杏MAP导航

Vatican News

Pápe? Franti?ek v pondelok usporiadal tradi?nú tla?ovú konferenciu po?as letu s novinármi, ktorí s ním cestovali v lietadle vracajúcom sa do Ríma z Mongolska.

Odpovedal na otázky týkajúce sa viacerých tém, pri?om za?al otázkou novinára z hostite?skej krajiny svojej 43. apo?tolskej cesty.

Nasleduje pracovný prepis a preklad tla?ovej konferencie do sloven?iny:

Matteo Bruni:

?akujem Vám, Va?a Svätos?, za tieto intenzívne dni stretnutia s týmto malým národom bohatým na kultúru vo ve?kej krajine, ako ste ju nazvali; a tie? so ?ivým kres?anským spolo?enstvom, ktoré svie?o sved?í o svojej viere. Novinári mohli vidie? toto miesto a stále majú nieko?ko otázok, ktoré by vám chceli polo?i?.

  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

Pápe? Franti?ek:

?Dobrý deň vám v?etkým a ?akujem za spolo?nos?. ?akujem vám za prácu, ktorú ste vykonali, ?e ste pomocou médií ukázali aj kultúru a dejiny tohto národa. ?akujem vám ve?mi pekne.“

Jargalsaikhan Dambadarjaa (The Defacto Gazete):

?akujem ve?mi pekne, Va?a Svätos?, ?e ste nav?tívili Mongolsko. Moja otázka znie: ?o bolo hlavným cie?om va?ej náv?tevy a ste spokojný s dosiahnutým výsledkom?

Pápe? Franti?ek:

?My?lienka nav?tívi? Mongolsko pri?la, ke? som premý??al o malej katolíckej komunite. Podnikám tieto cesty, aby som nav?tívil katolícke komunity a tie? aby som nadviazal dialóg s históriou a kultúrou ?udí a s mystikou daného národa.

Je dôle?ité, aby sa evanjelizácia nechápala ako prozelytizmus. Prozelytizmus v?dy obmedzuje. Pápe? Benedikt povedal, ?e viera nerastie prozelytizmom, ale pri?ahovaním. Ohlasovanie evanjelia vstupuje do dialógu s kultúrou. Dochádza k evanjelizácii kultúry a tie? k inkulturácii evanjelia, preto?e kres?ania vyjadrujú svoje kres?anské hodnoty aj kultúrou vlastného národa. Toto v?etko je opakom nábo?enskej kolonizácie.

Táto cesta pre mňa znamenala spozna? ?udí v Mongolsku, nadviaza? s nimi dialóg, prija? ich kultúru a sprevádza? cirkev na jej ceste s ve?kým re?pektom vo?i ich kultúre. S výsledkom som spokojný.“

  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

Ulambadrakh Markhaakhuu (ULS Suld Tv)

Konflikt medzi civilizáciami sa dnes dá vyrie?i? len prostredníctvom dialógu, ako ste povedali, Va?a Svätos?. Mô?e sa Ulánbátar ponúknu? ako platforma pre medzinárodný dialóg medzi Európou a Áziou?

Pápe? Franti?ek:

?Myslím si, ?e áno. Máte nie?o ve?mi zaujímavé, ?o tie? podporuje tento dialóg – dovolím si to nazva? ?mystikou tretieho suseda“. Ulánbátar je hlavným mestom krajiny, ktorá je najvzdialenej?ia od mora a mô?eme poveda?, ?e sa nachádza medzi dvoma ve?mocami, Ruskom a ?ínou.

Preto je va?ou mystikou snaha o dialóg aj s va?imi ?tretími susedmi“: nie z poh?dania týmito dvoma krajinami, preto?e s oboma máte dobré vz?ahy, ale z tú?by po univerzálnosti, aby ste ukázali svoje hodnoty celému svetu a aby ste aj od iných prijali ich hodnoty, aby ste mohli za?a? dialóg.

Je zaujímavé, ?e v priebehu dejín sa cestovanie s cie?om h?ada? iné krajiny ?asto zamieňalo s kolonializmom alebo s my?lienkou vydáva? sa na cestu preto, aby sme niekoho ovládli. Vy v?ak máte s touto va?ou mystikou tretieho suseda filozofiu ís? h?ada?, ale s cie?om vies? dialóg. Tento výraz ?tretí sused“ sa mi ve?mi pá?il, je to va?e bohatstvo.“

Cristina Cabrejas (EFE)

V?era ste poslali posolstvo ?ínskemu ?udu a po?iadali ste katolíkov, aby boli dobrými ob?anmi po tom, ?o úrady krajiny nepovolili biskupom ís? do Mongolska. Aké sú v sú?asnosti vz?ahy s ?ínou? A sú nejaké správy o ceste kardinála Zuppiho do Pekingu a o misii na Ukrajine?

Pápe? Franti?ek:

?Misia kardinála Zuppiho je mierovou misiou, ktorú som mu pridelil. A on si naplánoval náv?tevu Moskvy, Kyjeva, Spojených ?tátov a tie? Pekingu. Kardinál Zuppi je mu?om ve?kého dialógu a univerzálnej vízie. Jeho minulos? zah?ňa skúsenosti z práce v Mozambiku pri h?adaní mieru, a preto som ho tam poslal.

Vz?ahy s ?ínou sú ve?mi zdvorilé, plné re?pektu. Ja osobne ve?mi obdivujem ?ínsky ?ud. Cesty sú ve?mi otvorené – pre menovanie biskupov existuje komisia, ktorá u? dlho spolupracuje s ?ínskou vládou a Vatikánom. Potom je tu nieko?ko katolíckych kňazov alebo katolíckych vzdelancov, ktorí sú ?asto pozývaní na ?ínske univerzity, aby tam predná?ali.

Myslím si, ?e v nábo?enskej oblasti sa musíme posunú? ?alej, aby sme si lep?ie porozumeli a aby si ?ínski ob?ania nemysleli, ?e cirkev neakceptuje ich kultúru a hodnoty a ?e cirkev je závislá od inej, cudzej moci.

Po tejto priate?skej ceste dobre krá?a komisia, ktorej predsedá kardinál Parolin: odvádzajú dobrú prácu, aj na ?ínskej strane sa vz?ahy posúvajú dopredu. Mám ve?kú úctu k ?ínskemu ?udu.“

  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

Gerard O'Connell (America Magazine)

Va?a Svätos?, vz?ahy medzi Vietnamom a Svätou stolicou sú v sú?asnosti ve?mi pozitívne, v poslednom ?ase urobili pozoruhodný krok vpred. Mnohí vietnamskí katolíci vás ?iadajú, aby ste ich nav?tívili, tak ako ste nav?tívili Mongolsko. Existuje teraz mo?nos? náv?tevy Vietnamu? Máte pozvanie od vlády? A aké ?al?ie cesty plánujete?

Pápe? Franti?ek:

?Vietnam je jednou z ve?mi dobrých skúseností s dialógom, ktoré cirkev v poslednom ?ase získala. Povedal by som, ?e je to ako vzájomná sympatia v dialógu. Obe strany mali dobrú vô?u pochopi? sa navzájom a h?ada? cesty, ako sa posunú? vpred. Vyskytli sa aj problémy, ale pri Vietname verím, ?e skôr ?i neskôr sa problémy prekonajú.

Len nedávno sme sa s vietnamským prezidentom rozprávali. Vz?ahy s Vietnamom hodnotím ve?mi pozitívne; u? roky sa tam odvádza dobrá práca.

Pamätám si, ?e pred ?tyrmi rokmi pri?la na náv?tevu skupina vietnamských poslancov a mal som s nimi pekný a ve?mi úctivý dialóg. Ke? je kultúra otvorená, je tam mo?nos? dialógu, ale ak je uzavretá alebo podozrievavá, dialóg je ve?mi ?a?ký. S Vietnamom je dialóg otvorený, má svoje plusy aj mínusy, ale je otvorený a pomaly sa posúva dopredu. Vyskytli sa ur?ité problémy, ale podarilo sa ich vyrie?i?.

Ak na cestu do Vietnamu nepôjdem ja, ur?ite tam pôjde Ján XXIV. Ur?ite tá cesta bude, preto?e je to krajina, ktorá si zaslú?i pokrok a má moje sympatie.

?o sa týka ?al?ích ciest, je tu Marseille a potom e?te jedna cesta do malej krajiny v Európe, no uvidíme, ?i sa nám to podarí. Ale aby som povedal pravdu, nie je pre mňa teraz u? také ?ahké vyda? sa na cestu ako na za?iatku. V chôdzi mám obmedzenia a to ma limituje, ale uvidíme.“

  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

Fausto Gasparroni (ANSA)

Va?a Svätos?, va?e nedávne poznámky k mladým ruským katolíkom o ?ve?kej matke Rusi“, o dedi?stve takých osobností, ako boli Peter Ve?ký a Katarína II., podnietili diskusiu. Tieto poznámky ve?mi podrá?dili napríklad Ukrajincov, mali aj diplomatické dôsledky a do istej miery boli vnímané takmer ako vyzdvihovanie ruského imperializmu a dokonca akési schva?ovanie Putinovej politiky. Chcel som sa vás opýta?: pre?o ste cítili potrebu vyslovi? tieto výroky, ?i ste zva?ovali ich vyslovenie, ?i by ste ich zopakovali? A tie?, len aby bolo jasné, mô?ete nám poveda?, ?o si myslíte o imperializme a najmä o ruskom imperializme?

Pápe? Franti?ek:

?Hovorme o kontexte: i?lo o dialóg s mladými Rusmi. Na konci dialógu som im odovzdal posolstvo, ktoré v?dy opakujem: aby prevzali zodpovednos? za svoje dedi?stvo. Prvý bod znie: prijmite zodpovednos? za svoje dedi?stvo. V?ade hovorím to isté. S týmto zámerom sa sna?ím vytvori? dialóg aj medzi starými rodi?mi a vnú?atami – aby vnú?atá prevzali dedi?stvo. Hovorím to v?ade, a to bolo to posolstvo.

Druhý bod, aby som objasnil, ?o mám na mysli pod dedi?stvom: spomenul som my?lienku ve?kého Ruska, preto?e ruské dedi?stvo je ve?mi dobré a ve?mi krásne. Spomeňte si na oblas? literatúry, hudby, vrá?me sa k Dostojevskému, ktorý nám dnes hovorí o zrelom humanizme. Rusko prevzalo zodpovednos? za tento humanizmus, ktorý sa rozvinul v umení a literatúre. To by bol ten druhý aspekt, ke? som hovoril o dedi?stve.

Tretí bod mo?no nebol vhodný, ale ke? som hovoril o ve?kom Rusku, ani nie tak v geografickom zmysle, ako v kultúrnom, spomenul som si, ?o nás u?ili v ?kole: Peter I., Katarína II. A pri?iel tento tretí bod, ktorý mo?no nebol celkom správny. Ja neviem. Nech nám to povedia historici. Ale bola to dodato?ná poznámka, ktorá mi pri?la na um, preto?e som sa to u?il v ?kole.

To, ?o som hovoril mladým Rusom, je, aby prevzali zodpovednos? za svoje dedi?stvo, aby sa ujali svojho dedi?stva, to znamená, aby ho ?nekupovali“ inde. Prevzia? svoj odkaz. A aký odkaz zanechalo ve?ké Rusko? Ruská kultúra má ve?kú krásu a h?bku a nemala by sa ru?i? kvôli politickým problémom. V Rusku boli temné roky, ale jeho dedi?sto zostalo v?dy nedotknuté.

Potom ste hovorili o imperializme a ja som nemyslel na imperializmus, ke? som to povedal. Hovoril som o kultúre a odovzdávanie kultúry nikdy nie je imperiálne, nikdy. V?dy je to dialóg, a o tom som hovoril.

Je pravda, ?e existujú imperializmy, ktoré chcú vnúti? svoju ideológiu. Tu sa zastavím: ke? sa kultúra ?destiluje“ a mení sa na ideológiu, je to jed. Kultúra sa pou?íva, ale je ?vydestilovaná“ na ideológiu. Musíme rozli?ova? kultúru nejakého národa od ideológií, ktoré sa potom objavia u nejakého filozofa ?i politika tohto národa. A to hovorím za v?etkých, aj za cirkev.

V cirkvi sa ?asto objavujú ideológie, ktoré ju odde?ujú od ?ivota, ktorý vychádza z koreňa a smeruje nahor. Odde?ujú cirkev od vplyvu Ducha Svätého.

Ideológia nie je schopná vtelenia, je to len idea. Ke? v?ak ideológia naberie na sile a stane sa politikou, zvy?ajne sa stáva diktatúrou. Stáva sa neschopnos?ou vies? dialóg, napredova? s kultúrami. A to robia imperializmy. Imperializmus sa v?dy upevňuje ideológiou.

Aj v cirkvi musíme rozli?ova? medzi u?ením a ideológiou: pravé u?enie nikdy nie je ideologické, nikdy. Je zakorenené vo svätom veriacom Bo?om ?ude. Naopak, ideológia je odtrhnutá od reality, odtrhnutá od ?udí... Neviem, ?i som odpovedal na va?u otázku.“

Robert Messner (DPA)

Dobrý deň. Otázka k va?ej aktualizácii Laudato si': mo?no ju chápa? ako prejav sympatií s environmentálnymi aktivistami, ako je ?Posledná generácia“, ktorí organizujú ve?mi demon?tratívne protesty? Je v tejto aktualizácii aj posolstvo pre mladých aktivistov, ktorí vychádzajú do ulíc?

Pápe? Franti?ek:

?Vo v?eobecnosti sa týchto extrémistov nedotýkam. Ale mladí ?udia sú znepokojení. Jeden dobrý taliansky vedec – mali sme stretnutie v Akadémii vied – predniesol dobrý prejav a na záver povedal: ?Nechcel by som, aby moja vnu?ka, ktorá sa narodila v?era, ?ila o tridsa? rokov v takomto ?karedom svete.“

Mladí ?udia myslia na budúcnos?. V tomto zmysle sa mi pá?i, ?e dobre bojujú, ale ke? sa do toho zapojí ideológia, politický nátlak alebo sa to pou?ije na to, tak to zlyháva.

Moja apo?tolská exhortácia vyjde na sviatok svätého Franti?ka 4. októbra a je to preh?ad toho, ?o sa udialo od COP (Dohoda o zmene klímy, pozn. prekl.) v Parí?i, ktorá bola doteraz mo?no najplodnej?ia, a? po dnes. Sú v nej správy o niektorých COP a o niektorých veciach, ktoré sa e?te nevyrie?ili a sú naliehavé. Nie je taká rozsiahla ako Laudato si', ale je pokra?ovaním Laudato si' o nových veciach a je aj analýzou situácie.“

  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

Etienne Loraillère (KTO TV)

Chceli by ste synodálnu cirkev v Mongolsku a na celom svete. Októbrové zhroma?denie je u? ovocím práce Bo?ieho ?udu. Ako sa mô?u do tejto fázy zapoji? pokrstení z celého sveta? Ako sa dá vyhnú? ideologickej polarizácii? A budú ú?astníci schopní verejne hovori? a zdie?a? to, ?o pre?ívajú, aby bolo mo?né krá?a? spolu s nimi? Alebo bude celý proces súkromný?

Pápe? Franti?ek:

?Hovorili ste o tom, ako sa vyhnú? ideologickému tlaku. Na synode nie je miesto pre ideológiu, preto?e tam ide o inú dynamiku. Synoda je o dialógu: medzi pokrstenými, medzi ?lenmi cirkvi, o ?ivote cirkvi, o dialógu so svetom, o problémoch, ktoré sa týkajú dne?ného ?udstva.

Ke? v?ak niekto uva?uje o nastúpení na cestu ideológie, synoda sa kon?í. Na synode nie je miesto pre ideológiu, ale je tu priestor pre dialóg, pre rozhovor medzi sebou ako s bratmi a sestrami, a na diskusiu o u?ení cirkvi, teda pohyb vpred.

Potom chcem zdôrazni?, ?e synodalita nie je môj vynález, ale svätého Pavla VI. Ke? sa skon?il Druhý vatikánsky koncil, uvedomil si, ?e na Západe cirkev stratila synodálny rozmer, pri?om Východná cirkev ho stále má. Z tohto dôvodu pápe? vytvoril Sekretariát biskupskej synody, ktorý po?as týchto ?es?desiatich rokoch pokra?uje v reflexii synodálnym spôsobom ako v neustálom napredovaní, v pohybe vpred.

Na pä?desiate výro?ie tohto rozhodnutia svätého Pavla VI. som podpísal a zverejnil dokument o tom, ?o je synoda a ako sa posunula vpred. A teraz sa posunula dopredu, viac dozrela a preto som si myslel, ?e by bolo ve?mi dobré ma? synodu o synodalite. Synoda nie je trendom, ale je to starobylá skuto?nos?, ke??e Východná cirkev ju mala v?dy.

Ale otázka znie, ako ?i? synodalitu ako kres?ania? Ako som u? povedal, ?i? bez toho, aby sme pod?ahli ideológiám.

K priebehu zhroma?denia: je tu jedna vec, ktorú musíme chráni?, a tou je synodálna atmosféra. Toto nie je televízny program, kde sa hovorí o v?etkom, to nie. Je to nábo?enský moment, je to moment nábo?enskej výmeny.

V synodálnych úvodoch sa bude hovori? po tri a? ?tyri minúty, zaznejú tri prejavy a potom budú tri a? ?tyri minúty ticha na modlitbu. Potom ?al?ie tri a modlitba. Bez tohto ducha modlitby niet synodality, stáva sa z nej politika a parlamentarizmus. Synoda nie je parlament.

?o sa týka súkromia diskusií: existuje jedno oddelenie, ktoré vedie Dr. Ruffini (prefekt vatikánskeho Dikastéria pre komunikáciu, pozn. red.), ktorý je tu a ktorý bude vydáva? tla?ové správy o priebehu synody. Na synode je potrebné chráni? religiozitu a chráni? aj slobodu tých, ktorí hovoria. Na tento ú?el bude existova? komisia, ktorej predsedá Dr. Ruffini a ktorá bude poskytova? informácie o priebehu synody.“

  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

Antonio PELAYO (Vida Nueva)

Svätý Otec, práve ste hovorili o synode a v?etci s vami súhlasíme, ?e táto synoda vyvolala ve?kú zvedavos? a ve?ký záujem. ?ia?, priniesla aj ve?a kritiky zo strany katolíckych kruhov. Odvolávam sa teraz na knihu s prológom kardinála Burkeho, ktorý hovorí, ?e synoda je pandorina skrinka, z ktorej vzídu v?etky pohromy pre cirkev. ?o si myslíte o tomto postoji? Myslíte si, ?e bude prekonaný realitou alebo by mohol tento názor ovplyvni? synodu?

Pápe? Franti?ek:

?Neviem, ?i som to u? spomínal, ale pred nieko?kými mesiacmi som volal do Karmelu jednej karmelitánke. ?Ako sa darí reho?ným sestrám, matka predstavená?“ Bol to netaliansky Karmel. A predstavená mi na otázku odpovedala, ale nakoniec dodala: ?Va?a Svätos?, máme strach z tejto synody.“ ??o sa deje? Chcete posla? sestru na synodu?“, povedal som ?artovne. ?Nie, bojíme sa, ?e zmeníte u?enie.“ Takú mala predstavu...

Ale ak pôjdete ku koreňom týchto my?lienok, nájdete ideológie. V?dy, ke? sa niekto chce odpúta? od cesty spolo?enstva v cirkvi, to, ?o ho v?dy ?ahá pre?, je ideológia. Obviňujú cirkev z toho ?i onoho, ale nikdy neobvinia z toho, ?o je pravda, ?e je zlo?ená z hrie?nikov. Nikdy nehovoria o jej hrie?nosti... Obhajujú tzv. ?doktrínu“, u?enie ako destilovanú vodu, ktorá nemá chu? a nie je pravým katolíckym u?ením, ktoré je v Kréde. Pritom to ?udí ve?mi ?asto pohor?uje. Aká ?kandalózna je my?lienka, ?e Boh sa stal telom, ?e Boh sa stal ?lovekom, ?e Panna Mária si zachovala panenstvo? To ich pohor?uje.“

Cindy Wooden (CNS)

Dobré ráno, Va?a Svätos?, chcela by som nadviaza? na otázku môjho francúzskeho kolegu o synode a informáciách. To?ko laických veriacich venovalo mno?stvo ?asu, modlitieb, zapojenia sa do rozprávania a po?úvania. Chcú vedie?, ?o sa deje po?as synody a zhroma?denia. A hovorili ste o svojej skúsenosti zo synody o reho?níkoch, po?as ktorej niektorí ?udia hovorili: ?Toto tam nedávajte...“, ?Toto nemô?ete poveda?...“. My novinári nemáme prístup ani na zhroma?denie a generálne zasadnutia. Ako si mô?eme by? istí, ?e to, ?o sa nám ?servíruje“, je pravda? Neexistuje mo?nos? by? vo?i novinárom trochu otvorenej?í?

Pápe? Franti?ek:

?Ale synoda je ve?mi otvorená! Je tu komisia, ktorej predsedá Paolo Ruffini (prefekt vatikánskeho Dikastéria pre komunikáciu, pozn. red.), ktorá bude ka?dý deň podáva? správy.

Je dobré, ?e táto komisia bude re?pektova? prejavy v?etkých a bude sa sna?i?, aby to nebolo iba akési ?táranie“, ale aby sa hovorili veci práve o priebehu synody, ktoré sú kon?truktívne pre cirkev, a nie politické klebety.

Výbor nemá ?ahkú úlohu, ke? má poveda?: ?Dnes i?la úvaha takýmto smerom“ a má pritom odovzda? cirkevného ducha, nie politického. Parlament je nie?o iné ako synoda. Nezabúdajte, ?e protagonistom synody je Duch Svätý. A ako sa to dá prenies?? To je dôvod, pre?o je potrebné sprostredkova? cirkevný pokrok.“

  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

Vincenzo Romeo (RAI TG 2)

Dobrý deň, Va?a Svätos?. Ste pápe?om periférie a periféria, najmä v Taliansku, ve?mi trpí. Za?ili sme nieko?ko znepokojujúcich prípadov násilia, degradácie... Napríklad ne?aleko Neapola vás jeden farár, don Maurizio Patriciello (farár v Caivane, pozn. red.), dokonca pozval, aby ste i?li tam a potom do Palerma na Sicílii. ?o je mo?né robi?? Nav?tívili ste ?villas miserias“ v Buenos Aires, tak?e s tým máte skúsenosti. Aj na?a premiérka nav?tívila jednu z týchto periférií. Ve?a sa o tom diskutuje. ?o sa dá urobi?, ?o mô?u cirkev aj ?tátne in?titúcie urobi?, aby sa prekonala táto degradácia a aby sa periférie stali skuto?nou sú?as?ou krajiny?

Pápe? Franti?ek:

?Hovoríte o perifériách ako sú slumy: treba tam ís? a pracova? tam, ako to urobili v Buenos Aires kňazi, ktorí tam pracovali – tím kňazov s pomocným biskupom na ?ele. Musíme by? k tomu otvorení, vlády musia by? otvorené, v?etky vlády sveta. Sú v?ak periférie, ktoré sú tragické.

Vrátim sa k hroznej periférii, ktorú sa ?udia sna?ia zakry?: k periférii Rohingov. Rohingovia trpia. Nie sú to kres?ania, sú to moslimovia, ale trpia, preto?e boli premenení na perifériu, boli vyhnaní. Musíme vidie? rôzne typy periférií a tie? sa nau?i?, ?e periféria je miesto, kde je ?udská realita zjavnej?ia a menej sofistikovaná. Sú tam aj zlé momenty, nechcem to idealizova?, ale ?udská realita je tam lep?ie vnímaná.

Jeden filozof raz povedal nie?o, ?o ma ve?mi zasiahlo: ?Skuto?nos? sa najlep?ie chápe z periférie.“ Musíme sa rozpráva? s perifériami a vlády musia uplatňova? skuto?nú sociálnu spravodlivos? uprostred rôznych sociálnych periférií a tie? ideologických periférií, aby sme ich podnietili rozpráva? sa. Mnohokrát je to toti? nejaká znamenitá ideologická periféria, ktorá provokuje sociálne periférie. Svet periférií nie je jednoduchý. ?akujem.“

Toto je pracovný preklad a prepis.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, sr. Zuzana ?krinárová SSS)