杏MAP导航

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

Mariánska modlitba s diecéznym klérom, Bazilika Notre Dame de la Garde, 22. septembra 2023

Drahí bratia a sestry, bon après-midi!

Som rád, ?e mô?em za?a? svoju náv?tevu tým, ?e budem s vami zdie?a? túto chví?u modlitby. ?akujem kardinálovi Jeanovi-Marcovi Avelinovi za jeho slová privítania a pozdravujem J. E. Mgr Erica de Moulins-Beauforta, mojich bratov biskupov, otcov rektorov a vás v?etkých, kňazov, diakonov a seminaristov, zasvätené osoby, ktorí v tejto arcidiecéze s ve?korysos?ou a nasadením pracujete na budovaní civilizácie stretnutia s Bohom a blí?nym. ?akujem vám za va?u prítomnos? a slu?bu a ?akujem za va?e modlitby!

Po príchode do Marseille som sa pripojil k velikánom: svätej Terézii od Die?a?a Je?i?a, svätému Karolovi de Foucauld, svätému Jánovi Pavlovi II. a mnohým ?al?ím, ktorí sem pri?li ako pútnici, aby sa zverili Notre Dame de la Garde. Pod jej plá?? vkladáme plody ?Stredomorských stretnutí“ spolu s o?akávaniami a nádejami va?ich s?dc.

V biblickom ?ítaní nás prorok Sofoniá? nabádal k radosti a dôvere, pripomínajúc nám, ?e Pán, ná? Boh, nie je ?aleko, je tu, blízko nás, aby nás zachránil (porov. 3, 17). Je to posolstvo, ktoré nám istým spôsobom pripomína históriu tejto baziliky a to, ?o predstavuje. V skuto?nosti nebola zalo?ená na pamiatku nejakého zázraku alebo konkrétneho zjavenia, ale jednoducho preto, ?e od 13. storo?ia tu, na kopci La Garde, svätý Bo?í ?ud h?adal a nachádzal prítomnos? Pána o?ami jeho svätej Matky. Preto sa sem u? po stáro?ia chodia modli? obyvatelia Marseille - najmä tí, ktorí sa plavia na vlnách Stredozemného mora. Je to verný Bo?í svätý ?ud, ktorý - pou?ijem to slovo – ?konsekroval“ túto svätyňu, toto miesto modlitby. Svätý Bo?í ?ud, ktorý, ako hovorí koncil, je neomylný in credendo (vo svojej viere).

Aj dnes je Bonne Mère (Dobrá Matka) pre v?etkých protagonistkou ve?mi ne?ného ?stretnutia poh?adov“: na jednej strane je poh?ad na Je?i?a, na ktorého nám v?dy ukazuje a ktorého láska sa odrá?a v jej o?iach. Najautentickej?ie gesto Panny Márie je: ?Urobte, ?o vám povie“, ukazujúc na Je?i?a - a na druhej strane poh?ady to?kých mu?ov a ?ien v?etkých vekových kategórií a stavov, ktorých zhroma??uje a privádza k Bohu, ako sme si pripomenuli na za?iatku tejto modlitby, ke? sme jej k nohám polo?ili zapálenú svie?ku.

Tu, na kri?ovatke národov, ktorou je Marseille, by som sa chcel spolu s vami zamyslie? práve nad týmto stretnutím poh?adov, preto?e sa mi zdá, ?e je v nej dobre vyjadrený mariánsky rozmer na?ej slu?by. Aj my, kňazi, zasvätení mu?i, diakoni, sme v skuto?nosti povolaní k tomu, aby sme ?u?om dávali pocíti? Je?i?ov poh?ad a zároveň k Je?i?ovi privádzali poh?ady na?ich bratov. Výmena poh?adov. V prvom prípade sme nástrojmi milosrdenstva, v druhom nástrojmi príhovoru.

Prvým poh?adom je poh?ad Je?i?a, ktorý h?adí na ?loveka. Je to poh?ad, ktorý ide zhora nadol, ale nie preto, aby súdil, ale aby pozdvihol tých, ktorí sú na dne. Je to poh?ad plný nehy, ktorý sa zra?í v Máriiných o?iach. A my, ktorí sme povolaní odovzdáva? tento poh?ad ?alej, sme povinní zní?i? sa, cíti? súcit - toto slovo zdôrazňujem: súcit.

Nezabúdajme, ?e Bo?í ?týl je ?týl blízkosti, súcitu a nehy - aby sa nám stala vlastnou ?trpezlivá a povzbudzujúca láskavos? Dobrého pastiera, ktorý stratenú ovcu nekarhá, ale nesie ju na pleciach a te?í sa z jej návratu do ov?inca“ (porov. Lk 15, 4 - 7) (Kongregácia pre kňazov, Direktórium pre slu?bu a ?ivot kňazov, 41). Myslím si, ?e Pán nevie urobi? gesto ukazovania prstom, aby súdil, ale vie urobi? gesto vystretej ruky, aby pozdvihol.

Bratia, sestry, u?me sa z tohto poh?adu, nenechajme prejs? deň bez toho, aby sme si spomenuli, kedy sme ho na seba prijali, a osvojme si ho, aby sme boli mu?mi a ?enami súcitu. Blízkos?, súcit, neha. Nezabúdajme. By? súcitný znamená by? blízky a ne?ný. Otvorme dvere kostolov a fár, ale najmä tie brány srdca, aby sme svojou tichos?ou, láskavos?ou a prijatím ukázali tvár ná?ho Pána. Nech ktoko?vek sa k vám priblí?i, nenachádza odstup a odsudzovanie, ale nájde svedectvo pokornej radosti, plodnej?ej ako akáko?vek okázalá schopnos?. Nech zranení ?ivota nájdu bezpe?ný prístav, prijatie vo va?om poh?ade, povzbudenie vo va?om objatí, pohladenie vo va?ich rukách, schopných zotrie? slzy.

  (Vatican Media)

Ani v mnohých povinnostiach ka?dého dňa, prosím nedovo?te, aby vás opustilo teplo Bo?ieho otcovského a materinského poh?adu. A kňazov prosím: vo sviatosti pokánia v?dy odpú??ajte! Bu?te ?tedrí, ako je Boh ?tedrý k nám. Odpú??ajte! A s Bo?ím odpustením sa otvárajú mnohé cesty v ?ivote. Krásne je to kona? tak, ?e ve?koryso rozdávate jeho odpustenie, v?dy, v?dy, aby ste prostredníctvom milosti uvo?nili ?udí z pút hriechu a oslobodili ich od blokád, vý?itiek svedomia, odporu a strachu, proti ktorým sami nemô?u zví?azi?.

Je krásne v ka?dom veku s ú?asom znovuobjavi? rados? z toho, ?e mô?eme osvet?ova? ?ivot, v ??astných i smutných chví?ach, sviatos?ami a v Bo?om mene odovzdáva? ne?akané nádeje: jeho blízkos?, ktorá ute?uje, jeho súcit, ktorý uzdravuje, jeho nehu, ktorá dojíma. Blízkos?, súcit, neha. Bu?te blízko v?etkým, najmä slabým a menej ??astným, a nech tým, ktorí trpia, nikdy nechýba va?a pozorná a diskrétna blízkos?. Takto bude v nich, ale aj vo vás rás? viera, ktorá o?ivuje prítomnos?, nádej, ktorá sa otvára budúcnosti, a láska, ktorá trvá naveky.

Tu je prvý krok: prineste Je?i?ov poh?ad svojim bratom a sestrám. V ?ivote je len jedna situácia, ke? je prípustné pozera? sa na ?loveka zvrchu: je to vtedy, ke? sa ho sna?íme chyti? ho za ruku a pozdvihnú? ho. V ostatných situáciách je to hriech pýchy. Pozrite sa zhora na ?udí, ktorí stoja na dne a s vystretou rukou - vedome ?i nevedome - vás ?iadajú, aby ste ich pozdvihli. Vezmite ich za ruku a zdvihnite ich: je to ve?mi krásne gesto, je to gesto, ktoré sa nedá urobi? bez nehy.

A potom je tu druhý poh?ad: poh?ad mu?ov a ?ien, ktorí sa obracajú na Je?i?a. Podobne ako Mária, ktorá v Káne uchopila a priniesla pred Pána starosti dvoch mladých novoman?elov (porov. Jn 2, 3), aj vy ste povolaní sta? sa pre iných - mu?mi a ?enami pre iných - hlasom, ktorý sa prihovára (porov. Rim 8, 34).

Prihovárajte sa modlitbou breviára, ka?dodenným rozjímaním nad Bo?ím slovom, ru?encom aj ostatnými modlitbami, osobitne odporú?am modlitbu adorácie. Zmysel pre adoráciu sme trochu stratili, musíme ho obnovi?, odporú?am ju. V?etky tieto modlitby budú preplnené tvárami tých, ktorých vám Prozrete?nos? postaví na cestu. Budete so sebou nosi? ich o?i, ich hlasy, ich otázky: pri eucharistickom stole, pred svätostánkom alebo v tichu va?ej izby, kde vidí Otec (porov. Mt 6, 6). Budete ich verne opakova? ako orodovníci, ako ?anjeli na zemi“, poslovia, ktorí v?etko priná?ajú ?pred Pánovu slávu“ (Tob 12, 12).

  (Vatican Media)

A túto krátku meditáciu by som chcel zhrnú? tým, ?e upriamim va?u pozornos? na tri obrazy Panny Márie, ktoré sú uctievané v tejto bazilike. Prvým je ve?ká socha, ktorá sa tý?i na vrchole ve?e a zobrazuje ju, ako dr?í v rukách Je?i?ovo po?ehnané Die?a: H?a, ako Mária priná?ajme Je?i?ovo po?ehnanie a pokoj v?ade, do ka?dej rodiny a do ka?dého srdca. Rozsievajte pokoj! Je to poh?ad milosrdenstva.

Druhý obraz je pod nami, v krypte: je to Vierge au bouquet, dar od ?tedrého laika. Aj ona dr?í v jednej ruke Die?a Je?i?a a ukazuje nám ho, ale v druhej ruke namiesto ?ezla dr?í kyticu kvetov. To nás núti myslie? na to, ako nám Mária, vzor Cirkvi, ktorá okrem toho, ?e daruje svojho Syna nám, daruje aj nás Bohu ako kyticu kvetov, v ktorej je ka?dý ?lovek jedine?ný, krásny a vzácny v o?iach Otca. Je to poh?ad príhovoru. Toto je ve?mi dôle?ité: príhovor. Prvý bol poh?ad milosrdenstva Panny Márie, to je poh?ad príhovoru.

A napokon tretím obrazom je ten, ktorý vidíme tu v strede, na oltári, ktorý je nápadný nádherou, ktorú vy?aruje. Aj my, drahí bratia a sestry, stávame sa ?ivým evanjeliom do tej miery, do akej ho dávame, ke? vychádzame zo seba, odrá?ame jeho svetlo a krásu pokorným, radostným ?ivotom, bohatým na apo?tolskú horlivos?. Nech sú nám v tom podnetom mnohí misionári, ktorí sa z tohto vysokého miesta vydali ohlasova? dobrú zves? Je?i?a Krista celému svetu.

Drahí milovaní, priná?ajme poh?ad Boha na?im bratom, priná?ajme smäd na?ich bratov k Bohu, ?írme rados? evanjelia. Toto je ná? ?ivot a je neuverite?ne krásny, napriek ?a?kostiam a pádom, dokonca aj na?im hriechom.

Modlime sa spolo?ne k Panne Márii, aby nás sprevádzala a chránila. A vy sa, prosím, modlite za mňa.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, Martin Jarábek)