ostatnými tu v Luxembursku. Vidíte? Taká je na?a viera: je radostná, ?tancujúca“, preto?e nám hovorí, ?e sme de?mi Boha, ktorý je priate?om ?loveka, ktorý chce, aby sme boli ??astní a zjednotení, a ktorý sa nete?í z ni?oho viac ako z na?ej spásy (porov. Lk 15, 4 - 32; sv. Gregor Ve?ký, Homílie na evanjeliá, 34, 3). A k tomu, prosím: Cirkvi ubli?ujú títo smutní, nudní, kres?ania so smutnou tvárou. Nie, to nie sú kres?ania. Prosím vás, vy majte rados? z evanjelia: v?aka tomu tak ve?mi veríme a rastieme.

V tejto súvislosti by som chcel na záver pripomenú? ?al?iu krásnu tradíciu va?ej krajiny, o ktorej mi bolo povedané: jarnú procesiu - Springprozession -, ktorá sa na Zelený ?tvrtok koná v Echternachu na pamiatku neúnavnej misionárskej práce svätého Willibroarda, evanjelizátora týchto krajín. Celé mesto sa naplní tancom po uliciach a námestiach spolu s mnohými pútnikmi a náv?tevníkmi, ktorí sa tam zbiehajú, a procesia sa stáva jedným ve?kým a jedine?ným tancom. Spomeňme si, ?e krá? Dávid tancoval pred Pánom a to je vyjadrenie oddanosti. Mladí i starí, v?etci spolo?ne tancujú smerom ku katedrále - tento rok to bolo vraj dokonca v da?di - a na pamiatku svätého Pastiera s nad?ením sved?ia o tom, aké je krásne krá?a? spolu a stretnú? sa v?etci ako bratia pri stole ná?ho Pána. A tu chcem doda? iba pár slov: prosím, nestrácajte schopnos? odpú??a?. Viete, ?e v?etci potrebujeme odpú??a?, ale viete pre?o? Preto?e nám v?etkým bolo odpustené a v?etci potrebujeme odpustenie.

Drahé sestry, drahí bratia, je krásne poslanie, ktoré nám tu Pán zveruje: ute?ova? a slú?i? pod?a príkladu a s pomocou Panny Márie. ?akujem vám, zasvätení, seminaristi, kňazi, vám v?etkým, za prácu, ktorú vykonávate, a tie? za ?tedrú pomoc, o ktorú ste sa ochotní podeli? s tými, ktorí ju potrebujú. Tam, kde je núdzny, tam je Kristus. ?ehnám vás a modlím sa za vás. A aj vy sa, prosím, modlite za mňa. ?akujem.

Preklad Martin Jarábek