杏MAP导航

Ekumenická modlitbová vigília ?Spolo?ne“ (?Together“)

?罢辞驳别迟丑别谤“. ?Spolo?ne“. Ako prvotné kres?anské spolo?enstvo v deň Turíc. Ako jediné stádo, ktoré miluje a zhroma??uje jeden pastier, Je?i?. Ako ve?ký zástup zo Zjavenia sv. apo?tola Jána, sme tu my, bratia a sestry ?z ka?dého národa, kmeňa, ?udu a jazyka“ (Zjv 7, 9). Pochádzame z rôznych spolo?enstiev a krajín, sme dcérami a synmi toho istého Otca, o?ivovaní Duchom Svätým, ktorého sme prijali v krste a sme povolaní k tej istej nádeji (porov. Ef 4, 4-5).

?akujem vám za va?u prítomnos?. ?akujem komunite Taizé za túto iniciatívu. S ve?kou láskou pozdravujem cirkevných predstavite?ov, vedúcich a delegácie rôznych kres?anských tradícií a pozdravujem vás v?etkých, najmä mladých: ?akujem. ?akujem vám, ?e ste pri?li do Ríma pred Riadnym generálnym zhroma?dením Biskupskej synody, v predve?er duchovnej obnovy, ktorá mu predchádza, modli? sa za nás a s nami.

?Syn-odos“: krá?ajme spolu, nielen katolíci, ale v?etci kres?ania, celý pokrstený ?ud, celý Bo?í ?ud, preto?e ?len spolo?ne mô?eme by? jednotou v?etkých“ (J. A. MÖHLER, Symbolik oder Darstellung der dogmatischen Gegensätze der Katholiken und Protestanten nach ihren öffentlichen Bekenntnisschriften, II, Köln-Olten 1961, 698).

Podobne ako ve?ký zástup z Apokalypsy sme sa modlili v tichu, po?úvali sme ?ve?ké ticho“ (porov. Zjv 8, 1). A ticho je dôle?ité, je mocné: mô?e vyjadri? nevyslovite?ný smútok, ke? ?elíme ne??astiu, ale aj v radostných chví?ach, je to rados?, ktorá presahuje slová. Preto by som sa chcel spolu s vami krátko zamyslie? nad významom ticha v ?ivote veriaceho ?loveka, v ?ivote Cirkvi a pri napredovaní k jednote kres?anov.

Po prvé, ticho je zásadné v ?ivote veriaceho ?loveka. V skuto?nosti je na za?iatku a na konci Kristovho pozemského ?ivota. Slovo Otca, sa stalo ?tichom“ v jasliach aj na krí?i, v noci Narodenia Pána aj vo Ve?kej noci. Dnes ve?er sme my kres?ania stáli v tichu pred Krí?om Sv. Damiána, ako u?eníci, ktorí po?úvajú pred krí?om, ktorý je katedrou Majstra. Na?e ticho nebolo prázdne, ale bola to chví?a plná o?akávania a odhodlanosti. Vo svete plnom hluku u? nie sme zvyknutí na ticho, ba niekedy ho ?a?ko zná?ame, preto?e nás priná?a pred Pána a konfrontuje so sebou samými. A predsa je základom slova a ?ivota.

Svätý Pavol hovorí, ?e tajomstvo vteleného Slova bolo ?od ve?nosti skryté“ (Rim 16, 25), ?ím nás u?í, ?e ticho strá?i tajomstvo, tak ako Abrahám strá?il zmluvu, podobne ako Panna Mária strá?ila vo svojom lone ?ivot svojho Syna a vo svojom srdci uva?ovala o ňom (porov. Lk 1, 31; 2, 19. 51).

Na druhej strane pravda nepotrebuje násilné výkriky, aby sa dostala k srdciam ?udí. Boh nemá rád hurhaj a krik, ohováranie a hluk: rad?ej, Boh sa prihovára ??epotom jemného vánku“ ako to urobil s Eliá?om (1 Kr 19, 12), prostredníctvom ?znejúcej struny ticha“. A tak aj my, ako Abrahám, Eliá? a Panna Mária, sa potrebujeme oslobodi? od to?kého hluku, aby sme po?uli jeho hlas. Lebo len v na?om tichu zaznieva jeho Slovo.

Po druhé je ticho zásadné v ?ivote Cirkvi. V Skutkoch apo?tolov sa pí?e, ?e po Petrovej re?i na jeruzalemskom koncile ?celé zhroma?denie stíchlo“ (Sk 15, 12) a pripravovalo sa na prijatie svedectva Pavla a Barnabá?a o znameniach a zázrakoch, ktoré Boh vykonal medzi národmi. To nám pripomína, ?e ticho v cirkevnom spolo?enstve umo?ňuje bratskú komunikáciu, v ktorej Duch Svätý harmonizuje uhly poh?adu, preto?e On je harmónia. By? synodálny znamená takto sa navzájom prijíma? s vedomím, ?e ka?dý z nás má o ?om sved?i? a ?omu sa u?i?, pri?om sa spájame, aby sme po?úvali ?Ducha pravdy“ (Jn 14, 17), aby sme vedeli, ?o ?hovorí cirkvám“ (Zjv 2, 7).

Práve ticho umo?ňuje rozli?ovanie prostredníctvom pozorného po?úvania ?nevyslovite?ných vzdychov“ (Rim 8, 26) Ducha Svätého, ktoré sa ozývajú, ?asto ukryté v Bo?om ?ude. Prosme preto Ducha o dar po?úvania pre ú?astníkov synody: ?po?úva? Boha a? potia?, kým spolu s ním za?ujeme volanie ?udu; po?úva? ?ud a? potia?, aby sme sa nadýchli vôle, ku ktorej nás Boh volá" (Príhovor pri príle?itosti modlitbovej vigílie v rámci prípravy na synodu o rodine, 4. októbra 2014).

A napokon do tretice: ticho je zásadné na ceste za jednotou kres?anov. V skuto?nosti je základom modlitby, od ktorej sa ekumenizmus za?ína a bez ktorej je neplodný. Je?i? sa toti? modlil, aby jeho u?eníci ?boli jedno“ (Jn 17, 21). Modlitba v tichu nám umo?ňuje prija? dar jednoty ?tak, ako to chce Kristus“, ?s prostriedkami, ktoré chce On“ (porov. P. COUTURIER, Modlitba za jednotu). Nie v?ak ako jediný výsledok ná?ho vlastného úsilia a pod?a ?isto ?udských kritérií. ?ím viac sa spolo?ne obraciame k Pánovi v modlitbe, tým viac cítime, ?e je to on, kto nás o?is?uje a zjednocuje nad rámec rozdielov.

Jednota kres?anov rastie v tichu pred krí?om, podobne ako semienka, ktoré dostaneme a ktoré predstavujú rôzne dary udelené Duchom Svätým rôznym tradíciám: je na nás, aby sme ich zasiali v istote, ?e vzrast dáva jedine Boh (porov. 1 Kor 3, 6). Budú znamením pre nás, ktorí sme zasa povolaní v tichosti odumrie? sebectvu, aby sme pôsobením Ducha Svätého rástli v spolo?enstve s Bohom a v bratstve medzi sebou.

Bratia a sestry, preto v spolo?nej modlitbe prosme, aby sme sa znova nau?ili stí?i?: aby sme po?úvali Otcov hlas, Je?i?ovo volanie a vzdychanie Ducha Svätého. Prosme, aby synoda bola ?asom kairós (milostivým ?asom) bratstva, miestom, kde Duch Svätý o?is?uje Cirkev od ohovárania, ideológií a polarizácie.

Ke? sa blí?ime k významnému výro?iu ve?kého Nicejského koncilu, prosme, aby sme sa mohli jednotne a v tichosti ako mudrci klaňa? tajomstvu Boha, ktorý sa stal ?lovekom, s istotou, ?e ?ím bli??ie budeme ku Kristovi, tým jednotnej?í budeme medzi sebou. A ako mudrcov z Východu viedla do Betlehema hviezda, tak nech nás nebeské svetlo vedie k ná?mu jedinému Pánovi a k jednote, za ktorú sa modlil.

Bratia a sestry, vydajme sa spolo?ne na cestu, v tú?be stretnú? sa s ním, klaňa? sa mu a ohlasova? ho, ?aby svet uveril“ (I 17, 21).

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, otec Martin Jarábek)