杏MAP导航

Príhovor Svätého Otca Franti?ka

Stretnutie s nábo?enskými predstavite?mi, Pamätník venovaný námorníkom a migrantom strateným na mori, 22. septembra 2023

Drahí bratia a sestry, ?akujem vám, ?e ste pri?li. Pred nami je more, zdroj ?ivota, ale toto miesto pripomína aj tragédiu stroskotaní lodí, ktoré spôsobujú smr?. Zi?li sme sa tu, aby sme si uctili pamiatku tých, ktorí nepre?ili, ktorí sa nezachránili. Nezvyknime si pova?ova? stroskotania lodí za spravodajské udalosti a úmrtia na mori za ?ísla: nie, sú to mená a priezviská, sú to tváre a príbehy, sú to zlomené ?ivoty a zni?ené sny.

Myslím na to?kých bratov a sestry, ktorí sa utopili v strachu spolu s nádejami, ktoré nosili vo svojich srdciach. Tvárou v tvár takejto dráme nie sú potrebné slová, ale ?iny. Predtým v?ak potrebujeme ?udskos?, potrebujeme ticho, pla?, súcit a modlitbu. Teraz vás pozývam na chví?u ticha na pamiatku týchto na?ich bratov a sestier: nechajme sa doja? ich tragédiami.

Príli? ve?a ?udí, ktorí utekajú pred konfliktmi, chudobou a environmentálnymi katastrofami, nachádza vo vlnách Stredozemného mora kone?né odmietnutie pri h?adaní lep?ej budúcnosti. A tak sa toto krásne more stalo obrovským cintorínom, kde mnohí bratia a sestry nemajú ani právo na hrob a pochováva sa len ?udská dôstojnos?.

  (Vatican Media)

V kni?nom spracovaní svedectva s názvom ?Malý brat“ hlavný hrdina na konci strastiplnej cesty, ktorá ho vedie z Guinejskej republiky do Európy, hovorí: ?Ke? ste na mori, ste na kri?ovatke. Na jednej strane je ?ivot, na druhej strane je smr?. Iné východiská neexistujú“ (A. Arzallus Antia – I. Balde, Fratellino, Miláno 2021, 107).

Priatelia, aj pred nami le?í kri?ovatka: na jednej strane bratstvo, ktoré plodí ?udské spolo?enstvo dobrom, na druhej strane ?ahostajnos?, ktorá zaplavuje Stredomorie krvou. Nachádzame sa na civiliza?nej kri?ovatke. Bu? nastúpi kultúra ?udskosti a bratstva, alebo kultúra ?ahostajnosti: nech sa ka?dý sna?í, ako vie.

Nemô?eme sa zmieri? s tým, ?e s ?udskými bytos?ami sa zaobchádza ako s výmenným tovarom, ?e sú väznení a mu?ení krutým spôsobom - to?kokrát vieme, ?e ke? ich po?leme pre?, sú odsúdení na mu?enie a väznenie -; nemô?eme sa ?alej prizera? tragédiám stroskotaných lodí, ktoré spôsobuje nenávistné obchodovanie a fanatizmus ?ahostajnosti. ?ahostajnos? sa stáva fanatizmom. ?udí treba zachráni?, ke? im hrozí utopenie a sú opustení na vlnách. Je to povinnos? ?udskosti, je to povinnos? civilizácie!

Nebo nás po?ehná, ak sa na sú?i i na mori budeme vedie? postara? o najslab?ích, ak budeme vedie? prekona? paralýzu strachu a nezáujmu, ktorá odsudzuje ?udí na smr? v zamatových rukavi?kách. V tomto sme my, predstavitelia rôznych nábo?enstiev, povolaní by? príkladom.

Boh toti? po?ehnal otca Abraháma. Bol povolaný, aby opustil svoju vlas?: a ?odi?iel bez toho, aby vedel, kam ide“ (Hebr 11, 8). Ako hos? a pútnik v cudzej krajine prijímal pocestných, ktorí prechádzali okolo jeho stanu (porov. Gn 18): ?vyhnaný zo svojej vlasti, bez domova, sám bol domovom a vlas?ou v?etkých“ (sv. Peter Chryzológ, Rozpravy, 121). A ?ako odmenu za svoju pohostinnos? získal potomkov“ (Sv. Ambóz, De officiis, II, 21). Pri zrode troch stredomorských monoteistických nábo?enstiev je pohostinnos?, láska k cudzincovi v mene Boha. A to je nevyhnutné, ak podobne ako ná? otec Abrahám snívame o prosperujúcej budúcnosti. Nezabúdajme na biblický refrén: ?sirota, vdova a migrant, cudzinec“. Sirota, vdova a cudzinec: to sú tí, o ktorých nám Boh prikazuje stara? sa.

My veriaci preto musíme by? vzorom vo vzájomnom a bratskom prijatí. Vz?ahy medzi nábo?enskými skupinami ?asto nie sú jednoduché, preto?e ?erv extrémizmu a ideologický mor fundamentalizmu rozkladajú reálny ?ivot spolo?enstiev. V tejto súvislosti by som v?ak rád zopakoval to, ?o napísal Bo?í mu?, ktorý ?il ne?aleko odtia?to: ?Nech nikto nechová v srdci pocity nenávisti vo?i blí?nemu, ale nech má lásku, preto?e ten, kto nenávidí ?o len jedného ?loveka, nebude môc? pokojne stá? pred Bohom. Boh nevypo?uje jeho modlitbu, kým si v srdci uchováva hnev.“ (Sv. Cesario z Arles, Rozpravy, XIV, 2).

Aj Marseille, ktoré sa vyzna?uje pestrou nábo?enskou pluralitou, dnes stojí na kri?ovatke: stretnutie alebo útok. A ja ?akujem vám v?etkým, ktorí stojíte na ceste stretnutia: ?akujem vám za va?u solidaritu a konkrétnu anga?ovanos? za podporu a integráciu ?udí. Marseille je vzorom integrácie. Je pekné, ?e tu spolu s rôznymi organizáciami, ktoré pracujú s migrantmi, existuje Marseille-Espérance, nástroj pre medzinábo?enský dialóg, ktorý podporuje bratstvo a pokojné spolu?itie. Pozeráme sa na priekopníkov a svedkov dialógu, ako bol Jules Isaac, ktorý ?il ne?aleko a ktorého 60. výro?ie úmrtia sme si nedávno pripomenuli. Vy ste Marseille budúcnosti. Pokra?ujte bez odradenia, aby sa toto mesto stalo pre Francúzsko, Európu a svet mozaikou nádeje.

  (Vatican Media)

Na záver by som ako ?elanie rád citoval nieko?ko slov, ktoré povedal David Sassoli v Bari pri príle?itosti predchádzajúceho Stredomorského stretnutia: ?Tu v Bagdade, v Dome múdrosti, kde sa stretávali ?idia, kres?ania a moslimovia, aby ?ítali posvätné knihy a gréckych filozofov. Dnes v?etci, veriaci aj neveriaci, cítime potrebu obnovi? tento dom, aby sme spolo?ne pokra?ovali v boji proti modlám, búrali múry, stavali mosty a dali obsah novému humanizmu. Pri hlbokom poh?ade na na?u dobu a pri e?te vä??ej láske k nej, ke? je ?a?ké milova?, verím, ?e toto je semeno zasiate v týchto dňoch, ktoré sú také pozorné k ná?mu osudu. Prestaňte sa bá? problémov, ktoré nám Stredomorie predkladá! [...] Od toho závisí pre?itie pre Európsku úniu a pre nás v?etkých.“ (Príhovor pri príle?itosti stretnutia reflexie a spirituality ?Stredomorská hranica mieru“, 22. februára 2020).

Bratia, sestry, ?e?me spolo?ne na?im problémom, nevzdávajme sa nádeje, poskladajme mozaiku mieru!

Som rád, ?e tu vidím to?kých z vás, ktorí sa vydávate na more, aby ste zachraňovali migrantov. A mnohokrát vám bránia ís?, preto?e - vraj - lodi nie?o chýba, chýba to ?i ono... Sú to gestá nenávisti vo?i bratovi, maskované ako ?rovnováha“. ?akujem vám za v?etko, ?o robíte.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, Martin Jarábek)