杏MAP导航

H?adaj

Z tla?ovej konferencie (23. sept. 2023) Z tla?ovej konferencie (23. sept. 2023)  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

笔á辫别? pri návrate z Marseille k aktuálnym otázkam ?udskosti: So ?ivotom sa nezahráva

Pri spiato?nej ceste zo stretnutí ?Rencontres Méditerranéennes“ v juhofrancúzskom meste Marseille, sa pápe? po?as tla?ovej konferencie na palube lietadla po?akoval novinárom za ich prácu a stihol odpoveda? na tri otázky. T?kali sa migra?nej problematiky, otázky pripravovaného francúzskeho zákona o ukon?ení ?ivota nenaroden?ch a chor?ch, a mierovej misie na Ukrajine. Priná?ame v?ber z pápe?ov?ch odpovedí.

Vatican news

Prvá otázka od francúzskej televíznej redaktorky sa dotýkala javu ?ahostajnosti k migrantom, ktorú Svätý Otec odsúdil na za?iatku svojho pontifikátu pri náv?teve Lampedusy. Redaktorka Raphaële Schapira sa opýtala, ?i po desiatich rokoch, ke? pápe? rovnakým posolstvom ?iada Európu o solidaritu, nemá pocit, ?e zlyhal. Svätý Otec odpovedal aj týmito slovami:

?Povedal by som, ?e nie. Povedal by som, ?e rast bol pomalý. Dnes si uvedomujeme problém migrácie. (...) Ale uvedomujeme si tie?, ?e je tu nie?o, ?o dosiahlo stav  ako ?horúci zemiak“, ktorý nevieme, ako uchopi?. Angela Merkelová raz povedala, ?e sa to vyrie?i tak, ?e sa pôjde do Afriky a (...) zvý?i sa úroveň afrických národov. Ale boli prípady, ktoré boli zlé, (...) Ke? migrantov ako ?pingpong“ poslali naspä?... A vieme, ?e mnohokrát skon?ili v lágroch, skon?ili hor?ie ako predtým. (...) ?udí, ktorí prídu, najprv predajú, potom im zoberú peniaze, aby zaplatili...; potom ich prinútia, aby telefonovali rodine, aby poslali ?al?ie peniaze... Sú úbo?iaci! Hrozný ?ivot. Po?ul som o jednom svedectve, ?e ke? v noci, pri nastupovaní, videl tú lo? takú oby?ajnú, bez akéhoko?vek zabezpe?enia, nechcel sa nalodi?. (...) Je to vláda teroru! Trpia nielen preto, ?e sa potrebujú dosta? von, ale trpia preto, ?e tam vládne teror. Sú to otroci. A my, bez toho, aby sme poznali situácie, ich nemô?eme posla? spä? ako pingpongovú lopti?ku. Nie. Preto sa vraciam k podstate: migrantov treba prija?, sprevádza?, podporova? a integrova?. Ak ho nemô?e? integrova? vo svojej krajine, sprevádzaj ho v jeho krajine, ale nenechávaj ho v rukách týchto krutých obchodníkov s ?u?mi.

Dne?ná dráma migrantov spo?íva v tomto: posielame ich spä? a oni sa ocitajú v rukách týchto ni?omníkov, ktorí robia ve?ké zlo. Predávajú ich, vykoris?ujú ich. Títo ?udia sa sna?ia z toho dosta?. Existujú skupiny ?udí, ktoré sa venujú záchrane ?udí na mori. Jedného z nich som pozval na synodu, jedného, ktorý je ?éfom organizácie ?Mediterranea Saving Humans“. Oni ti vyrozprávajú hrozivé príbehy.

Pri prvej ceste, ako ste povedala, som i?iel na Lampedusu. Veci sa zlep?ili, naozaj, dnes je viac povedomia. Vtedy sa o tom nevedelo. Alebo sa nehovorila  pravda. (...) Je dobré, aby sme sa tejto skuto?nosti chopili: urobí nás to ?udskej?ími. Viac ?udskými a preto aj viac bo?skými. Toto je pozvaním. Chcel by som, aby to bolo nie?o ako výkrik: ?Bu?me pozorní! Urobme nie?o!“.... Dnes je v?ak viac uvedomelosti. A pod?a mňa nie preto, ?e som prehovoril, ale preto, ?e si ?udia za?ali uvedomova? tento problém. To?kí o tom hovoria. 

Bola to moja prvá cesta a tam som nie?o vo svojom vnútri pocítil. Ani som dokonca nevedel, kde je Lampedusa, ale po?úval som príbehy, nie?o som ?ítal a v modlitbe som po?ul: ?Musí? tam ís?“. Akoby ma tam vzal Pán. Moja prvá apo?tolská cesta (...)“

Druhá otázka od francúzskeho novinára Clémenta Melki sa venovala stretnutiu pápe?a Franti?ka s prezidentom Emmanuelom Macronom. Novinár sa opýtal, ?o povedal prezidentovi Macronovi o tom, ?e sa francúzska vláda chystá prija? kontroverzný zákon o ukon?ení ?ivota, a ?i si Svätý Otec myslí, ?e mô?e zmeni? jeho názor? Pápe? Franti?ek odpovedal, ?e pri tomto stretnutí o tom nehovorili, ale ke? sa stretli vo Vatikáne:

?Povedal som mu svoj názor, jasne: so ?ivotom sa nezahráva, ani na za?iatku, ani na konci... A to nie je môj názor, to je chránenie ?ivota! Lebo potom skon?íte s tou politikou ?ne-bolestí“, humanistickou eutanáziou... Oh?adom toho chcem zopakova? pozvanie na ?ítanie knihy: je z roku 1907, román, volá sa ?Pán sveta“ alebo ?Pán zeme“, má dva tituly. Autorom je Benson, futuristický spisovate?: ukazuje, ako sa nakoniec veci vyvinú. ... odstránia sa v?etky rozdiely; odstránia sa v?etky bolesti; a eutanázia je jednou z týchto vecí: jemná smr?; a selekcia pred narodením... Kniha nám ukazuje, ako tento ?lovek predvídal sú?asné konflikty. V sú?asnosti si musíme da? pozor na ideologické kolonizácie, ktoré ni?ia ?udský ?ivot. V sú?asnosti sa napríklad eliminuje ?ivot starých rodi?ov, av?ak ?udské bohatstvo prechádza cez dialóg vnú?at so starými rodi?mi. (...)

So ?ivotom sa nezahráva. ?i u? ide o zákon nenecha? rás? die?a v matkinom lone, alebo o zákon o eutanázii v chorobe alebo v starobe. A nehovorím, ?e je to vec viery, nie, je to vec ?udskosti. Ide o ?karedú formu súcitu. (...).“

A napokon tretia otázka sa týkala situácie na Ukrajine. ?panielsky novinár Javier Martínez-Brocal sa opýtal, ?i je v nejaký pokrok aspoň v humanitárnej otázke návratu detí a ako pápe? osobne vníma skuto?nos?, ?e sa v mierovej misii zatia? nepodarilo vybojova? ?iadne konkrétne výsledky. Svätý Otec odpovedal aj nasledovne:

?Je to pravda, cíti? istú frustráciu, preto?e ?tátny sekretariát robí v?etko pre to, aby pomohol v tejto oblasti. Dokonca sa uskuto?nila misia kardinála Zuppiho ... Je tu v?ak nie?o oh?adom detí, ?o sa darí. Ale tá vojna - myslím, ?e je to  ovplyvnené nielen rusko-ukrajinským problémom, ale tie? trochu predajom zbraní, viete, obchod so zbraňami. Niekto mi pred nieko?kými mesiacmi povedal, ?e dnes sú najvýnosnej?ími investíciami továrne na zbrane, ?i?e továrne na smr?. Ukrajinský ?ud je mu?enícky národ s ve?mi trýznivou históriou, históriou, ktorá dáva ?udu trpie?. Nie je to po prvýkrát: za Stalina trpel ve?mi. (...) Ale my sa nesmieme zahráva? s mu?eníctvom tohto ?udu, musíme pomôc? vyrie?i? veci ?o najreálnej?ím a najmo?nej?ím spôsobom. (...) Pokorne, ale robi? to, ?o je mo?né. (...)“

Na záver tla?ovej konferencie sa Svätý Otec vrátil k svojej apo?tolskej ceste v Marseille pripomenutím, ?e tak ako sa v tomto meste stretajú a spoluna?ívajú nábo?enstvá (moslimovia, ?idia, kres?ania), a tvoria kultúru pomoci, je potrebná aj kultúra tvorivej mozaiky pre migrantov. Ako Svätý Otec poznamenal, existuje pä? krajín, ktoré trpia príchodom mnohých migrantov, zatia? ?o v niektorých krajinách sú prázdne dediny, kde ?ije menej ako dvadsa? star?ích ?udí. Pápe? preto zopakoval výzvu o integráciu a pomoc celej Európy, preto?e ?dobre vedená migrácia je prínosom“. Migra?ná politika, uzavrel pápe?, musí by? plodnej?ia.

-mh-

?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

26 septembra 2023, 15:08