笔á辫别? Franti?ek: Sme povolaní sníva? o Cirkvi, ktorá slú?i t?m najmen?ím
HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA
XXX. nede?a cezro?ného obdobia - Záver riadneho generálneho zhroma?denia Biskupskej synody, Bazilika svätého Petra, 29. októbra 2023
Je to skuto?ne zámienka, s ktorou znalec Zákona prichádza za Je?i?om, len aby ho vyskú?al. Jeho otázka je v?ak dôle?itá a je stále aktuálna a neraz si razí cestu do na?ich s?dc a do ?ivota Cirkvi: ?Aké je najvä??ie prikázanie?“ (Mt 22, 36). Aj my, ponorení do ?ivej rieky Tradície, kladieme si otázku: ?o je najdôle?itej?ie? ?o je hnacím stredobodom? Na ?om najviac zále?í, a to a? do takej miery, ?e je to in?pirujúci princíp v?etkého? Je?i?ova odpove? je jasná: ?Milova? bude? Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou du?ou a celou svojou mys?ou! To je najvä??ie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milova? bude? svojho blí?neho ako seba samého!“ (Mt 22, 37-39).
Bratia kardináli, spolubratia biskupi a kňazi, sestry a bratia, na konci tohto úseku cesty, ktorú sme pre?li, je dôle?ité pozrie? sa na ?po?iatok a základ“ z ktorého v?etko pramení a znova za?ína: láska. Milova? Boha celým svojím ?ivotom a milova? blí?neho ako seba samého. To je jadrom v?etkého a nie na?e stratégie, ?i ?udské kalkulácie alebo módne trendy sveta, ale láska k Bohu a blí?nemu: Ako v?ak pretlmo?i? tento vzlet lásky? Navrhujem vám dve slovesá, dve hnutia srdca, nad ktorými by som sa chcel zamyslie?: adorova? a slú?i?. Milova? Boha mô?eme prostredníctvom adorácie a slu?by.
Prvé sloveso, adorova?. Milova? znamená adorova?. Adorácia je prvou odpove?ou, ktorú mô?eme ponúknu? na nezi?tnú a prekvapujúcu Bo?iu lásku. Ú?as z adorácie je v Cirkvi zásadný, obzvlá?? teraz, ke? sme u? stratili zvyk adorácie. Uctievanie v skuto?nosti znamená uzna? vo viere, ?e jedine Boh je Pán a ?e od nehy jeho lásky závisí ná? ?ivot, putovanie Cirkvi, osud dejín. On je zmyslom ?ivota.
Ke? sa mu klaniame, znovu objavujeme svoju slobodu. Preto sa láska k Pánovi v Písme ?asto spája s bojom proti ka?dému modlárstvu. Tí, ktorí uctievajú Boha, odmietajú modly, preto?e kým Boh oslobodzuje, modly zotro?ujú. Klamú nás a nikdy nesplnia to, ?o s?ubujú, preto?e sú dielom ?udských rúk. Sväté písmo je prísne vo?i modloslu?be, preto?e modly sú dielom ?loveka a sú ním manipulované, zatia? ?o Boh je v?dy ?ivý, je tu a v?ade, ?On nie je taký, ako si ho predstavujem, nezávisí od toho, ?o od neho o?akávam, preto mô?e naru?i? moje o?akávania, práve preto, ?e je ?ivý. Dôkazom toho, ?e o Bohu nemáme v?dy správnu predstavu, je to, ?e sme niekedy sklamaní: o?akával som toto, predstavoval som si, ?e Boh sa bude správa? takto, a namiesto toho som sa mýlil. Takto sa vraciame na cestu modloslu?by, ke? chceme, aby Pán konal pod?a obrazu, ktorý sme si o ňom vytvorili“ (Kard. M. Martini, Velikáni Biblie. Duchovné cvi?enia so Starým zákonom, Florencia 2022, 826-827). Je to riziko, ktorému sa mô?eme v?dy vystavi?: myslie? si, ?e ?ovládame Boha“, uzatvára? jeho lásku do na?ich schém. Namiesto toho je jeho konanie v?dy nepredvídate?né, presahuje nás, a preto si Bo?ie dielo vy?aduje údiv a adoráciu. Údiv je ve?mi dôle?itý!
Musíme v?dy bojova? proti modlárstvu; tomu svetskému, ktoré ?asto pramení z osobnej márnivosti, ako je tú?ba po úspechu, presadzovanie sa za ka?dú cenu, chamtivos? po peniazoch – diabol prichádza cez vrecká, nezabudnime na to - ?alej pôvab kariérizmu; a je potrebné bojova? aj proti modlárstvu, ktoré sa maskuje za duchovnos?: moje nábo?enské predstavy, moja pastora?ná bravúrnos?... Bu?me ostra?ití, aby sme do stredu nestavali seba namiesto Neho. A vrá?me sa k adorácii. Nech je pre nás pastierov stredobodom: venujme ka?dý deň ?as dôvernému vz?ahu s Je?i?om, Dobrým Pastierom, pred svätostánkom. Adorujme. Nech je Cirkev adorovate?kou: v ka?dej diecéze, v ka?dej farnosti, v ka?dom spolo?enstve adorujme Pána! Preto?e len tak sa obrátime k Je?i?ovi, a nie k sebe; preto?e len prostredníctvom adora?ného ticha sa Bo?ie slovo usídli v na?ich slovách; preto?e len pred ním budeme o?istení, premenení a obnovení ohňom jeho Ducha. Bratia a sestry, klaňajme sa Pánovi Je?i?ovi!
Druhým slovesom je slú?i?. Milova? znamená slú?i?. V najvä??om prikázaní Kristus spája Boha a blí?neho, aby sa nikdy neoddelili. Neexistuje pravá nábo?enská skúsenos?, ktorá by bola hluchá vo?i volaniu sveta. Neexistuje láska k Bohu bez anga?ovania sa v starostlivosti o blí?neho, inak hrozí farizejstvo.
Mô?eme ma? naozaj ve?a krásnych nápadov ako reformova? Cirkev, ale pamätajme: klaňa? sa Bohu a milova? na?ich bratov a sestry jeho láskou, to je ve?ká a neustála reforma. By? Cirkvou, ktorá adoruje a Cirkvou slú?iacou, ktorá umýva nohy zranenému ?udstvu, sprevádza na ceste krehkých, slabých i odvrhnutých a ne?ne vychádza v ústrety najchudobnej?ím. Boh to prikázal, po?uli sme to v prvom ?ítaní.
Bratia a sestry, myslím na tých, ktorí sú obe?ami vojnových krutostí, na utrpenie migrantov, na skrytú boles? tých, ktorí sa ocitli sami a v chudobe, na tých, ktorých tla?í bremeno ?ivota, na tých, ktorí u? nemajú slzy, na tých, ktorí nemajú hlas. A myslím na to, ko?kokrát sa za peknými slovami a presved?ivými s?ubmi podporujú formy vykoris?ovania alebo sa nerobí ni?, aby sa im zabránilo. Vykoris?ovanie najslab?ích je ?a?ký hriech, ?a?ký hriech, ktorý rozkladá bratstvo a devastuje spolo?nos?. My, Je?i?ovi u?eníci, chceme svetu prinies? iný kvas, kvas evanjelia: Boh na prvom mieste a spolu s ním tí, ktorých má On najrad?ej, chudobní a slabí.
Toto je Cirkev, bratia a sestry, o ktorej sme povolaní sníva?: Cirkev, ktorá slú?i v?etkým, slú?i tým najmen?ím. Cirkev, ktorá nikdy nevy?aduje vysved?enie za ?dobré správanie“, ale ktorá prijíma, slú?i, miluje a odpú??a. Cirkev s otvorenými dverami, ktorá je prístavom milosrdenstva. ?Milosrdný ?lovek“, ako povedal Sv. Ján Zlatoústy, ?je prístavom pre tých, ktorí sú v núdzi: prístav prijíma a vyslobodzuje z nebezpe?enstva v?etkých stroskotancov; ?i sú to zlo?inci, dobrí, alebo nech sú, akí sú [...], prístav ich ukrýva vo svojej zátoke. Preto aj ty, ke? vidí? na zemi trpiaceho ?loveka, ktorý stroskotal v chudobe, nesú? ho, ne?iadaj od neho vysvetlenie jeho správania, ale vyslobo? ho z ne??astia“ (Rozpravy o chudobnom Lazarovi, II, 5).
Bratia a sestry, synodálne zhroma?denie sa kon?í. V tejto ?konverzácii Ducha Svätého“ sme mohli za?i? ne?nú Pánovu prítomnos? a objavi? krásu bratstva. Po?úvali sme jeden druhého a predov?etkým sme v bohatej rozmanitosti na?ich príbehov a v na?ej citlivosti na?úvali Duchu Svätému. Dnes e?te nevidíme úplné ovocie tohto procesu, ale s predvídavos?ou sa mô?eme pozrie? na horizont, ktorý sa pred nami otvára: Pán nás bude vies? a pomáha? nám, aby sme boli viac synodálnou a viac misionárskou Cirkvou, ktorá si uctieva Boha a slú?i ?enám a mu?om na?ej doby a ide v?etkým priná?a? pote?ujúcu rados? evanjelia.
Bratia a sestry, za to v?etko, ?o ste urobili po?as Synody a ?o na?alej robíte vám ?akujem! ?akujem vám za spolo?nú cestu, za po?úvanie a dialóg. Popri ?akovaní by som chcel vyslovi? ?elanie pre nás v?etkých: aby sme rástli v adorovaní Boha a v slu?be blí?nemu. Adorova? a slú?i?. Nech nás Pán sprevádza. A s rados?ou vpred!
(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, Andrej Klapka a Martin Jarábek)
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
