杏MAP导航

Vatican News

Izrael a Gaza

O situácii na Blízkom východe, pápe? povedal: ?Ka?dá vojna je zlyhaním. Vojna ni? nerie?i. Ni?“. Pápe? Franti?ek zdôraznil, ?e ?v?etko sa získava mierom, dialógom“. Hovoril o tých, ktorí ?vnikli do kibucov, brali rukojemníkov a zabíjali. Nasledovala reakcia Izraela, ktorí i?li zachráni? rukojemníkov. Vo vojne jedna facka provokuje druhú. Jedna silná, druhá silnej?ia a tak to ide ?alej. Vojna je neúspech. Cítil som to ako ?al?ie zlyhanie. Dva národy musia ?i? spolu. S týmto múdrym rie?ením: dva národy, dva ?táty. Dohoda z Osla hovorí: dva ?táty s presne vymedzenými hranicami a Jeruzalem s osobitným ?tatútom.“

Pripomínajúc minulotý?dňovú modlitbu za mier pápe? Franti?ek zopakoval, ?e svet pre?íva ?ve?mi temnú hodinu. Nemo?no nájs? schopnos? jasnej reflexie a k tej najtemnej?ej hodine by som dodal: je to ?al?ie zlyhanie. Tak je to od poslednej svetovej vojny, od roku 1945 a? doteraz, jedno zlyhanie za druhým, preto?e vojny sa nezastavili. Najvä??í problém v?ak stále zostáva a tým je zbrojársky priemysel. ?lovek znalý investícií, s ktorým som sa stretol, mi povedal, ?e v sú?asnosti investície, ktoré priná?ajú najvä??ie príjmy, sú zbrojárske továrne.“

Pápe? povedal, ?e denne telefonuje s kňazmi, ktorí sú v Gaze. ?Kaplán z farnosti, ktorý pochádza z Egypta, otec Yussuf, ktorému volám ka?dý deň, mi hovorí: ?Je to hrozné, teraz posledná udalos? bola bombardovanie nemocnice, ale nás vo farnosti re?pektujú, máme 563 ?udí vo farnosti, ktorí sú kres?ania a sú tu tie? aj niektorí moslimovia. Medzi nimi sú aj choré deti, o ktoré sa starajú sestry Matky Terezy‘. Ka?dý deň sa ich sna?ím sprevádza?. Zatia?, v?aka Bohu, izraelské sily re?pektujú túto farnos?“.

Zvyknutie si na vojnu a rast antisemitizmu

?Spomínam si,“ povedal pápe?, ?na ve?mi ?a?kú situáciu na za?iatku môjho pontifikátu, ke? v Sýrii vypukla vojna a to s ve?kou silou. Mal som vtedy modlitbu na Námestí svätého Petra, kde sa modlili kres?ania a tie? moslimovia, ktorí si priniesli kober?eky, aby sa modlili. Bola to ve?mi ?a?ká chví?a.“ Pápe? zdôraznil, ?e na vojnu sa ?ia? dá zvyknú?.

V súvislosti s mo?nou eskaláciou konfliktov a vojen vo svete pápe? poznamenáva, ?e ?by to bol koniec mnohých vecí a mnohých ?ivotov. Myslím si, ?e ?udská múdros? takéto veci zastaví. Áno, je tu táto mo?nos?, ale ... a nás sa táto vojna dotýka kvôli tomu, ?o znamená pre Izrael, pre Palestínu, pre Svätú zem, pre Jeruzalem, ale aj pre Ukrajinu, preto?e je blízko. Je v?ak ve?a iných vojen, ktoré sa nás a? tak nedotýkajú, ako sú tie v Kivu, Jemene, Mjanmarsku s Rohingami, ktorí sú mu?ení. Svet je vo vojne, za ňou v?ak stojí zbrojársky priemysel.“

Pápe? Franti?ek hovorí aj o antisemitizme, ktorý ??ia? zostáva skrytý. Mo?no ho vidie? napríklad medzi mladými ?u?mi, ktorí sem-tam nie?o urobia. Je pravda, ?e v tomto prípade je zna?ný, ale v?dy je v ňom nie?o z antisemitizmu a nie v?dy sta?í spomienka na holokaust, ktorý urobili po?as druhej svetovej vojny, tých 6 miliónov zavra?dených, zotro?ených, a to nepominulo. ?ia?, nepre?lo to. Neviem, ako to vysvetli?, nemám vysvetlenie, faktom je, ?e to vidím a nepá?i sa mi to.“

Konflikt na Ukrajine

Na otázku o ukrajinskej reakcii na mierové iniciatívy Svätej stolice pápe? Franti?ek odpovedal: ?Myslím na ukrajinský ?ud, nemô?eme ho dnes súdi?. Ukrajinský národ je národom mu?eníkov, za?il prenasledovanie za Stalina, bolo to ve?mi silné prenasledovanie. Je to národ mu?eníkov. ?ítal som o tom knihu spomienok, ich mu?eníctvo bolo stra?né, pomyslime na Sibír.... Je to národ, ktorý ve?mi trpí.“ Pápe? zdôraznil, ?e teraz to tento národ opä? pre?íva. Spomenul tie?, ?e prijal prezidenta Zelenského, hovoril s ním o tom, aby obe strany h?adali mierové rie?enie.

Svätý Otec Franti?ek pripomenul: ?V druhý deň vojny na Ukrajine som i?iel na ruskú ambasádu, cítil som, ?e tam musím ís?, a povedal som, ?e som pripravený ís? za Putinom, ak to pomô?e... Bol to dobrý rozhovor na ve?vyslanectve. I?iel som tam a ke? som predlo?il otázku väzňov, tak oni ich prepustili, dokonca prepustili aj niektorých z Azovcov. Skrátka, ve?vyslanectvo urobilo ve?mi dobre, v otázke prepustenia ?udí, ktorí mohli by? prepustení. Ale tam sa dialóg skon?il. Potom mi Lavrov napísal: ??akujem, ?e chcete prís?, ale nie je to potrebné‘. Chcel som hovori? s obidvoma stranami“.

Tragédia migrantov

?Som syn migrantov,“ povedal pápe?, ?ale v Argentíne je nás, myslím si, okolo 46 miliónov a pri tom pôvodných obyvate?ov je len 6 miliónov, nie viac. Zvy?ok sú migranti. Je to skuto?ne krajina migrácie, sú tam Taliani, ?panieli, Ukrajinci, Rusi, ?udia z Blízkeho východu“.

Pápe? spomenul krajiny, ktoré v sú?asnosti trpia migráciou: Cyprus, Grécko, Malta, Taliansko a ?panielsko. Svätý Otec upozornil na afrických migrantov prichádzajúcich z Líbye, ktorí pre?ívajú ve?ké utrpenie. ?Európa musí prejavi? solidaritu s týmito piatimi krajinami, ktoré ich nemô?u v?etkých prija?, a európske vlády musia za?a? dialóg,“ povedal pápe?. Spomenul aj dediny, kde je málo ?udí a ?udia potrebujú prácu. ?Existuje migra?ná politika, ktorá zah?ňa v?etky fázy migrácie: ich prijímanie, sprevádzanie, podporu a zamestnávanie.“

?eny v Cirkvi

Pápe? Franti?ek spomenul ?eny, ktoré sú zamestnané na zodpovedných pozíciách vo Vatikáne, a uviedol nieko?ko príkladov. Spomenul, ?e v Rade pre hospodárstvo pôsobí ?es? kardinálov a ?es? laikov; z týchto ?iestich laikov je pä? ?ien. ??eny rozumejú veciam, ktorým my nerozumieme, ?eny majú zvlá?tny talent na situácie a myslím si, ?e by mali by? zahrnuté do normálnej práce Cirkvi,“ povedal Svätý Otec.

V súvislosti so svätením ?ien pápe? Franti?ek povedal: ?Je to teologický, nie administratívny problém“. Zdôraznil, ?e existuje ?petrov princíp“, ktorý je princípom jurisdikcie, a ?mariánsky princíp“, ktorý je dôle?itej?í, preto?e Cirkev je ?ena, Cirkev je nevesta. ?Ale ak to chceme zredukova? na funkcionalizmus, vtedy prehrávame“. – zdôraznil pápe?.

Synoda a celibát

Pre pápe?a Franti?ka je výsledok synody o synodalite pozitívny. Zdôrazňuje, ?e o v?etkom sa diskutovalo s úplnou slobodou. Upozorňuje, ?e závere?ný dokument sa musí pre?tudova? na druhom zasadaní, ktoré bude v októbri 2024. ?Verím, ?e sme dospeli k synodalite, ktorú chcel svätý Pavol VI. na konci koncilu, preto?e si uvedomoval, ?e západná Cirkev stratila synodálny rozmer, ktorý stále má východná Cirkev,“ povedal pápe?.

V odpovedi na otázku o celibáte kňazov vysvetlil: ?Je to pozitívny zákon, nie prirodzený zákon: kňazmi vo východných katolíckych cirkvách sa mô?u sta? ?enatí mu?i, zatia? ?o v západných cirkvách existuje disciplína z 12. storo?ia, myslím, ktorá iniciovala celibát. Ale je to zákon, ktorý sa dá zru?i?, nie je to ?iadny problém. Nemyslím si v?ak, ?e to pomô?e. Preto?e problém je iný. Nepomô?e to.“ - Upozornil na to Svätý Otec.

Pastora?ný prístup k homosexuálom

V súvislosti s témou homosexuálnych párov pápe? Franti?ek povedal: ?Ke? hovorím ?v?etci, v?etci, v?etci‘, myslím tým ?udí. Cirkev prijíma ?udí, ka?dého, a nepýta sa, akí sú. Potom vo vnútri ka?dý rastie a dozrieva vo svojej kres?anskej príslu?nosti. Je pravda, ?e dnes je to tak trochu módne hovori? o tom. Cirkev prijíma ka?dého. Iné je, ke? do nej chcú vstúpi? organizácie. Zásada znie: Cirkev prijíma ka?dého, kto mô?e by? pokrstený. Organizácie nemô?u by? pokrstené. ?udia áno.“

Zneu?ívanie v Cirkvi a mimo nej

Pápe? Franti?ek v rozhovore vysvetlil, ?e pokra?uje v práci Benedikta XVI. Zdôraznil, ?e ten dosiahol ve?a, pokia? ide o o?istu Cirkvi. ?Pápe? Ratzinger bol v tomto smelý. Vzal problém do vlastných rúk a urobil mnoho krokov a potom ho odovzdal na dokon?enie. Pokra?uje sa v tom aj na?alej.“ ?Zneu?ívanie, ?i u? svedomia, sexuálne alebo akéko?vek iné, nemo?no tolerova?. Je to v rozpore s evanjeliom; evanjelium je slu?ba, nie zneu?ívanie, a vidíme mnoho biskupstiev, ktoré vykonali dobrú prácu pri vy?etrovaní sexuálneho zneu?ívania, ale aj iných (druhov zneu?ívania).“ Pápe? priznal, ?e hoci Cirkev v boji proti pedofílii urobila ve?a, ?stále je ?o robi?“.

Naj?a??í moment

Na otázku, ?o bolo naj?a?ím momentom jeho pontifikátu, pápe? Franti?ek odpovedal: ?Mo?no to bolo ?a?ké a náro?né, ke? som sa musel postavi? proti vojne v Sýrii.... Nevedel som, ?o mám robi?, bolo to ve?mi ?a?ké. Nebol som na nie?o také zvyknutý a mal som aj strach, ?e urobím chybu a ublí?im. Bolo to ?a?ké. Boli aj ?ahké, ale aj nie ve?mi ?ahké chvíle. Ale Pán mi to v?dy pomohol vyrie?i?, alebo aspoň ma? trpezlivos?, ?aka? na rie?enie.“

Na otázku, ?o mu naháňa strach, Svätý Otec odpovedal: ?Prichádzajú malé obavy, ?e sa stane to ?i ono. To, ?o ma desí, je vojna vo Svätej zemi“. Dodal, ?e nejde o to, aby obavy zmizli, ale zostávajú v ?udskej podobe a je dobré ma? obavy.

Konferencia COP 28 v Dubaji

?Pôjdem do Dubaja. Myslím si, ?e pôjdem od 1. decembra a? do 3. decembra. Zostanem tam tri dni. Pamätám si, ?e ke? som i?iel do ?trasburgu, do Európskeho parlamentu, prezident Hollande poslal ministerku ?ivotného prostredia Segolene Royalovú, aby ma prijala. Opýtala sa ma: ?Pripravujete nie?o o ?ivotnom prostredí? Mali by ste to urobi? pred stretnutím v Parí?i“. Zavolal som nieko?kým vedcom, ktorí rýchlo konali. ?Laudato si'“ bolo publikované, vy?lo e?te pred stretnutím v Parí?i. Parí?ske stretnutie bolo zo v?etkých najkraj?ie. Po Parí?i v?etci ustúpili a na to je potrebná odvaha,“ zdôraznil pápe?.

Viera a zdravie

Na otázku, ?i jeho viera niekedy ochabla, pápe? Franti?ek odpovedal: ?V zmysle, ?e by som ju stratil, to nie. Ale skôr v tom zmysle, ?e ju necítim a krá?am po temných cestách, a pýtam sa: kde je Pán? - Máte pocit, ?e Pán sa skrýva, kde je? Alebo ideme dozadu a vz?a?ujeme sa od Neho. Kde si, Pane? A pre?o to nenapraví?? A cítite, ?e Pán k vám hovorí vo vnútri, preto?e neexistuje ?iadna ?arovná pali?ka.“ Pápe? dodal, ?e Boh nie je kúzelník, koná inak. Na otázku o svojom zdraví rímsky biskup odvetil: ?Môj problém s kolenom sa lep?í. Mô?em lep?ie chodi?.“ Po dvoch operáciách bru?nej dutiny sa cíti lep?ie a mô?e zjes? v?etko.

Najob?úbenej?í futbalista

Na záver Svätý Otec odpovedal na otázku, ktorého z dvoch ve?kých argentínskych futbalistov, Maradonu alebo Messiho, má rad?ej: ?Poviem tretieho: Pelého“.

Spracoval Martin Jarábek