杏MAP导航

Evanjeliu, ktoré sme si práve vypo?uli, predchádza rozprávanie o ?a?kých chví?ach Je?i?ovho poslania, ktoré by sme mohli definova? ako ?pastora?nú bezúte?nos?“: Ján Krstite? pochybuje, ?i je naozaj Je?i? Mesiá?om; mnohé mestá, ktorými prechádzal, sa napriek zázrakom, ktoré robil, neobrátili; ?udia ho obviňujú, ?e je pa?ravec a pijan, pri?om o nie?o skôr sa s?a?ovali na Krstite?a, preto?e bol príli? asketický (porov. Mt 11, 2-24). Vidíme v?ak, ?e 

Je?i? sa nenecháva pohlti? smútkom, ale pozdvihuje o?i k nebu a zvelebuje Otca, lebo zjavil tajomstvá Bo?ieho krá?ovstva jednoduchým:

«Zvelebujem ?a, Ot?e, Pán neba i zeme, ?e si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich mali?kým» (Mt 11, 25). Vo chví?ach neútechy má teda Je?i? poh?ad schopný vidie? ?alej: chváli Otcovu múdros? a je schopný postrehnú? skryté dobro, ktoré rastie, semeno Slova, ktoré prijímajú jednoduchí ?udia, svetlo Bo?ieho krá?ovstva, ktoré si razí cestu aj v noci.

Drahí bratia kardináli, spolubratia biskupi, sestry a bratia, sme na za?iatku synodálneho zhroma?denia. A netreba nám imanentný poh?ad, zlo?ený z ?udských stratégií, politických kalkulácií ?i ideologických bojov (...). Nie sme tu preto, aby sme viedli parlamentné stretnutie alebo pripravovali plán reforiem. Synoda, drahí bratia a sestry, nie je parlament. Protagonistom je Duch Svätý. Nie sme tu, aby sme robili parlament, ale aby sme krá?ali spolu s poh?adom Je?i?a, ktorý zvelebuje Otca a prijíma v?etkých, ktorí sú unavení a pre?a?ení. Vychádzajme teda z Je?i?ovho poh?adu, ktorý je poh?adom dobrore?iacim a  prijímajúcim. Taký je Je?i?ov poh?ad: dobrore?iaci a prijímajúci.

1. Vidíme prvý aspekt: dobrore?iaci poh?ad. Napriek tomu, ?e Kristus za?il odmietnutie a videl okolo seba to?ko zatvrdnutosti srdca, nenecháva sa uväzni? sklamaním, nezatrpkne, nevyhasína v ňom chvála; jeho srdce, zalo?ené na prvenstve Otca, zostáva pokojné i v búrke.

Tento dobrore?iaci poh?ad Pána pozýva aj nás, aby sme boli Cirkvou, ktorá s radostnou du?ou kontempluje Bo?ie konanie a rozli?uje prítomnos?. A ktorá uprostred niekedy rozbúrených v?n na?ej doby neklesá na duchu, neh?adá ideologické úniky, nebarikáduje sa za nadobudnutými presved?eniami, neustupuje pohodlným rie?eniam, nenecháva si svetom diktova? program. To je duchovná múdros? Cirkvi, ktorú s pokojom zhrnul svätý Ján XXIII: «Predov?etkým je potrebné, aby Cirkev nikdy neodvracala zrak od posvätného dedi?stva pravdy prijatého od predkov; a zároveň potrebuje h?adie? aj na prítomnos?, ktorá priniesla nové situácie a nové spôsoby ?ivota a otvorila nové cesty apo?tolátu» (Príhovor na slávnostné otvorenie Druhého vatikánskeho ekumenického koncilu, 11. októbra 1962).

Je?i?ov dobrore?iaci poh?ad nás pozýva, aby sme neboli Cirkvou, ktorá ?elí výzvam a problémom dne?ka v duchu rozdelenia a konfliktu, ale naopak, Cirkvou, ktorá obracia svoj poh?ad k Bohu, ktorý je spolo?enstvom, a s údivom a pokorou mu dobrore?í a klania sa mu, uznávajúc ho za svojho jediného Pána. Patríme jemu a - pamätajme - ?ijeme len preto, aby sme ho priná?ali svetu. Ako nám povedal apo?tol Pavol, nemáme sa chváli? ni?ím iným «ne? krí?om ná?ho Pána Je?i?a Krista» (Gal 6, 14).

To nám sta?í, on nám sta?í. Nechceme pozemskú slávu, nechceme sa skrá??ova? v o?iach sveta, ale chceme svetu prinies? útechu evanjelia, aby sme lep?ie a v?etkým sved?ili o nekone?nej Bo?ej láske. V skuto?nosti, ako povedal Benedikt XVI. práve v príhovore k synodálnemu zhroma?deniu, «otázka pre nás znie: Boh prehovoril, skuto?ne prelomil ve?ké ml?anie, ukázal sa, ale ako mô?eme dosiahnu?, aby sa táto skuto?nos? dostala k dne?nému ?loveku, aby sa stala spásou?» (Meditácia na prvej generálnej kongregácii XIII. riadneho generálneho zhroma?denia biskupskej synody, 8. októbra 2012).

Toto je základná otázka. A to je prvoradá úloha synody: znovu zamera? ná? poh?ad na Boha, aby sme boli Cirkvou, ktorá h?adí na ?udstvo s milosrdenstvom. Cirkvou, ktorá je zjednotená a bratská – alebo ktorá sa aspoň sna?í by? zjednotená a bratská- , ktorá po?úva a vedie dialóg; Cirkvou, ktorá dobrore?í a povzbudzuje, ktorá pomáha tým, ktorí h?adajú Pána, ktorá blahodarne otriasa ?ahostajnými, ktorá otvára cesty, aby zasvätila ?udí do krásy viery. Cirkvou, ktorá má Boha vo svojom strede, a preto sa vnútorne nerozde?uje a navonok nikdy nie je ostrá. Cirkev, ktorá riskuje s Je?i?om. Takúto chce Je?i? Cirkev, svoju nevestu.

2. Po tomto dobrore?iacom poh?ade kontemplujme prívetivý, prijímajúci poh?ad Krista. Zatia? ?o tí, ?o sa pova?ujú za múdrych, nedoká?u rozpozna? Bo?ie dielo, on jasá v Otcovi, preto?e sa zjavuje mali?kým, jednoduchým, chudobným v duchu. Raz sa v jednej farnosti vyskytli ?a?kosti a ?udia o nich hovorili, rozprávali mi rôzne veci. A jedna starenka vo ve?mi pokro?ilom veku, pani z ?udu, ktorá bola takmer negramotná, prehovorila úplne ako teologi?ka a s ve?kou miernos?ou a duchovnou múdros?ou dala svoj príspevok. Na tú chví?u si spomínam ako na zjavenie od Pána, dokonca s rados?ou; a napadlo mi spýta? sa jej: ?Povedzte mi, pani, kde ste ?tudovali túto mocnú teológiu, u Roya Marína?“ Múdri ?udia z ?udu majú túto vieru.

A tak po?as celého svojho ?ivota má [Je?i?] tento prijímajúci poh?ad vo?i najslab?ím, trpiacim, odvrhnutým. Osobitne na nich sa obracia a hovorí to, ?o sme po?uli: «Po?te ku mne v?etci, ktorí sa namáhate a ste pre?a?ení, a ja vás posilním» (Mt 11, 28).

Tento Je?i?ov prijímajúci poh?ad vyzýva aj nás, aby sme boli pohostinnou Cirkvou, nie so zavretými dverami. V zlo?itej dobe, akou je tá na?a, sa objavujú nové kultúrne a pastora?né výzvy, ktoré si vy?adujú srde?ný a láskavý vnútorný postoj, aby sme im mohli ?eli? bez strachu. V synodálnom dialógu, v tomto krásnom ?pochode v Duchu Svätom“, ktorý konáme spolo?ne ako Bo?í ?ud, mô?eme rás? v jednote a priate?stve s Pánom, aby sme sa na dne?né výzvy pozerali jeho poh?adom; aby sme sa stávali, pou?ijúc krásny výraz svätého Pavla VI., Cirkvou, ktorá «sa stáva rozhovorom» (Encyklika Ecclesiam suam, ?. 67). Cirkvou ?s príjemným jarmom“ (porov. Mt 11, 30), ktorá neukladá bremená a ktorá v?etkým opakuje: ?Po?te, vy, ktorí ste unavení a pre?a?ení, po?te, vy, ktorí ste sa stratili alebo sa cítite vzdialení, po?te, vy, ktorí ste zavreli dvere nádeji: Cirkev je tu pre vás!“ - Cirkev s otvorenými dverami pre v?etkých, úplne v?etkých!

3. Bratia a sestry, svätý Bo?í ?ud, tvárou v tvár ?a?kostiam a výzvam, ktoré na nás ?akajú, nám Je?i?ov dobrore?iaci a prívetivý poh?ad bráni upadnú? do niektorých nebezpe?ných poku?ení: by? strnulou Cirkvou – akousi colnicou -, ktorá sa vyzbrojuje proti svetu a pozerá sa dozadu; by? vla?nou Cirkvou, ktorá sa poddáva módnym trendom sveta; by? unavenou Cirkvou, zah?adenou do seba. V knihe Zjavenie apo?tola Jána Pán hovorí: ?Stojím pri dverách a klopem, aby sa otvorili“. No mnohokrát, bratia a sestry, on klope na dvere, av?ak zvnútra Cirkvi, aby sme Pána nechali vyjs? s Cirkvou ohlasova? jeho evanjelium.

Krá?ajme spolo?ne: pokorní, horliví a radostní. Krá?ajme v ??apajach svätého Franti?ka z Assisi, svätca chudoby a pokoja, ?Bo?ieho blázna“, ktorý nosil na svojom tele stigmy Je?i?a a aby sa mohol obliec? do neho, vyzliekol sa zo v?etkého. Aké ?a?ké je toto vnútorné i vonkaj?ie obna?enie nás v?etkých a tie? in?titúcií! Svätý Bonaventúra rozpráva, ?e ke? sa modlil, Ukri?ovaný mu povedal: «Cho? a oprav môj dom» (Legenda maior, II, 1).

Synoda nám slú?i na to, aby nám to pripomenula: na?a Matka Cirkev v?dy potrebuje o?istenie, ?opravu“, preto?e my v?etci sme hrie?nici, ktorým bolo odpustené – sme oboje: hrie?nici, ktorým bolo odpustené -, v?dy sa potrebujeme vráti? k prameňu, ktorým je Je?i?, a znovu sa vyda? na cesty Ducha, aby sme v?etkým priniesli jeho evanjelium. Franti?ek z Assisi v ?ase ve?kých bojov a rozdelení, medzi svetskou a nábo?enskou mocou, medzi in?titucionálnou Cirkvou a heretickými prúdmi, medzi kres?anmi a ostatnými veriacimi, nikoho nekritizoval ani sa vo?i nikomu nevyhraňoval a siahal len po zbraniach evanjelia, teda po pokore a jednote, modlitbe a láske. Robme aj my to isté! Pokora a jednota, modlitba a dobro?inná láska.

A ak svätý Bo?í ?ud so svojimi pastiermi zo v?etkých ?astí sveta ?iví o?akávania, nádeje a dokonca aj nejaké obavy zo synody, ktorú za?íname, majme stále na pamäti, ?e nejde o politické zhroma?denie, ale o zhroma?denie v Duchu Svätom; nie o polarizovaný parlament, ale o miesto milosti a spolo?enstva. Duch Svätý ?asto láme na?e o?akávania, aby vytvoril nie?o nové, ?o prekonáva na?e predpovede a negatívne postoje. Azda mô?em poveda?, ?e najplodnej?ími chví?ami na synode sú chvíle modlitby, tie? modlitbové prostredie, v ktorom v nás pôsobí Pán. Otvorme sa mu a vzývajme jeho, on, Duch Svätý, je protagonistom. Dovo?me, aby on bol protagonistom Synody. A s ním krá?ajme, v dôvere a s rados?ou.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu /Vatican News: Andrej Klapka, Zuzana Klimanová)